Dušan Kužel
Dušan Kužel (* 7. september 1940, Martin - † 18. december 1985, Bratislava)[1] bol slovenský spisovateľ, učiteľ, novinár, dramatik a prekladateľ.
| Dušan Kužel | |
| spisovateľ, dramatik, básnik, pedagóg | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 7. september 1940 |
| Martin, Slovenský štát | |
| Úmrtie | 18. december 1985 (45 rokov) |
| Martin, Československo | |
| Národnosť | slovenská |
| Štátna príslušnosť |  Česko-Slovensko |
| Alma mater | Univerzita Komenského Bratislava |
| Zamestnanie | pedagóg, spisovateľ, dramatik |
| Rodičia | Vladislav Kužel |
| Deti | Rastislav Kužel |
| Dielo | |
| Žánre | poviedka, novela, báseň, román, scenár |
| Významné ocenenia | Cena Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu Vráti sa niekto iný Cena Asociácie slovenských spisovateľov in memoriam za román Lampa, 1992 |
| Ovplyvnený | |
Život a tvorba[2][3] upraviť
Detstvo a mladosť prežil v Kláštore pod Znievom. Pochádzal z rodiny prenasledovanej systémom 50. rokov kvôli účasti jeho otca na príprave SNP. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor literatúra a dejepis, bol dva roky učiteľom v Trebišovskom okrese a potom pracoval v Bratislave v nakladateľstve Smena a neskôr ako redaktor v časopise Kultúrny život. Debutoval poviedkami v časopise Mladá tvorba, ktorý bol platformou skupiny autorov Generácia 56. Tým bol prijatý kritikou ako jej účastník. Jeho debut Vráti sa niekto iný v roku 1964 dostal kladné kritiky a nadobudol väčší význam v rámci slovenskej literatúry. Táto zbierka obsahuje desať poviedok, z ktorých posledná Tichý chlapec odchádza sa stala v slovenskej literatúre príslovečná. Dušan Kužel použil starú tému v modernom šate - tému slovenskej dediny, o ktorej písal jednoduchou modernou slovenčinou realistickým štýlom. Popritom sa mu podarilo vyhnúť moralizovaniu a sentimentalite. V roku 1967 vydal zbierku próz Mimobežky, ktoré vyznievajú rezignovanejšie a smutnejšie. V zbierke sú tri poviedky s témou medziľudských vzťahov, zblíženia, hľadania a nenachádzania[4]. V roku 1970 ho vylúčili z predsedníctva Zväzu slovenských spisovateľov zrejme kvôli básni o Danke Košanovej, ktorú uverejnil sedem dní po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy. V normalizačnom období napísal román Lampa, ktorý publikovali až v roku 1992 kvôli kriticky vyznievajúcemu príbehu učiteľa, ktorý ušiel pred systémom[4][5]. Medzi rokmi 1972 - 1976 učil na gymnáziu. Ďalších deväť rokov bol na voľnej nohe a pracoval pre rozhlas ako dramatik. Zomrel v roku 1985.
Dielo upraviť
Poézia upraviť
- Sonety, 1971
Próza upraviť
- Vráti sa niekto iný, 1964, zbierka poviedok
- Mimobežky, 1967, zbierka poviedok
- Útek z neba, 1969, zbierka poviedok
- Lampa, 1991, román
Rozhlasové hry upraviť
Scenáristika upraviť
- Sladké bezvládie, TV/komédia, 1978
Preklad z češtiny upraviť
- Konec starých časů (Vladislav Vančura), 1979
Výbery upraviť
- Dielo I a Dielo II (Tatran, zostavila Zora Prušková), 2003
Ocenenia upraviť
- Cena Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu Vráti sa niekto iný, 1964
- Cena Asociácie slovenských spisovateľov in memoriam za román Lampa, 1992
Referencie upraviť
- ↑ ŠABÍK, Vincent. Ako vzniká deň. 1. vyd. Bratislava : TATRAN, 1970. S. 210-240.
- ↑ Dušan Kužel [online]. Osobnosti.sk, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online. Archivované 2021-11-23 z originálu.
- ↑ MIKULA, Valér. Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava : Kalligram, 2005. ISBN 8071498017. Kapitola Kužel Dušan, s. 331-332.
- ↑ a b PETRÍK, Vladimír. Dušan Kužel, komplexná charakterisktika tvorby [online]. Literárne informačné centrum Bratislava, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
- ↑ PRUŠKOVÁ, Zora. Baladické ako travestia (Dušan Kužel: Lampa) [online]. Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.