Domašov (Bělá pod Pradědem)

Domašov nem. Thomasdorf, predtým tiež Thomasberg[1] je dedina, ktorá tvorí stredovú časť obce Bělá pod Pradědem. Leží predovšetkým po stranách rieky Bělej; na severe nadväzuje na osadu Adolfovice, na juhu - smerom k Pradědu - pokračuje osada Bělá.

Domašov
nem. Thomasdorf, alebo Thomasberg
časť obce Bělá pod Pradědem
DolniDomasovTomas.jpg
Kostol sv. Tomáša v Dolnom Domašove
Štát Česko Česko
Región Sliezsko
Okres Jeseník
Obec súčasť obce
Bělá pod Pradědem
Nadmorská výška 487 - 626 m n. m.
Súradnice 50°10′49″S 17°12′03″V / 50,18028°S 17,20083°V / 50.18028; 17.20083
Katastrálne územie
Domašov u Jeseníka
57,17 km² (5 717 ha)
Obyvateľstvo 965 (2001)
Prvá pís. zmienka 1284
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 790 85
Česko: Domašov
Domašov
Poloha na mape Česka
Webová stránka: http://www.domasov.wz.cz/ (neof.)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

HistóriaUpraviť

Domašov je zmieňovaný prvýkrát v roku 1284 ako Thomasberg a je zrejme výsledkom kolonizačnej činnosti vratislavských biskupov, ktorá postupovala od Frývaldova (Jeseníky) proti toku Bělej smerom do Jeseníkov. Či sa lokácia stredne veľkej dediny (40 lánov) skutočne podarila, však nie je isté; v roku 1410 je spomínaná ako spustnutá a obnovená bola až v polovici 16. storočia (1550) už s prevažne drevárskym určením a pozmeneným menom Thomasdorf. Domašov sa v 16.-18. storočí značne rozvinul: v roku 1689 sa tu registruje úctyhodný počet 67 sedliakov a 97 záhradníkov a domkárov a Domašov tak bol najväčšou dedinou frývaldovského panstva vratislavských biskupov. V roku 1730 bola na hraniciach s Adolfovicami postavený kostol sv. Tomáša a pri ňom zriadená rímskokatolícka fara so školou. Ďalší rozvoj podhorského osídlenia a neľahká dostupnosť si vynútili zriadenie ďalšej školy (1793) i duchovnej správy (1796 lokália, povýšená na faru 1843) v hornej časti obce; ich spádové obvody upevnili rozlišovanie medzi Dolným a Horným Domašov nem. (Nieder- und Ober-Thomasdorf).[2]

Obyvateľstvo sa v tejto dobe živilo najmä ťažbou a spracovaním dreva a inými činnosťami s veľkou spotrebou paliva (potašníctvo, drobné hutníctvo), ako aj domáckou textilnou výrobou. Trvalý pokles počtu obyvateľov od polovice 19. storočia však naznačuje hospodársku stagnáciu. Od začiatku 20. storočia nadobúdal na význame turistický potenciál obce.

Za II. svetovej vojny sa v obci nachádzali zajatecké pracovné tábory Rudohoří (Vietseifen) a Borek (Kieferbach), najmä pre sovietskych vojnových zajatcov. Na prvom z uvedených miest bol v roku 2003 upravený cintorín s hrobmi zajatcov i Nemcov, ktorí prišli o život na konci vojny.

Obec Domašov bola v roku 1964 spojená s Adolfovicami do obce Bělá pod Pradědem.[3]

Vývoj počtu obyvateľovUpraviť

Počet obyvateľov Domašova podľa sčítania alebo iných úradných záznamov[4]:

Rok 1836 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1939 1947 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 2444 2584 2747 2642 2365 2078 1864 2018[p 1][p 2] 2287[p 3] 1417[p 4] 1100 1045 935 928 913 965
  1. z toho: 10 Čechoslovákov, 1994 Nemcov; 2003 rím. kat., 11 evang.
  2. z toho: Dolný Domašov 944, Horný Domašov 1043 a rôzne samoty 31 obyvateľov
  3. vrátane Filipovíc a Bělej
  4. vrátane Filipovíc a Bělej

V Domašove je evidovaných 381 adries : 345 čísel popisných (trvalé objekty) a 36 čísiel evidenčných (dočasné alebo rekreačné objekty). Pri sčítaní ľudu v roku 2001 tu bolo napočítaných 289 domov, z toho 250 trvale obývaných.

ZaujímavostiUpraviť

Kultúrne pamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky farský kostol sv. Tomáša Apoštola v Dolnom Domašove (kultúrna pamiatka). Vrcholne baroková stavba z rokov 1726-1730, postavená z podnetu Vroclavského kanonika Karla Maximiliána Fragsteina jezuitským staviteľom Christophom Tauschom. Obraz hlavného oltára pochádza z roku 1892 a je od Aloisa Baucha z Vidnavy, ďalšie obrazy pochádzajú od Leopolda Willmanna a Rudolfa Templera.[5][6]
  • Fara v Dolnom Domašove (kultúrna pamiatka) - baroková budova z roku 1766
  • Rímskokatolícky farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Hornom Domašove (kultúrna pamiatka) - klasicistická stavba z rokov 1797-1798, postavená podľa návrhu Johanna Grögera, v ňom obraz Sťatie sv. Barbory od Felixa Ivo Leichera[7]
  • Pútnická kaplnka Máriin prameň
  • Cintorín sovietskych vojnových zajatcov v údolí zajačieho potoka - Borek (kultúrna pamiatka)

Prírodné pamiatkyUpraviť

Územie Domašova pokrývajú aj:

ReferencieUpraviť

  1. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 855.
  2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské (reprint). Praha : Academia, 2004. ISBN 80-200-1225-7. S. 855.
  3. Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, II. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 116.
  4. Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, 1. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1310-3. S. 650-651. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha : Ministerstvo vnitra a Státní úřad statistický, 1935. S. 32. http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/obce Statistický lexikon obcí České republiky 2005. Praha : ČSÚ, MV ČR, 2005. ISBN 80-7360-287-3. S. 974-975.
  5. http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=80&date=2009-09-01&lang=en
  6. SAMEK, Bohumil. Umělecké památky Moravy a Slezska, I. díl. Praha : Academia, 1994. ISBN 80-200-0473-2 Chybné ISBN. S. 38-39.
  7. Samek (1994), s. 39-40

Externé odkazyUpraviť

Obec Bělá pod Pradědem
AdolfoviceBělá • Domašov • Filipovice

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Domašov (Bělá pod Pradědem) na českej Wikipédii.