Formovanie moderného slovenského národa

Formovanie moderného slovenského národa alebo slovenské národné obrodenie prebiehalo od 80. rokov 18. stor. po revolúciu 1848 – 1849. Impulzom boli okrem iného reformy cisára Jozefa II. v 80. rokoch 18. stor. a politicko-kultúrny vplyv osvietenstva.

Tento proces sa spravidla delí na tri fázy:

1.fáza 2.fáza 3.fáza
Obdobie 17801820 1820 - 1835 1835 - 1848
Osobnosti (hnutie) Bernolákovcov Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika Štúrovcov
Hlavné myšlienky osveta ľudu, spisovný jazyk spolupráca so slovanskými národmi kultúrne a politické práva, spisovný jazyk

Začiatky sl národného obrodenia

Prelom 18.a 19.storočia:1.prúd vzdelancov-katolíckeho vierovyznania: snaha o uzákonenie slovenského spisovného jazyku. Táto skupina sa zoskupila okolo„Spoločnosti pre pestovanie slovenskej reči na čele s profesorom Michalom Kratochvílom a Antonom Bernolákom (Spoločnosť vznikla v roku 1786 v Generálnom seminári v Bratislave). Anton  B.  v roku 1787 uzákonil  kultúrnu  západoslovenčinu  ako  prvý  spisovný  jazyk.Slovákov – zásada „píš ako počuješ". Jeho zásadné diela: „Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum“ ( Jazykogramatická rozprava o slovenským písmenách), Slowár Slovenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (5-jazyčný slovník) a „Grammatica slavica“ ( = slovenská gramatika)

V Bernolákovčine sú najznámejšie diela predovšetkým 2 literátov: Juraja Fándlyho – ľudovo-výchovné spisy: „Piľní domajši a poľní hospodár“, „Zelinkár“;  dielo „Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích" je prvé v Bernolákovčine (analyzuje v ňom vývoj žobravých mníšskych reholí, často kriticky sa pozerá na ich pôsobenie a zmysel života) a Jána Hollého – básnik: eposy: „Svätopluk“, „Sláv“, „Cyrilo-metodiáda“.

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť