Flochová

vrch v Kremnických vrchoch

Flochová (1 316,9 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Kremnických vrchov.[2]

Flochová
vrch
Krahule obec 01.jpg
Masív Flochovej v pozadí
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Turčianske Teplice
Obce Horná Štubňa, Turček, Čremošné
Pohorie Kremnické vrchy
Podcelok Flochovský chrbát
Povodie Turiec
Nadmorská výška 1 316,9 m n. m.
Súradnice 48°48′31″S 18°58′18″V / 48,8086°S 18,9716°V / 48.8086; 18.9716
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg značke z Čremošného
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Nachádza sa v severozápadnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Mohutný vrch leží v Žilinskom kraji, na území okresu Turčianske Teplice. Flochová zasahuje do katastrálneho územia obcí Horná Štubňa, Turček a Čremošné.[4] Najvyšší vrch Kremnických vrchov sa rozkladá v hlavnom hrebeni, pričom rozsiahly masív je plytkým sedlom Flochovej rozdelený na samotnú Flochovú a len o 4 metre nižší Svrčinník.[2]

OpisUpraviť

Plochý vrchol Flochovej je pokrytý na väčšine územia hustým lesom. Východná časť vrchu je so susedným Svrčinníkom súčasťou národnej prírodnej rezervácie Svrčinník. Práve cez susedný vrch pokračuje hrebeň do sedla Malý Šturec, kde smeruje Cesta hrdinov SNP. Susednými významnými vrchmi sú na západe Javorová studňa (1 280 m n. m.) a východne ležiaci Svrčinník (1 313 m n. m.), ktorým pokračuje hlavný hrebeň na Skalku (1 232 m n. m.).[5] Južné svahy sú pramennou oblasťou zdrojníc rieky Turiec, severné oblasti odvodňujú prítoky Teplice.[2]

VýhľadyUpraviť

Vrcholové partie lesnatého plochého vrchu neposkytujú veľa možností na výhľady. Malé otvorené časti poskytujú ďaleké výhľady najmä západným smerom ponad Turčiansku kotlinu. Okrem susedných vrchov pohoria je dobré pozorovateľná Lúčanská Fatra, severným smerom vyniká južná časť Veľkej Fatry, pri vhodných podmienkach i západná časť Nízkych Tatier, Poľana i Vtáčnik.[6]

PrístupUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 57.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  5. Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť