Hierarchia liturgických dní
Hierarchia liturgických dní v katolíckej cirkvi je systém, ktorým je každý deň v rámci liturgického roka zaradený do určitého liturgického rámca.
Na základe tohto zaradenia delíme jednotlivé dni liturgického roka na:
- Féria (všedný deň)[1]
- Ľubovoľná spomienka: pripomienka svätca, ktorá prislúcha na daný deň. Môže, alebo nemusí sa sláviť
- Spomienka: pripomienka svätca, ktorá prislúcha na daný deň. Musí sa však sláviť
- Sviatok: pripomienka významnejšieho svätca (napr. Apoštola), alebo nejakého nábožného predmetu, skutku, osoby (napr. Sviatok Povýšenia sv. Kríža, alebo Sviatok premenenia Pána)
- Slávnosť: najvyššia pripomienka významného svätca, alebo tajomstva (napr. Slávnosť Božieho tela a krvi, Slávnosť narodenia sv. Jána Krstiteľa)
Rozdiely v jednotlivých stupňoch slávenia upraviť
Féria je najnižším stupňom slávenia. Omša obsahuje dve čítania, nemusí v nej byť kázeň. V omši sa tiež vynecháva spev Glória a spev Krédo.
Ľubovoľná spomienka a spomienka v podstate obsahujú to isté, čo féria, avšak niektoré modlitby (kolekta, gratiarum, spoločné modlitby veriacich, prefácia) ako aj lekcie (čítania) môžu byť prispôsobené danej spomienke.
Sviatok je stredným stupňom slávenia. Omša obsahuje dve čítania, nemusí v nej byť kázeň. Oproti spomienkam a fériam obsahuje spev Glória (ak sviatok nepripadne na obdobie pôstu, alebo adventu).[2]
Slávnosť je najvyšším stupňom slávenia. Má sa konať čo najslávnostnejšie.[3] Omša obsahuje spravidla 3 čítania (môže ich však byť aj viac), spevy Glória aj Krédo, pri niektorých slávnostiach je dokonca aj predpísaná Sekvencia pred alelujovým veršom (napr. Veľkonočná nedeľa, Slávnosť Božieho tela a krvi, Slávnosť Márie sedembolestnej - patrónky Slovenska).
Hierarchia z pohľadu „sily“ liturgických dní upraviť
Z pohľadu sily liturgických dní sú liturgické dni členené do 6 kategórií.
- Veľkonočné trojdnie, veľkonočná nedeľa, dni veľkonočnej a vianočnej oktávy
- Nedele adventného, vianočného, pôstneho a veľkonočného obdobia, dni veľkého týždňa
- Prikázané sviatky a slávnosti
- Nedele cezročného obdobia
- Sviatky, spomienky a ľubovoľné spomienky, férie pôstneho a adventného obdobia
- Férie cezročného obdobia
V prípade, že nastane situácia pri ktorej sa stretne niekoľko liturgických dni v jeden kalendárny deň, postupuje sa podľa vyššie uvedenej hierarchie a slávi sa ten, ktorý je hierarchicky najvyššie. Stáva sa to napr. 25. marca na Slávnosť zvestovania Pána, keď v niektorom roku vyjde táto slávnosť na niektorú pôstnu nedeľu. V takom prípade sa slávi pôstna nedeľa, lebo tá je hierarchicky vyššie ako slávnosť. Slávnosť zvestovania Pána sa tak prekladá na najbližší možný deň - pondelok 26. marca.
Poznámka upraviť
Každý prikázaný Sviatok v katolíckej Cirkvi, je v skutočnosti slávnosťou. Pomenovanie „prikázaný sviatok“ je ľudové pomenovanie. Prakticky však žiaden Sviatok v hierarchií nie je prikázaný, prikázané sú len slávnosti, aj to nie všetky. V prikázaný sviatok a každú nedeľu sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši v katolíckom obrade a zdržiavať sa práce (porov. CIC, kán. 1247 – 1248).[4][5]