Efektívny manažment

Manažment (z angl. management alebo to manage "riadiť, narábať") možno definovať mnohými spôsobmi. Je to "umenie dosiahnuť stanovený cieľ prostredníctvom iných ľudí." (M. P. Follet), "proces optimalizácie využitia ľudských, materiálnych a finančných zdrojov k dosiahnutiu organizačných cieľov" (J. A. Pearce) alebo "podnikateľsky orientované a z marketingu vychádzajúce riadenie podniku, zabezpečujúce jeho prosperitu". Vo všeobecnosti platí – čím efektívnejší manažment, tým lepší manažment.

História upraviť

Prvými dôkazmi efektívneho manažmentu sú veľké stavby, ktoré vznikli ešte pred začiatkom nášho letopočtu. Sú to napríklad pyramídy, Veľký čínsky múr alebo koloseum. Bez akýchkoľvek teoretických poznatkov o manažmente bolo potrebné rozdeliť prácu, organizovať ľudí, kontrolovať prísun materiálu...
Rozvojom praktických manažérskych činností sa začali rozvíjať aj teoretické poznatky. Už v stredoveku sú popísané vlastnosti potrebné pre manažéra a lídra a vzniká metóda podvojného účtovníctva (Luca Pacioli).
Z autorov z obdobia novoveku treba spomenúť mená Nicolo Machiavelli (dielo "Vladár", z ktorého pochádza známy výrok "účel svätí prostriedky"), Adam Smith (dielo "Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov") a Robert Owen (práce zamerané na dôležitosť ľudských zdrojov pre organizáciu).
V 20.storočí sa manažment delí na viacero vetiev. Spočiatku sú to:

V 30. rokoch sa pozornosť presúva na medziľudské vzťahy (spokojný robotník = efektívnejší robotník; predstavitelia: M. P. Follet, Douglas McGregor, Dale Carnegie).
Integrovanými teóriami manažmentu sú:

  • systémový prístup (celistvé chápanie javov a procesov)
  • situačný prístup (závislosť od konkrétnej situácie)
  • operačný prístup (kladie dôraz na manažérske funkcie).

Súčasnosť upraviť

Súčasný manažment sa uskutočňuje v neustále sa vyvíjajúcich a meniacich podmienkach, ktorým sa snaží prispôsobiť. Jeho hlavným znakom je globalizácia. Preto poznatky a zvyklosti jednej krajiny zároveň napomáhajú ostatným krajinám. Napríklad Wiliam Ouchi sa snaží nájsť ideálny kompromis medzi japonským a americkým manažmentom, ktoré sú v mnohých veciach rozdielne. Spôsoby, akými sa snažia podniky zdokonaľovať patria taktiež medzi najnovšie trendy. Sú to:

  • reinžiniering ( zásadné, vzájomne prepojené zmeny procesov a produktov organizácie, umožňujúce zvládnuť konkurenciu a lepšie uspokojiť všetky zainteresované strany) [1]
  • benchmarking (moderný nástroj riadenia, ktorý prostredníctvom merania výkonov a procesov organizácie a ich systematickým porovnávaním s výkonom ostatných hľadá najlepšie riešenie)[2]
  • štíhly manažment (spoločnosť zameraná proti plytvaniu zdrojov)
  • self management (preukazovanie iniciatívy, sebamotivácie a vynaliezavosti).

Činnosti manažéra upraviť

Obsah manažmentu ako procesu tvoria činnosti manažéra, ktoré nazývame základné funkcie manažmentu. Sú to:

Efektívny manažment upraviť

Aby bol však manažment skutočne efektívny je potrebné, aby boli efektívne všetky jeho funkcie:

  • plánovanie – manažment musí koordinovať činnosť pracovníkov, identifikovať úlohy, rozhodovať, či je činnosť v súlade s cieľom, porovnať výsledky s cieľom...
  • organizovanie – vytváranie štruktúry vzťahov medzi pracovníkmi organizácie, na základe ktorej je možné splniť stanovené ciele
  • vedenie ľudí – usmerňovanie a motivovanie pracovníkov, aby ich konanie smerovala k cieľom organizácie
  • kontrola – monitorovanie, prípadná korekcia k stanovenému cieľu

Efektívny manažér musí mať aj určité manažérske zručnosti, ktoré nemusia byť len vrodené, ale môže ich získať aj štúdiom a tréningom:

  • technické zručnosti – schopnosť uplatňovať teórie a postupy v praxi
  • interpersonálne zručnosti – schopnosť viesť ľudí
  • koncepčné zručnosti – schopnosť chápať organizáciu ako celok aj s ohľadom na jej vzťahy s externým prostredím
  • komunikačné zručnosti – schopnosť odovzdávať a prijímať informácie.

Referencie upraviť

  1. Reinžiniering. [online] 2010. Dostupné na internete http://www.aqi.tnuni.sk/fileadmin/dokumenty/Nastroje_a_metody/Reinziniering.pdf[nefunkčný odkaz]
  2. Benchmarking. [online] 12.3.2003. Dostupné na internete na http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=1846
  3. Ľubica Bajzíkova a kolektív. 2009. Manažment ľudských zdrojov. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2009. ISBN 978-80-223-2576-9