Hauerland je súhrnné nemecké označenie oblasti bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku s centrami Kremnica (Kremnitz), Nitrianske Pravno (Deutsch Proben), Handlová (Krickerhau) a oblasti obcí Veľké Pole (Hochwies) a Píla (Paulisch).

Celkový počet Nemcov žijúcich v oblasti Hauerlandu na prelome 19. a 20. storočia presahoval 200 000 osôb. Spolu so spišskými a bratislavskými (prešporskými) Nemcami tvorili ti hauerlandskí kultúrny a jazykový celok, ktorý si napriek krajovým zvláštnostiam uchovával spoločné povedomie. Zánik tohto spoločenstva priniesli až udalosti druhej svetovej vojny, v ktorej sa väčšina slovenských Nemcov postavila na stranu nacistov a bola preto po vojne na základe prezidentských dekrétov odsunutá (keď predtým na podnet Veľkej Británie o odsune Nemcov z Poľska, vtedajšieho Československa a z Maďarska rozhodla postupimská konferencia). Po druhej svetovej vojne klesol tak ich počet pred rokom 1954 na približne 40 000, v roku 1991 tu žilo už len okolo 1 500 Nemcov[1] (od začiatku 20. storočia pod vplyvom etnografa Raimunda Friedricha Kaindla nazývaných Karpatskí Nemci).

Na rozdiel od Spiša nešlo nikdy o jednotný územnosprávny celok, ani o národnostne (jazykovo) jednotnú oblasť. Obce administratívne patrili do viacerých žúp: Nitrianskej, Tekovskej a Turčianskej.[2] Osídlenie bolo zmiešané, nemecko-slovenské. Nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608, čo bolo charakteristické pre celé Horné Uhorsko.

Vrícko (okres Martin) je najsevernejšou hauerlandskou obcou, Píla (okres Žarnovica) najjužnejšou. Najviac na východ ležia Krahule (okres Žiar nad Hronom) pri Kremnici, najviac na západ je vysunuté Veľké Pole (okres Žarnovica) a Chvojnica (okres Prievidza). Ďalšie mestá na severozápadnom a strednom Slovensku, v ktorých mali nemeckí osadníci v minulosti silné zastúpenie, napr. Žilina (Sillein), Banská Bystrica (Neusohl) alebo Banská Štiavnica (Schemnitz), sa už pod Hauerland nezahŕňajú.

Karpatskonemecké obyvateľstvo stredného Slovenska (Hauerländer, Krickerhauer alebo po slovensky aj Handrbulci) pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest. Začalo sa to tzv. saskou kolonizáciou (Sachsenzug) v priebehu 12 - 13. storočia. Vznik nových nemeckých osád sa datuje do 14. storočia. Podľa jazyka možno toto obyvateľstvo rozdeliť na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. Hauerland a pravniansky jazykový ostrov[pozn 1], s centrami Kremnica (Kremnitz) a Nitrianske Pravno (Deutsch Proben).

Názov Hauerland vznikol až v 30. rokoch 20. storočia. Vytvoril ho asi Josef Hanika, propagoval ho Ambros Grosz. Názov je odvodený od skutočnosti, že ôsmim obciam v oblasti sa názov v nemčine končí slabikou -hau (podľa stredohornonemeckého hawen - „sekať, rúbať, tesať“), čo znamenalo čistinu vzniknuvšiu vyrúbaním lesa. Táto prípona naznačuje, že stredoveká kolonizácia sa tu uskutočnila vyrúbaním pôvodného lesa, na mieste ktorého sa vytvorili poľnosti. Voľne preložené, Hauerland je teda Krajina čistín.

Popri historizujúcom názve Hauerland sa medzi jazykovedcami používa i presnejšie označenie Kremnický a pravniansky jazykový ostrov (Kremnitz-Deutsch-Probener Sprachinsel).

