Felix Hausdorff (* 8. november 1868, Vroclav, Poľsko - † 26. január 1942, Bonn, Nemecko) bol nemecký matematik, ktorý sa považuje za jedného zo zakladateľov modernej topológie, a ktorý významne prispel v odvetviach teórie množín, deskriptívnej teórie množín, teórie miery, teórie funkcií a funkcionálnej analýzy.

Felix Hausdorff
nemecký matematik
nemecký matematik
Narodenie8. november 1868
Vroclav, Poľsko
Úmrtie26. január 1942 (73 rokov)
Bonn, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Felix Hausdorff

Životopis upraviť

Študoval na Lipskej univerzite, kde v roku 1891 dostal aj titul Ph.D.. V Lipsku vyučoval matematiku až do roku 1910, keď dostal miesto profesora matematiky na Bonnskej univerzite. V rokoch 19131921 pôsobil ako profesor na Greifswaldskej univerzite, následne sa vrátil do Bonnu. Po nástupe nacizmu k moci, Hausdorff, ktorý bol žid, si myslel, že ako uznávaný univerzitný profesor by nemal byť perzekvovaný. Avšak jeho abstraktná matematika bola označená ako židovská, a teda nenemecká a v roku 1935 stratil svoje miesto. Aj keď v Nemecku už nemohol viac publikovať, Hausdorff naďalej zotrval aktívnym výskumníkom v oblasti matematiky, pričom publikoval v poľskom časopise Fundamenta Mathematicae. Po Krištáľovej noci v roku 1938 sa perzekúcia židov vyostrila a Hausdorff sa dostával do čoraz väčšej izolácie. Napokon v roku 1942, keď sa už nemohol vyhnúť koncentračnému táboru, spáchal 26. januára so svojou ženou Charlotte Goldschmidtovou Hausdorffovou a švagrinou Edith Goldschmidtovou Pappenheimovou samovraždu. Sú pochovaní v Bonne.

Práca upraviť

 
Hausdorffov hrob v Bonne

Hausdorff ako prvý vyslovil zovšeobecnenie Cantorovej hypotézy kontinua, tzv. alefovú hypotézu, ktorú publikoval v roku 1908 vo svojom článku Grundzüge einer Theorie der geordneten Mengen, a ktorá je ekvivalentná tvrdeniu dnes známemu ako zovšeobecnená hypotéza kontinua.

V roku 1909, počas štúdia čiastočne usporiadaných množín reálnych postupností, objavil vetu zvanú Hausdorffov princíp maximality, bol prvý človek, ktorý aplikoval princíp maximality v algebre.

V roku 1914 vo svojom klasickom diele Grundzüge der Mengenlehre definoval a študoval vlastnosti čiastočne usporiadaných množín abstraktným spôsobom. Výsledkom bola veta dokázaná na základe axiómy výberu, ktorá hovorí, že každá čiastočne usporiadaná množina má maximálnu lineárne usporiadanú podmnožinu. V tomto diele tiež axiomatizoval topologický koncept susednosti a popísal topologické priestory dnes známe ako Hausdorffove priestory.

Prišiel tiež s konceptami Hausdorffovej miery a Hausdorffovej dimenzie, ktoré sú užitočným aparátom pri štúdiu fraktálov. V mladosti tiež publikoval niekoľko článkov z astronómie a optiky.

Pod pseudonymom Paul Mongré Hausdorff publikoval literárne a filozofické diela, z ktorých najvýznamnejšie boli asi tie o filozofii Friedricha Nietzscheho.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť