Veľký čínsky múr
Veľký čínsky múr[1] alebo Čínsky múr[2][3] (čín. 長城 – Čhang-čcheg) je starý systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou. Dnešný vzhľad má predovšetkým z výstavby z 15. až začiatku 17. storočia za dynastie Ming. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované už v dávnejších dobách.
| The Great Wall* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Veľký čínsky múr | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, ii, iii, iv, vi |
| Identifikačné č. | 438 |
| Región** | Lokality Svetového dedičstva v Ázii |
| História zápisu | |
| Zápis | 1987 (11. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Múr sa tiahne v dĺžke 8 850 km;[4] východný začiatok má v Šan-chaj-kuan (山海关, Shanhaiguan) pri morskom zálive Po-chaj (Bohai) v provincii Che-pej (Hebei) na hraniciach vlastnej Číny a Mandžuska, končí ďaleko na západe pri Ťia-jü-kuan (嘉峪关, Jiayuguan) v provincii Kan-su na pokraji púšte Gobi, v miestach, kade cez roztrúsené oázy kedysi pokračovala západným smerom Hodvábna cesta. Múr v niektorých úsekoch prebieha v niekoľkých líniách a vytvára odbočky (započítané do celkovej dĺžky), na iných miestach je naopak prerušený.
Číňania ho tiež nazývajú Wan-li čchang-čcheng (ZZ: 万里长城, pinyin: Wànlĭ Chángchéng), čo znamená doslova „Múr dlhý desať tisíc li“. Pretože výraz „desať tisíc“ je pre nich tradične synonymum nezmerateľného množstva, ponúka sa výstižnejší preklad „Nekonečne dlhý múr“.
Dejiny
upraviť
Prvý Čínsky múr bol postavený za vlády Prvého cisára, zakladateľa epizodickej dynastie Čchin (Qin). Na stavbu bolo nasadených státisíce ľudí, predovšetkým zajatcov a trestancov. Nebolo to budovanie z ničoho, ale skôr prepojenie už existujúcich úsekov opevnení postavených v období bojujúcich štátov v 5. – 3. storočí pred Kr. Tiahol sa omnoho severnejšie, než dnešný múr a zachovali sa z neho iba nepatrné ostatky. Aj nasledujúce dynastie budovali vo väčšej či menšej miere obranné múry na severnom pomedzí. Dnešnú podobu získal múr za dynastie Ming, kedy bol prebudovaný do veľkorysých rozmerov s použitím trvanlivých materiálov (kameň, pálené tehly). Múr pochopiteľne nemal za úlohu odraziť masívny útok nepriateľského vojska, ktoré by hradby dokázalo preliezť, jeho úlohou bolo sťažiť polokočovným kmeňom ich lúpežné nájazdy dovnútra impéria.
Konštrukcia a vybavenie
upraviť
Oddávna zaužívaným spôsobom budovania opevnení v Číne bolo udupávanie zeminy po tenkých vrstvách do pripraveného bednenia. Takto vytvorené veľmi pevné jadro bolo potom obmurované. Stavebný materiál bol rozmanitý. Blízko Pekingu boli pri budovaní Veľkého múru používané vápencové kamene, inde granit a pálené tehly, v závislosti na miestnych zdrojoch. Čínsky múr sa obvykle tiahne v ťažko dostupnom teréne po hrebeňoch hôr. Parametre stavby sú rôzne – opevnenie z mingskej doby má pri päte šírku okolo 7 až 8 metrov, v korune okolo 5 metrov a dosahuje výšku 6 až 10 metrov. Vnútri múra sa nachádzajú spojovacie chodby a skladovacie priestory. Každých niekoľko sto metrov je múr zosilnený vežami, ktoré slúžili ako pozorovacie a signálne stanovištia, skladištia zbraní a v prípade núdze aj ako útočisko obrancov. Celkový počet veží sa odhaduje na 25 000. Vo väčších odstupoch boli budované kasárne, zásobovacie skladištia a veliteľstvá.
K predávaniu správ o pohybe nepriateľa používali strážne hliadky dymové signály. Napríklad v mingskom období znamenal jeden dymový signál počet 100 nepriateľov, dva signály 500, tri signály cez 1 000 nepriateľských bojovníkov.
Symbolický význam
upraviťV dnešnej dobe je Veľký čínsky múr vnímaný ako jeden zo symbolov Číny. Aj slová piesne Pochod dobrovoľníkov, pochádzajúcej z roku 1935, dnes štátnej hymny ČLR, odkazujú na „nový Veľký múr z mäsa a krvi“, ktorú majú vytvoriť čínski vlastenci tvárou v tvár nepriateľskej invázii.
Mýtus o viditeľnosti z vesmíru
upraviť
Dlho sa tradovalo populárne, ale ničím nepodložené tvrdenie amerického cestovateľa Richarda Halliburtona z roku 1938, že tento múr je jediným ľudským výtvorom viditeľným z Mesiaca. Ak ide o pohľad voľným okom, Čínsky múr rozhodne nie je z takej vzdialenosti viditeľný. V otázke pozorovania z kozmickej lode na nízkej obežnej dráhe sa názory rozchádzajú. Nie je vylúčené, že pri priaznivom osvetlení môže pozorovateľ s bystrým zrakom priebeh múru zazrieť, ale napríklad prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wej (Yang Liwei) vyhlásil, že Čínsky múr pri pohľade z vesmíru nerozoznal.[5]
Pamiatková ochrana
upraviť
Od roku 1987 je Veľký čínsky múr zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Napriek tomu je ochrana múru doteraz nedostatočná; v odľahlejších miestach sa rozpadáva a dochádza k rozoberaniu na stavebný materiál. Zreštaurované a turisticky sprístupnené sú len niektoré menšie úseky.
Referencie
upraviť- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online.
- ↑ Čínsky múr. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 134.
- ↑ Čínsky múr. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 178.
- ↑ Great Wall of China 'even longer' [online]. BBC, April 20, 2009, [cit. 2009-04-20]. Dostupné online.
- ↑ China's Wall Less Great in View from Space [online]. NASA, 05.09.2005, [cit. 2017-05-05]. Dostupné online. Archivované 2021-04-08 z originálu. (anglicky)
Ďalšia literatúra
upraviť- NEEDHAM, Joseph; WANG, Ling; LU, Gwei-djen. Science and Civilisation in China. Vol. 4 Physics and Physical Technology. Part III Civil Engineering and Nautics. Cambridge : Cambridge University Press, 1971. 931 s. ISBN 0-521-07060-0. S. 46 – 56.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký čínsky múr
