Ernest Šimoni
Ernest Ján Šimoni[1] - Simonyi de Simony et Varsány (maď. Simonyi Ernő; * 18. december 1821, Žabokreky nad Nitrou – † 28. marec 1882, Opatija) bol uhorský statkár, politik a historik.
| Ernest Šimoni | |
| uhorský politik, historik, statkár | |
 | |
| Narodenie | 18. december 1821 Žabokreky nad Nitrou, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 28. marec 1882 (60 rokov) Opatija, Rakúsko-Uhorsko (dnes Chorvátsko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Ernest Šimoni |
Životopis upraviť
Narodil sa v zemianskej rodine Alojza Šimoni a jeho manželky Anny Hegyüzy. Navštevoval školy v Nitre, Tate, Vacove, Trnave a Bratislave. O rodine Šimoniovcov, ako aj o samotnom Ernestovi hovorí webová stránka obce Žabokreky nad Nitrou ako o významnej rodine, ktorá zasahovala do dejín regiónu.[2]
Pred rokom 1848 sa aktívne zúčastňoval na zhromaždeniach Nitrianskej, Trenčianskej aj Tekovskej župy, vždy v radoch opozície. Počas uhorskej revolúcie bol predsedom súdu v Bojniciach a bol v Prievidzkom volebnom okrsku zvolený za poslanca uhorského snemu, avšak voľby neboli uznané za právoplatné. Ako dobrovoľník sa zúčastnil vojenských operácií proti Hurbanovej výprave a neskôr proti výprave gen. Šimuniča. O osobnom vzťahu Šimoniho a Hurbana hovorí aj anekdota, ktorú zaznamenal J. V. Ormis,[3] o tom ako Šimoni navštívil Hurbana vo väzení a pri pohľade na prvý paragraf zákona o slobode tlače, ktorý mal Hurban na stene iba skonštatoval, že v Uhorsku sa málo využíva.
Začiatkom roku 1849 zorganizoval a viedol vojenskú skupinu, ktorá guerilovým spôsobom operovala v tyle cisárskych vojsk.[4] Neskôr pôsobil ako sudca v Nitre a pridal sa k obrancom Komárňanskej pevnosti. Po potlačení uhorskej revolúcie emigroval do zahraničia.
V Anglicku pôsobil ako vychovávateľ detí továrnika Payna v Bridgewateri, s ktorými odišiel do Paríža, kde ich sprevádzal pri ich vysokoškolských štúdiách. On sám študoval chémiu a prírodné vedy. V roku 1857 rodinu opustil a usadil sa v Londýne, kde sa živil vyučovaním geológie a mineralógie. Voľný čas trávil v knižnici Britského múzea, kde študoval a kopíroval historické dokumenty týkajúce sa Uhorska. Tieto neskôr knižne vydal v niekoľkých zväzkoch v Pešti.[5]
V roku 1859 cestoval po Európe a vstúpil do Maďarskej légie bojujúcej na strane Francúzska a Sardínie proti Rakúsku. Po uzatvorení mieru sa vrátil do Londýna a venoval sa fotografovaniu. V roku 1861 bol zvolený za poslanca uhorského snemu, avšak návrat do Uhorska mu nebol umožnený a tak odišiel do Bridgewateru kde mu bolo zverené vedenie cementárne a tehelne. Ako vyslanec Sheffieldskej oceliarne (Turton a spol.) precestoval väčšinu západnej Európy.
Keď po rakúsko - uhorskom vyrovnaní bolo umožnené emigrantom sa vrátiť do Uhorska, vrátil sa vykonávať svoj poslanecký mandát, ktorý zastával do roku 1881 za Stranu nezávislosti. Od roku 1880 trpel zdravotnými problémami a preto odišiel do chorvátskej Opatije, kde v roku 1882 zomrel.
Referencie upraviť
- ↑ ŠIMONI, Ernest (Simonyi). In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990). Zväzok V. R – Š. Martin : Matica Slovenská, 1992. Dostupné online. ISBN 80-7090-216-7. S. 458. Archivované z originálu.
- ↑ Paberky z histórie obce [online]. [Cit. 2023-05-04]. Dostupné online.
- ↑ ORMIS, Ján Vladimír. Zo života slovenského [online]. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1933, [cit. 2023-05-04]. S. 134 - 135. Dostupné online.
- ↑ Andics Erzsébet 1965 (szerk.): A nagybirtokos arisztokrácia ellenforradalmi szerepe 1848-49-ben 3. Iratok. Budapest, 29-30 Verebély, Nagykereskény, Gímes, Lédec, Gímeskosztolány, Velséc vonalon haladtak.
- ↑ SIMONYI, Ernő. Magyar történelmi okmánytár, londoni könyv- és levéltárakból. Összeszedte és lemásolta ... 1521-1717 [online]. 1859, [cit. 2023-05-04]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernest Šimoni
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Simonyi Ernő na maďarskej Wikipédii.
Externé odkazy upraviť
- Záznam o narodení a krste v matrike - pokrstený ako Ernestus Joannes Nepomuk Simonyi