Hagia Eiréné

(Presmerované z Hagia Irena)

Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) bol kresťanský byzantský chrám v Konštantínopole zasvätený Božiemu Mieru. Dnešná budova vznikla za vlády Justiniána I., no neskôr prešla početnými zmenami. Po roku 1453 (dobytie Konštantínopola Osmanmi) slúžila budova ako vojenský sklad janičiarov (arzenál) a nikdy nebola premenená na mešitu. Dnes slúži ako múzeum a koncertná sála. Budova sa nachádza na prvom nádvorí paláca Topkapi.[1]

Hagia Eiréné
(tur. Aya İrini
starogr. Ἁγία Εἰρήνη)
pôvodne byzantský chrám,
neskôr arzenál, dnes múzem
Hagia Eirene.jpg
Štát Turecko Turecko
Región Marmara
Okres Fatih
Obec Istanbul
Súradnice 41°00′35″S 28°58′52″V / 41,009722°S 28,981111°V / 41.009722; 28.981111
Dĺžka 57 m
Šírka 32 m
Výška 16 m
Štýl byzantská architektúra,
justiniánske umenie,
obrazoborectvo
Materiál červená tehla, kameň,
malta, mozaika
Založenie
súčasnej budovy
532
Reštaurácia po 740
Svetové dedičstvo UNESCOSvetové dedičstvo UNESCO
Názov súboru Historické oblasti Istanbulu
Dátum zápisu 1985
Náboženstvo kresťanstvo
Zasvätenie Boží Mier (Hagia Eiréné)
Poloha budovy v Turecku
RedHut.svg
Poloha budovy v Turecku
Wikimedia Commons: Hagia Irene
Webová stránka: https://muze.gen.tr/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

NázvyUpraviť

  • starogr. Ἁγία ΕἰρήνηHagia Eiréné, iné prepisy: Hagia Eirene, Hagia Eirini, v doslovnom preklade: Boží Mier[2]
  • tur. Aya İrini
  • Chrám svätej Ireny[3], písané aj s ch- ako: chrám svätej Ireny,[4][5] (rozumej v zmysle: chrám svätého Božieho Mieru, nie svätice Ireny)
  • chrám Eiréné (mieru)[6]
  • Hagia Irena[7]

HistóriaUpraviť

 
Plán chrámu zobrazujúci chrám po roku 740

Podľa tradície bol pôvodný chrám vystavaný už pred vládou cisára Konštantína I., ktorý ho mal len zväčšiť a zasvätiť Božiemu mieru. Pred výstavbou a vysvätením prvého (nie dnešného) chrámu Hagie Sofie (360) slúžil ako hlavný katedrálny chrám v meste. Svoj význam si zachoval aj v nasledujúcom období, keď v ňom slúžil rovnaký klér ako v susednej Sofii. Je možné, že sa v chráme konal Prvý konštantínopolský koncil, a že po požiari Hagie Sofie v roku 440 slúžil dočasne opäť ako hlavný biskupský chrám. Počas povstania Niká v roku 532 bol výrazne poškodený, čo cisár Justinián I. využil na jeho prestavbu v duchu novej byzantskej architektúry. V roku 740 chrám postihlo zemetrasenie. Pravdepodobne za vlády Konštantína V. bol výrazne prebudovaný. Z obrazoboreckého obdobia sa zachovala vzácna mozaiková výzdoba znázorňujúca jednoduchý kríž.[8][2] V období neskorších byzantských dejín sa chrám spomína menej. Po roku 1453 nebol ako jeden z mála kresťanských kostolov v Konštantínopole premenený na mešitu. Budova bola využívaná janičiarmi ako sklad vojenského materiálu a bola prezývaná İç Cebehane. V 19. storočí sa stala múzeom. Okrem iného do nej bolo premiestnených niekoľko purpurových cisárskych sarkofágov a reťaz, ktorá bola kedysi natiahnutá cez Zlatý roh a chránila mesto z mora. V roku 1939 bola Hagia Eiréné pridružená k múzeu Hagia Sofia, no voľný prístup do nej bol zavedený až od roku 2014.[1]

Architektúra a umelecká výzdobaUpraviť

 
Apsida chrámu s jednoduchou obrazoboreckou mozaikou kríža

Ide o druhý najväčší dodnes stojaci byzantský chrám v Istanbule (Chrám svätých Apoštolov bol zbúraný v 15. storočí). Spája v sebe prvky byzantského umenia z justiniánskeho obdobia (spodná časť budovy) a prvky z obdobia neskorších renovácií (najmä úpravy z obdobia obrazoborectva po roku 740, no i osmanské). Plán budovy tak kombinuje trojloďovú baziliku s budovou s centrálnym plánom a kupolou. Druhá, slepá kupola sa nachádza na západnej strane lode chrámu, ktorú delí na dve časti. Loď bola zrejme pôvodne kratšia a mala zaklenutie. Arkádové stĺporadia oddeľujú hlavný priestor od bočných lodí a pôvodne niesli tribúny. Na západe sa nachádza poschodový nartex, ktorý bol tiež prerobený. Chrám má ako jeden z mála raných byzantských chrámov zachované átrium a synthronon (polkruhová stupňovitá amfiteátrová štruktúra na sedenie) so šiestymi radami. V chráme sa nachádza niekoľko stĺpov z justiniánskeho obdobia, niektoré boli ale vymenené Osmanmi. Zachovala sa tiež časť mozaikovej výzdoby. Najzachovanejší je čierny kríž na zlatom podklade. Mozaika je umiestnená v apside chrámu a je ohraničená oblúkovitou ozdobnou bordúrou s citátmi zo Starého zákona. Ide o jeden z mála príkladov zachovanej mozaiky z obrazoboreckého obdobia. Zvyšky mozaiky sú aj v nartexe. V južnej uličke sa nachádza nefigurálna freska.[9][8][2]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b Hagia Eirene [online]. The Byzantine Legacy, [cit. 2020-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c sv. Eirene (Boží Mír) In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 141.
  3. byzantské výtvarné umenie a architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 420.
  4. RICE, David Talbot. Byzantské umenie. Preklad Marián Fridrichovský. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1968. (z anglického originálu Art of the Byzantine Era). S. 47, 59, 74 – 75.
  5. Slovensko-turecká konverzácia. Bratislava : Lingea, 2014-11-06. Dostupné online. ISBN 978-80-8145-090-7.
  6. NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 150.
  7. SCHNEIDER, Filip; ORAVEC, Jozef. Erazmus v Istanbule, alebo ako sme sa janičiarmi stali. Via Historiae (Trnava: Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií, Filozofická fakulta, Univerzita svätých Cyrila a Metoda v Trnave), roč. 5, čís. 1, s. 25. ISSN 1339-1801.
  8. a b IRENE, CHURCH OF SAINT. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1009. (po anglicky)
  9. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 430.

Pozri ajUpraviť