František Kazinczy[1] (maď. Kazinczy Ferenc; * 27. október 1759, Érsemjén – † 23. august 1831, Széphalom, dnes časť Nového Mesta pod Šiatrom) bol uhorský šľachtic a jazykovedec. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej maďarčiny.

František Kazinczy
maďarský jazykovedec a literát
maďarský jazykovedec a literát
Narodenie27. október 1759
Érsemjén, Uhorsko, dnes Rumunsko
Úmrtie23. august 1831 (71 rokov)
Széphalom, Uhorsko, dnes Maďarsko
Národnosťmaďarská
Štátna príslušnosťmaďarská
Profesiajazykovedec, prekladateľ, dramatik, básnik a spisovateľ
ManželkaSofia Török Kazinci
DetiIphigenia
Eugenia
Thalia
Márk Emil Ferenc
Antal Sophron Ferenc
Anna Iphigenia
Bálint Cecil Ferenc
Lajos
Odkazy
Projekt
Guttenberg
František Kazinczy
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons František Kazinczy

Životopis upraviť

Pochádzal zo zemianskej rodiny s latinsko-maďarským prídomkom "Kazinczy de Kazincz et Alsóredmecz". Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na kalvínskom kolégiu v Sárospataku. Právo študoval v Košiciach, na Evanjelickom kolégiu v Prešove a v Pešti. Od roku 1784 bol členom slobodomurárskeho hnutia. V roku ho 1785 cisár Jozef II. vymenoval za inšpektora východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny. S týmto cieľom v roku 1788 založil so svojimi druhmi Davidom Barótim Sabóom a Jánom Bačánim v Košiciach Košickú maďarskú spoločnosť (Kassai Magyar Társaság). V rokoch 1788-1792 tu vydávali prvý maďarský literárny časopis Maďarské múzeum (Magyar Múzeum). Z Košíc je známy aj jeho preklad Hamleta. V rokoch 1790-1791 vydával v Košiciach vlastný slobodomurársky časopis Orpheus.

V roku 1791 ho prepustili zo štátnej správy kvôli kalvínskemu vierovyznaniu. Odcestoval do Viedne, kde sa pridal k uhorskému jakobínskemu hnutiu vedenému Ignácom Martinovičom. V roku 1794 bol preto zatknutý a v roku 1795 odsúdený na trest smrti. Cisár František I. rozsudok zmenil na väzenie na neurčitú dobu. Väznili ho na Špilberku, v Kufsteine a v Mukačeve. V roku 1801 bol prepustený a usadil sa na zemplínskom statku Széphalom pri Novom Meste pod Šiatrom. V rokoch 1814-1816 bol publikovaný súbor jeho diel a básní v deviatich zväzkoch a súbor jeho listov v piatich zväzkoch. V roku 1828 sa stal zakladajúcim členom Uhorskej vedeckej spoločnosti (predchodkyne Akadémie vied) a prvým korešpondentom jej historickej sekcie. V roku 1831 zomrel na choleru.

Referencie upraviť

  1. KAZINCZY, František. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 464-465.

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

  • KAZINCZY, Ferenc. Kazinczy Ferenc : élete és szellemiségének hatása Kassa kulturális fejlődésére - Život Ferenca Kazinczyho a jeho vplyv na kultúrny vývoj Košíc. [s.l.] : Košický občiansky klub / Kassai Polgári Klub, 2009. ISBN 978-80-970022-3-7. S. 33.