Donská republika
Донска́я респу́блика
 Donská sovietska republika 1918 – 1920 Ruská sovietska federatívna socialistická republika 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Územie Donského vojska zeleno farbou.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
republika
Predchádzajúce štáty:
Donská sovietska republika Donská sovietska republika
Nástupnícke štáty:
Ruská sovietska federatívna socialistická republika Ruská sovietska federatívna socialistická republika

Donská republika (rus. Донская республика) alebo Vševeľké vojsko Donské (rus. Всевеликое войско Донское) bol neuznaný štát na území južného Ruska v rokoch 19181920. Bola založená ozbrojenými silami ruského bieleho hnutia počas ruskej občianskej vojny. Vznikla na území donských kozákov v opozícii k inému subjektu, Donskej sovietskej republike.[1] V roku 1920 zanikla v dôsledku ofenzívy červenej armády.

Vznik a zánik

upraviť

Po vypuknutí ruskej revolúcie v roku 1917 kozácky generál Kaledin vytvoril Donskú vojenskú vládu, ktorá sa po októbrovej revolúcii postavila proti boľševikom a obsadila Rostov, Taganrog a Novočerkassk. Kaledin spolupracoval s gen. Kornilovom a Antonovom na vytvorení tzv. Dobrovoľníckej armády. Väčšina kozákov však vojenskú vládu nepodporovala a vyčkávala. Boľševici Dobrovoľnícku armádu prinútili ustúpiť na Kubáň a Kaledin spáchal koncom januára 1918 samovraždu. Červenej armáde ako aj revolučne naladeným kozákom sa podarilo začiatkom roku 1918 obsadiť Rostov aj Novočerkassk, kde vznikla Donská sovietska republika.[2]

Od konca marca 1918 v mnohých kozáckych dedinách na Done vypukli kozácke povstania, ktoré vyvolali boľševické pokusy o prerozdelenie pôdy a na mnohých miestach popravy a lúpeže oddielov červenej gardy. Po niekoľkých týždňoch bojov vzbúrení kozáci zvrhli sovietsku moc v Novočerkassku a oznámili vytvorenie Vševeľkej donskej armády. V apríli sa z povstaleckých jednotiek a oddielu generála P. Ch. Popova, ktorý sa vrátil zo stepnej kampane, začalo s vytváraním donskej armády.

V apríli 1918 bola vytvorená dočasná kozácka vláda. Dňa 11. mája bol založený „kruh na záchranu Donskej oblasti“, ktorý organizoval protibolševický odpor. 16. mája 1918 bol za vodcu Donskej republiky zvolený ataman Piotr Krasnov. Ten sa opieral o pomoc z Nemecka a podriadil sa gen. Denikinovi.

Ozbrojené sily Donskej republiky sa označovali ako Donská armáda. V polovici mája 1918 mali asi 17 000 mužov, v septembri 1918 mala po mobilizácii Krasnovova armáda viac než 60 000 mužov.[2]

Začiatkom roku 1919 sa donskí kozáci spojili s A.I. Denikinom, ktorý im sľúbil autonómiu. Veľká donská armáda sa stala súčasťou Ozbrojených síl juhu Ruska. Moc na Done vlastne prechádza na Ozbrojené sily Juhu Ruska pod velením generála Denikina a kozácke jednotky sa mu podriadili.

V januári až marci 1919 začali jednotky južného frontu Červenej armády ofenzívu s cieľom konečnej porážky Donskej armády, ako aj proti Denikinovým jednotkám na Donbase. Vo februári 1919, kvôli neriešiteľným rozporom s velením dobrovoľníckej armády, Krasnov rezignoval a odišiel z Donu do Estónska ku generálovi Judeničovi a neskôr do Nemecka.

Na jeseň roku 1919 bola ofenzíva Denikinovej armády na Moskvu zastavená a bieli, začali pod tlakom červenej armády ustupovať na juh krajiny. 7. januára 1920 dobyl jazdecký kombinovaný zbor B. M. Dumenka centrum Donskej republiky Novočerkassk. 10. januára jednotky 1. jazdeckej armády pod velením S. M. Buďonného obsadili Rostov na Done. Donská republika fakticky prestala existovať.

Mnoho kozákov na Done podľahlo procesu dekozakizácie v rokoch 1919 – 1921. Sovietska vláda zrušila kozácku autonómiu a množstvo kozákov vysídlila a/alebo zlikvidovala počas obdobia násilnej kolektivizácie v 30. rokoch. Obyvateľstvo tohto regiónu postihol aj následný hladomor, ktorý sa prejavil vo viacerých regiónoch Sovietskeho zväzu v rokoch 1932 – 1933. Niektorí kozáci sa preto postavili znovu proti sovietskej vláde cez druhú svetovú vojnu a kolaborovali s Nemcami. Po nemeckom ústupe niektorí z krajiny ušli. Stalin následne požadoval repatriáciu mnohých, ktorí na konci vojny ušli z krajiny späť do Sovietskeho zväzu. Takto sa do sovietskych rúk dostal aj Krasnov, ktorého odsúdili a popravili v roku 1947.

Referencie

upraviť
  1. БОГДАНОВИЧ, Богаевский Антон. Don Soviet Republic [online]. Silent DON, 2012-07-21, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b Donskoe kazačie vojsko / Донское казачье войско [online]. megabook.ru, [cit. 2023-11-02]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Don Republic na anglickej Wikipédii.