František Milan Borský
František Milan Borský (* 6. február 1889, Prievaly[1] – † 24. november 1986, Nitra[2]) bol slovenský vojak, brigádny generál, generálmajor in memoriam.
František Milan Borský | |
slovenský brigádny generál, generálmajor in memoriam | |
Rod. meno | Žigmund Berger |
---|---|
Narodenie | 6. február 1889 Prievaly, Slovensko |
Úmrtie | 24. november 1986 (97 rokov) Nitra, Slovensko |
Národnosť | slovenská |
Zamestnanie | vojak |
Alma mater | Vysoká škola vojnová (VŠV) v Prahe |
Rodičia | Antónia Berger, Ignác Berger |
Životopis
upraviťFrantišek Milan Borský sa narodil v Sandorfe (dnešné Prievaly) v židovskej rodine Ignácovi a Antónii Bergerovým ako Žigmund Berger.
Kvôli protižidovským náladám a opatreniam prestúpil 27. apríla 1938 k Cirkvi československej a od 1. mája 1939 k slovenskej Evanjelickej cirkvi. V roku 1938 si oficiálne zmenila celá rodina Bergerová svoje priezvisko na Borský. Žigmund si zmenil meno na František Milan.
Na konci prvej svetovej vojny sa jej aktívne zúčastnil na talianskom a francúzskom fronte. Po vzniku ČSR slúžil v Miloviciach, Petržalke, Jozefove, Plzni. Po vzniku Slovenského štátu pôsobil na MNO v Bratislave. Pre židovský pôvod ho v roku 1942 prepustili z armády. Zaradili ho do pracovnej povinnosti v kategórii robotník-žid. Pracoval ako traťový robotník v Prešove. "Na príhovor ministra obrany generála Čatloša u okresného náčelníka dr. Aladára Ondrejkoviča a jeho švagra hlavného radcu MV Dr. Karola Reindla bol rodák z obce Sandorf, bývalý pplk. gšt. František Borský (Zigmund Berger) od apríla 1943 zamestnaný ako účtovník na Štátnom pozemkovom úrade v Piešťanoch, kde bol Hlavným notárskym tajomníkom Vojtech Ondrejkovič".[3]
Po vyhlásení SNP bol príslušníkom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Po potlačení povstania prešiel do Považského Inovca, kde v okolí Piešťan zorganizoval odbojovú skupinu Považský prápor slobody.
Po skončení druhej svetovej vojny bol veliteľom Železničného traťového veliteľstva v Bratislave, neskôr pôsobil na MNO v Prahe. V roku 1950, po komunistickom prevrate v roku 1948, keď prevládali u vládnucej KSČ protižidovské nálady, bol preradený do výslužby, a to na základe zdravotného vyšetrenia.
Zomrel 24. novembra 1986 v Nitre.
Vzdelanie
upraviť- 1905 až 1910 Ľudová škola, Prievaly
- 1910 až 1914 Meštianska škola
- 1914 až 1917 Vyššie reálne gymnázium v Bratislave
- 1922 až 1924 Vojenská akadémia, Hranice na Moravě
- 1932 až 1935 Vojnová škola, Praha
- 1948 Kurz pre generálov a vyšších veliteľov, Praha
- 14. marec 1917 – prezentovaný k výkonu vojenskej služby ako jednoročný dobrovoľník – c. k. peší pluk 72 v Bratislave, absolvoval školu dôstojníkov v zálohe
- jún – júl 1918 – taliansky front
- júl – október 1918 – francúzsky front
- 11. marec 1920 – činná služba v československej armáde 2. náhradná rota pešieho pluku 39 v Bratislave
- december 1920 – dovolenka
- 21. október 1921 – rotmajster v zálohe
- 28. október 1921 – prezentovaný v rámci mobilizácie peší pluk 39
- 26. november 1921 – prepustený v rámci demobilizácie
- 1. október 1922 – znovu povolaný a odoslaný na štúdium na Vojenskej akadémií v Hraniciach na Morave
- 15. august 1924 – po absolvovaní akadémie povýšený na poručíka
- október 1924 – júl 1925 – frekventant Aplikačnej školy pechoty v Miloviciach
- 1. august 1925 – veliteľ čaty v Petržalke
- 1. september 1925 – ako veliteľ čaty premiestnený k pešiemu pluku 4 v Jozefove
- 1. apríl 1929 – povýšený na nadporučíka
- 18. jún 1932 – štúdium na Vysokej škole válečnej v Prahe
- 7. júl 1932 – prevedený do kategórie dôstojníkov absolventov VA
- 1. október 1932 – povýšený na kapitána
- september 1935 – premiestnený na veliteľstvo 2. divízie v Plzni – prednosta 4. oddelenia
- 16. november 1935 – 18. apríl 1936 – mimoriadny profesor v kurze dôstojníkov v zálohe
- 31. júl 1936 – premiestnený k dôstojníkom generálneho štábu
- 1. október 1936 – povýšený na štábneho kapitána
- 1937 – 1938 – kurz pre železničných veliteľov
- júl 1938 – pridelený na Ministerstvo národnej obrany
- 28. december 1938 – povolená zmena mena zo Zigmund Berger na František Milan Borský
- Po vzniku Slovenskej republiky na Ministerstve národnej obrany veliteľ traťového vojska
- 15. máj 1939 – povýšený na stotníka generálneho štábu
- 1. január 1940 – povýšený na majora generálneho štábu
- 1. júl 1940 – povýšený na podplukovníka generálneho štábu
- február 1941 – premiestnený na Správu pracovného táboru v Bratislave
- 10. apríl 1942 – prepustený z činnej služby z rasových dôvodov bez ponechania hodnosti a zaradený do funkcie pracovník-žid
- jún – december 1942 – robotník železničnej stavebnej správy v Prešove
- január – marec 1943 – bez zamestnania
- apríl 1943 – august 1944 – účtovník štátneho pozemkového úradu v Piešťanoch
- 28. august 1944 – 30. september 1944 – 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika
- 1. október 1944 – 4. oddelenie štábu veliteľstva 1. československej armády na Slovensku
- Po ústupe do hôr príslušník vojensko-partizánskej jednotky
- november 1944 – apríl 1945 – riadil odbojovú skupinu Považský prápor slobody v horách Považského Inovca
- 4. apríl 1945 – posádkový veliteľ v Piešťanoch
- 15. apríl 1945 – prednosta 5. oddelenia hlavného štábu Ministerstva národnej obrany
- 25. apríl 1945 – prednosta dopravnej skupiny 5. oddelenia hlavného štábu v Košiciach
- 26. máj 1945 – veliteľ železničného traťového veliteľstva vojenskej oblasti 4 v Bratislave
- 1. jún 1945 – povýšený na plukovníka generálneho štábu
- 28. október 1945 – prednosta 4. oddelenia hlavného štábu Ministerstva národnej obrany v Prahe
- 28. október 1945 – povýšený na brigádneho generála
- 1. december 1947 – 2. podnáčelník hlavného štábu
- marec – jún 1948 – kurz na VVA v Prahe
- 1948 – náčelník štábu veliteľa tyla vojenskej oblasti 4
- júl 1950 – uznaný neschopným služby zo zdravotných dôvodov
- 1. august 1950 – preradený do výslužby
Referencie
upraviť- ↑ MEŠKO, Marek. Brigádny generál František Milan Borský [online]. VHÚ, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
- ↑ Borský, František (Berger, Zigmund) : B [online]. https://www.valka.cz, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Ondrejkovics - Ondrejkovič vo vetre času -> Nitrianska stolica v rokoch 1572 - 1609 [online]. www.ondrejkovics-sandor.com, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
- ↑ PRIEVALY [online]. www.facebook.com, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.