Herbert Hausmaninger

Herbert Hausmaninger (* 21. apríl 1936, Salzburg, Rakúsko)[1] je rakúsky tlmočník a právnik: právny romanista a univerzitný profesor, bývalý dekan a prodekan Právnickej fakulty Viedenskej univerzity.[1]

Herbert Hausmaninger
rakúsky právny romanista a prekladateľ
univerzitný profesor
Osobné informácie
Narodenie21. apríl 1936 (88 rokov)
 Salzburg, Rakúsko
Národnosťrakúska
Alma materUniversität Graz
Zamestnanieuniverzitný profesor, dekan
RodičiaKarl Hausmaninger a Františka Hausmaningerová
Dielo
Žánreprávnická literatúra, právno-romanistické štúdie
Obdobie20. – 21. storočie
Témyrímske právo
Literárne hnutieprávna romanistika
Významné práceDie bona fides des Ersitzungsbesitzers im klassischen römischen Recht (1964); Casebook zum römischen Sachenrecht (1974; 12. Aufl.: 2021 spolu s Richardom Gamaufom); Das Schadenersatzrecht der lex Aquilia (1976; 5. Aufl.: 1996); Casebook zum römischen Vertragsrecht (1978; 8. Aufl.: 2021 spolu s Richardom Gamaufom); Römisches Privatrecht (spolu s Walterom Selbom: 1981; 9. Aufl. 2001)
Odkazy
Herbert Hausmaninger na ac.at

Napísal viacero odborných štúdií, monografií a učebníc. V slovenskom prostredí je známy najmä vďaka spoluautorstvu rímskoprávnej vysokoškolskej cvičebnice Praktické prípady z rímskeho práva, ktorú pôvodne vydával spolu so slovenským profesorom Petrom Blahom (5. vyd. z roku 2021 doplnila Veronika Kleňová). V roku 2002 mu bol Trnavskou univerzitou v Trnave udelený titul doctor honoris causa.[2][1]

Životopis

upraviť

Hausmaninger sa narodil v roku 1936 v rakúskom meste Salzburg do rodiny kníhkupca Karla Hausmaningera a matky Františky Hausmaningerovej. V rokoch 1942 až 1954 navštevoval ľudovú školu v Salzburgu. V rokoch 1952/53 študoval zároveň anglický jazyk na Strednej škole Lawrenca Parka v Erie v Pensylvánii (USA). Popri štúdiu práva študoval aj tlmočníctvo v anglickom a ruskom jazyku.[1] Doktorát z práva získal v roku 1959 v Grazi a od nasledovného roku (1960) začal pracovať ako vedecký asistent Guntera Wesenera na Viedenskej univerzite. V roku 1964 sa habilitoval v odbore rímske právo a v roku 1965 bol vymenovaný za docenta, v roku 1968 za riadneho profesora. Od roku 1971 pravidelne prednášal ako hosťujúci profesor na americkej University of Virginia v Charlottesville, kde vyučoval rímske právo a komparatistiku. Bol tiež hosťujúcim profesorom na niekoľkých ďalších amerických univerzitách, ako aj na univerzitách v Moskve a Paríži.[1]

V rokoch 1974/1975 bol dekanom Právnickej fakulty Viedenskej univerzity, pričom z tejto pozície vystupoval proti nanútenej reforme rakúskych univerzít v roku 1975. Nasledujúci akademický rok 1975/1976 bol prodekanom fakulty. V rokoch 1977 až 1983 bol riaditeľom letnej vysokej školy Viedenskej univerzity. V rokoch 1985 až 1991 pôsobil ako prezident rakúskej Akadémie pre zahraničný výskum (ÖAAD) a v rokoch 1997 až 1998 ako spoluorganizátor právno-porovnávacieho sympózia v Jeruzaleme a Viedni.[1]

Dňa 24. júna 2002 mu bol na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady Trnavskej univerzity v Trnave udelený čestný titul doctor honoris causa.[1]

Vo svojej tvorbe zameriava na rímske súkromné ​​právo, medzinárodnú právnu komparatistiku, ale aj sovietske (a ruské) právo.[3]

Výber:

  • Die bona fides des Ersitzungsbesitzers im klassischen römischen Recht (1964)
  • Casebook zum römischen Sachenrecht (1974; 12. Aufl.: 2021 spolu s Richardom Gamaufom)
  • Das Schadenersatzrecht der lex Aquilia (1976; 5. Aufl.: 1996)
  • Casebook zum römischen Vertragsrecht (1978; 8. Aufl.: 2021 spolu s Richardom Gamaufom)
  • Römisches Privatrecht (spolu s Walterom Selbom: 1981; 9. Aufl. 2001)

V slovenčine:

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g HVIZDOŠOVÁ, Katarína; MANÁK, Marián. Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2017. ISBN 978-80-568-0069-0. S. 103 – 105.
  2. Čestní doktori. In: Trnavská univerzita v Trnave [online]. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
  3. Herbert Hausmaninger [online]. Wien: Universität Wien: Institut für Römisches Recht und Antike Rechtsgeschichte, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.