Eva Vženteková
Eva Vženteková (publikovala aj pod menom Eva Dzúríková, * 28. jún 1959, Bratislava) je slovenská filmová publicistka a spisovateľka, známa najmä svojou analýzou Uhrových filmov – Diptych Štefana Uhra. Organ a Tri dcéry (2013). Momentálne sa venuje písaniu recenzií a článkov o filme a špecificky sa zameriava na zobrazenie témy Slovenského štátu v hranom filme.
| Eva Vženteková | |
| slovenská filmová publicistka a spisovateľka | |
| Iné mená | Eva Dzúriková |
|---|---|
| Narodenie | 28. jún 1959 (64 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Známa vďaka | Diptych Štefana Uhra. Organ a Tri dcéry |
| Alma mater | Univerzita Komenského Trnavská univerzita v Trnave |
Detstvo a štúdia upraviť
Základnú aj strednú školu vyštudovala v rodnej Bratislave. Podľa vlastných slov vyrastala v rodine, kde malo umenie významnú rolu. Aj preto sa rozhodla študovať teóriu kultúry na Univerzite Komenského, čo jej poskytovalo dostatočne širokú škálu odborov a nepochybne aj času na ďalšiu špecializáciu. Už ako malá si zamilovala kino a s vekom tento záujem len narastal. Školu absolvovala v roku 1982. Neskôr si doplnila vzdelanie na teologickej fakulte Trnavskej univerzity.
Práca vo filmovom priemysle upraviť
Po skončení školy absolvovala dvojmesačnú prax v Slovenskom filmovom ústave. Vysnívané miesto sa však nenašlo, zakotvila teda v Slovenskej požičovni filmov v oddelení pre distribúciu filmových klubov. Po zmenách v roku 1989 však bola požičovňa privatizovaná. Eve Vžentekovej ale toto obdobie prinieslo množstvo kontaktov s ľuďmi z filmovej oblasti a ľahšiu orientáciu vo svete filmu. Už v tom čase publikovala články, najmä v magazíne Film a divadlo, ktorý mladým recenzentom poskytoval veľké množstvo príležitostí. Na konci roka 1995 jej vedenie Slovenského filmového ústavu ponúklo možnosť viesť novovzniknutý magazín Kinema, ktorého šéfredaktorkou bola od januára 1996 do decembra 1997. Zmeny vo vedení však znamenalo koniec aj tejto publikácii. Do roku 1998 pôsobila aj v edičnom oddelení.
Publikácie upraviť
Je autorkou mnohých článkov, recenzií či rozhovorov. Publikovala v periodikách: Film a divadlo, Kinema, Sme, Smena, Pravda, Literárny týždenník, Impulz, Kino-Ikon.[1]
Knihy upraviť
V roku 1996 jej vyšla prvá kniha Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie, ktorej vznik inicioval Václav Macek pri písaní Dejín slovenskej kinematografie. Za túto knihu dostala v roku 1997 prémiu Literárneho fondu. Svojou štúdiou na tému Slovenská filmová spoločnosť Nástup – peniaze a filmovníctvo na Slovensku prispela aj do zborníku K dejinám slovenskej kinematografie. Svoje analýzy Organu a Troch dcér publikované v Kino Ikone rozpracovala do knihy Diptych Štefana Uhra: Organ a Tri dcéry, ktoré vyšli v roku 2013. Motivoval ju hlavne záujem spoznať, ako sa jej interpretácia líši od zámerov režiséra. Vženteková o knihe píše: „...Ide o prehodnotenie desaťročia ustáleného výkladu Uhrových významných historických filmov Organ a Tri dcéry, o rozlíšenie scenáristického podielu Alfonza Bednára a následného vkladu režiséra Štefana Uhra do výslednej realizácie oboch filmov. Doteraz v hodnoteniach dominoval výklad a postoje scenáristu, ktorému odporuje Uhrov autorský zámer, v oboch filmoch zvrchovane uplatnený a ukrytý do metaforickej reči a alegórie, podrobených v tomto texte analýze, dešifrovaniu a obsiahlejšiemu výkladu.“[2]
Práca mimo filmu upraviť
Od roku 2005 do roku 2011 pracovala ako vedúca kníhkupectva Dobrá Kniha v Bratislave. Práve vďaka tejto práci napísala neskôr knihu Vyznanie tajného kňaza (2010) o jezuitskom kňazovi Petrovi Zahoránskom, ktorý musel počas komunistického režimu pôsobiť v utajení.