Adolfovice (nem. Adelsdorf)[1] sú dedina, ktorá je časťou obce Bělá pod Pradědem na Jesenicku. Rozkladajú sa v údolí rieky Bělej, na severe nadväzujú na Bukovice u Jeseníka a na juhu na Domašov.

Adolfovice
nem. Adelsdorf
časť obce Bělá pod Pradědem
Náhrobky sovětských válečných zajatců.JPG
Štát Česko Česko
Región Olomoucký kraj
Okres Jeseník
Obec súčasť obce
Bělá pod Pradědem
Historický región Sliezsko
Nadmorská výška 463 – 508 m n. m.
Súradnice 50°11′58″S 17°11′34″V / 50,19944°S 17,19278°V / 50.19944; 17.19278
Katastrálne územie
Adolfovice
34,96 km² (3 496 ha)
Obyvateľstvo 782 (2001)
Prvá pís.zmienka 1284
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 787 01, 790 85
Česko: Adolfovice
Adolfovice
Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

História obceUpraviť

Adolfovice sa po prvý raz spomínajú v roku 1284 ako súčasť majetku vratislavských biskupov patriaceho k obvodu hradu Otmuchova.[2] Vznikli vrcholne stredovekou kolonizáciou a ich meno (1284 Adolcovici, 1305 Adolph villa, 1417 Adolphsdorf) pochádza pravdepodobne z mena lokátora. Zrejme na začiatku 14. storočia získali dedinu príslušníci lúpeživého rodu Haugwitz, ktorí v mieste vybudovali tvrdzu (zaniknutú zrejme v 2. štvrtine 15. storočia a novodobo zvanú Adelsburg – jej pozostatky sú na Zámockom kopci). Písomne sú Adolfovice v majetku rodu doložené k roku 1370, kedy ich rytier Albrecht Haugwitz predal svojmu bratovi Merhotovi; v držbe nemenovaných biskupských lénnikov sa pripomínajú aj roku 1420. V Adolfoviciach sa už roku 1305 pripomína zákupné fojtstvo a farský kostol, ktorý však v 15. storočí zanikol (podľa tradície bol zničený husitmi v roku 1428).

Roku 1506 sa dedina nachádza opäť v majetku biskupa, ktorý toho roku celé frývaldovské panstvo zastavil augsburgským podnikateľom Fuggerovcom, ale už v roku 1547 boli včlenené späť do biskupských statkov. Aj v Adolfoviciach, ako v celom širšom okolí Jeseníku, sa od stredoveku do tridsaťročnej vojny ťažila a nahrubo spracovávala železná ruda. Obce sa významne dotkli čarodejnícké procesy 17. storočia, najmä za ich vyvrcholenia v roku 1651, kedy prišlo o život 14 tunajších obyvateľov; upálené boli aj ročné a osemročné dievča.

Koncom 18. storočia začala vrchnosť rozpredávať pôdu záujemcom. Nový kostol, farnosť a škola boli zriadené v roku 1730 síce v Domašove, ale tesne na hraniciach Adolfovicami a s ich prispením. Od 17. do polovice 19. storočia mnoho obyvateľov tiež domácky spracovávalo ľanovú priadzu a plietlo pančuchy.

Miestne obyvateľstvo nemohlo uživiť pole ani lesy, preto boli zakladané rôzne malé, najmä drevospracujúce závody (1881 továreň na nástroje a píly, 1916 závod na výrobu drevitej vlny). Po opätovnom osídlení po roku 1945 nadviazala obec na tradíciu drevospracujúceho priemyslu, ktorý bol však znárodnený. Miestne jednotné roľnícke družstvo bolo po neúspechu prvého pokusu založené v roku 1955, v roku 1962 sa spojilo s družstvom v Domašove a v roka 1973 bolo pričlenené k družstvu v Jeseníku.

V roku 1964 boli Adolfovice spojené so susednou obcou Domašov, čím vznikla nová obec – Bělá pod Pradědem.[3][4]

Vývoj počtu obyvateľovUpraviť

Počet obyvateľov Adolfovice podľa sčítania alebo iných úradných záznamov[5]:

Rok 1806 1836 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1939 1947 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 826 1053 1315 1517 1485 1375 1272 1163 1254[p 1] 1196 676 799 668 602 741 779 782
  1. z toho: 2 Čechoslováci, 1244 Nemcov; 1240 rím. kat., 7 ev., 3 bez vyzn.

V Adolfoviciach je evidovaných 253 adries : 244 popisných čísel (trvalé objekty) a 9 čísiel evidenčných (dočasné alebo rekreačné objekty).[6] Pri sčítaní ľudu v roku 2001 tu bolo napočítaných 214 domov, z toho 198 trvale obývaných.

ZaujímavostiUpraviť

Kultúrne pamiatkyUpraviť

  • Pozostatky hrádku či tvrdze zo začiatku 14. storočia ("Adelsburg")[7][8]
  • Cintorín sovietskych zajatcov z II. svetovej vojny v údolí potoka Bystrého (kultúrna pamiatka)

Prírodné pamiatkyUpraviť

Na územie Adolfovíc zasahujú aj:

ReferencieUpraviť

  1. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 855.
  2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské (reprint). Praha : Academia, 2004. ISBN 80-200-1225-7. S. 855.
  3. MELZER, M.; SCHULZ, J. a kol.. Vlastivěda šumperského okresu. Šumperk : OÚ Šumperk a OVM Šumperk, 1993. ISBN 80-85083-02-7.
  4. Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, II. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 25.
  5. Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, 1. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1310-3. S. 650-651. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha : Ministerstvo vnitra a Státní úřad statistický, 1935. S. 32. Statistický lexikon obcí České republiky 2005. Praha : ČSÚ, MV ČR, 2005. ISBN 80-7360-287-3. S. 974-975.
  6. Ministerstvo vnútra ČR. Adresy v České republice [online]. . Dostupné online.
  7. SAMEK, Bohumil. Umělecké památky Moravy a Slezska, I. díl. Praha : Academia, 1994. ISBN 80-200-0473-4. S. 38.
  8. http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=373

Externé odkazyUpraviť

Obec Bělá pod Pradědem
AdolfoviceBěláDomašovFilipovice

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adolfovice na českej Wikipédii.