História osídlenia

upraviť

Osídlenie stredného Slovenska nemeckými kolonistami podnietili uhorskí králi, aby rozvíjali ťažbu nerastného bohatstva. V Slovenskom stredohorí, kde sa vplyvom treťohornej vulkanickej činnosti vytvorili ložiská drahých kovov, boli v 13.14. storočí založené banské mestá. Dôvodom osídlenia Hornej Nitry vo Fatransko-tatranskej oblasti bola tiež ťažba zlata. Na južných svahoch Malej Magury (najmä medzi obcami Malinová a Chvojnica) sa aj dnes nachádzajú pozostatky ryžovania (s objemom vyťaženej suroviny 4 až 5 mil. m³), ktoré bolo v 14.17. storočí tretie najvýznamnejšie po Kremnici a Banskej Štiavnici (aj keď ťažba nikdy nenadobudla banský charakter)[3]. Počas 13. a 14. stor. vzniklo sedem hornouhorských banských miest, medzi nimi „zlatá“ Kremnica, „strieborná“ Banská Štiavnica a „medená“ Banská Bystrica. V okolí miest boli neskôr založené na šoltýskom práve obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj poľnohospodárstvu. [1]

Pre rozmach nemeckého osídlenia malo mimoriadne veľký význam udelenie mestských privilégií Kremnici v roku 1328, čo viedlo k založeniu viacerých nemeckých obcí v jej okolí. Centrom druhej nemeckej oblasti stredného Slovenska bolo Nitrianske Pravno. Obec vznikla začiatkom 14. storočia. V roku 1337 získali privilégiá na ťažbu zlata viaceré obce na Hornej Nitre, pričom sa spomína aj Nitrianske Pravno. Ťažba zlata bola pravdepodobne impulzom aj na založenie okolitých obcí, v ktorých sa dodnes zachovali stopy po banskej činnosti. Akýsi prechod medzi kremnickou a pravnianskou oblasťou predstavuje najväčšia nemecká obec Handlová. Osadníkovi Henrichovi Krickerovi vydal zakladaciu listinu 8. marca 1376 kráľ Ľudovít I. Veľký.[2]

Zoznam obcí

upraviť
 
Hauerland

Do roku 1945 žila v 24 obciach tejto oblasti nadpolovičná väčšina nemecky hovoriacich obyvateľov.[2] K regiónu Hauerland patrili tieto[1] nemecké obce[pozn 2]:

  1. Vyšehradné (Beneschhau)
  2. Kľačno (Gaidel)
  3. Tužina (Schmiedshau)
  4. Malinová (Zeche)
  5. Handlová (Krickerhau)
  6. Nová Lehota (Neuhau)
  7. Janova Lehota (Drexlerhau)
  8. Kopernica (Deutsch Litta)
  9. Kremnické Bane (Johannesberg)
  10. Kunešov (Kuneschhau)
  11. Krahule (Blaufuß)
  12. Turček (Turz: Niederturz, Oberturz)
  13. Horná Štubňa (Oberstuben)
  14. Sklené (Glaserhau)
  15. Veľké Pole (Hochwies)
  16. Píla (Paulisch)
  17. Brieštie (Beryssth, neskôr Bries)
  18. Hadviga (Hedwig)
  19. Vrícko (Münnichwies)
  20. Chvojnica (Fundstollen)
  21. Nitrianske Pravno (Deutsch Proben)
  22. Solka (Bettelsdorf)
  23. Kremnica (Kremnitz)
  24. Lúčky (Honneshau)

Poznámky

upraviť
  1. V tomto článku na rozdiel od článku Karpatskí Nemci sú obidve oblasti začlenené do Hauerlandu
  2. Neúplný zoznam. Chýba Kremnica aj Nitrianske Pravno. Už sa doplnili.

Referencie

upraviť
  1. a b c KARPATONEMECKÝ SPOLOK NA SLOVENSKU. Sídelné oblasti [online]. 2012, rev. 2012-06-12. Dostupné online.
  2. a b c Mária Ďurkovská: História  nemeckého  osídlenia  na území  Slovenska do začiatku 19. storočia, Spoločenskovedný ústav SAV, online Archivované 2019-05-11 na Wayback Machine
  3. KOĎERA, Miroslav. Topografická mineralógia Slovenska 2, Ko-Seč. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 1990. ISBN 80-224-0102-1. S. 754.

Pozri aj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hauerland na českej Wikipédii.