Hlavátka podunajská

(Presmerované z Hlavátka obyčajná)

Hlavátka podunajská (Hucho hucho) je najväčšia lososovitá ryba v Európe. Je nazývaná aj kráľovnou slovenských riek.[2]

Hlavátka podunajská
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hucho hucho
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Iné slovenské názvy: Gadovica, hadovica, hlavátka, hlavátka vážska, hlavatka, hlavátka obyčajná, hlavatica, hlawatka, losos jäzerný, tuba, tubica (iba mladé jedince).[3]

Rozšírenie

upraviť

Je to typický druh podhorských riek s rýchlym tokom, studenou vodou a štrkovým dnom. Je citlivá na znečistenie, nízky obsah kyslíka a regulácie vodných tokov.[4] Je to endemický druh Dunaja a jeho prítokov v horských a podhorských oblastiach.[4] Introdukovaná bola aj do riek Odra, Visla, Tajo, Rhôna alebo Bodamského jazera.[5] Na Slovensku v minulosti žila v celom toku Hrona, Váhu aj v Dunaji, Turci a Orave. Po vysadzovaní sa dnes vyskytuje hlavne v horných úsekoch riek Hron a Váh, v rieke Turiec, Orava, Poprad a Dunajec.[6]

Populácie sú, v rámci povodia Dunaja, výrazne fragmentované a závislé od umelého nasadzovania.[1]

Jej farebnosť je variabilná a mení sa s vekom aj medzi jednotlivými populáciami.[3] Bok a horná časť tela býva hnedá alebo medená so zelenými odtieňmi.[4] Na rozdiel od ostatných lososovitých nemá červené bodky. Hlava je podlhovastá a sploštená.[5] Môže vážiť do 25 kg, vzácne aj 50 kg a 1,5 m[7], ale bežne majú jedince iba do 10 kg a 60 až 100 cm. Dožíva sa viac ako 20 rokov.[4][1] Najväčší zaznamenaný jedinec mal 1,65 m a 60 kg.[5]

Spôsob života

upraviť

Samce sú pohlavne zrelé približne po 3 roku, keď majú asi 1 kg. Samice až po 4 roku a 2 kg.[5] Neresí od konca marca do začiatku mája. Často pritom migruje proti prúdu. Ikry zahrabáva do hniezda na štrkovom dne.[4] Hniedzo ochraňujú obe pohlavia približne dva týždne po vyliahnutí.[1]

Sú to teritoriálne ryby. Mladé ryby požierajú malé bezstavovce, neskôr lovia ostatné ryby a malé pozemské stavovce.[5]

Referencie

upraviť
  1. a b c d Freyhof, J. & Kottelat, M. 2008. Hucho hucho. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T10264A3186143. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T10264A3186143.en. Prístup 25. december 2021.
  2. hlavátka. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
  3. a b HOLČÍK, J.; HENSEL, K.; NIESLANIK, J.; SKÁCEL, L.. The Eurasian Huchen, Hucho hucho (Largest Salmon of the World). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 1988. 240 s. ISBN 978-94-009-3093-3.
  4. a b c d e Holčík J., Hensel K.. Ichtyologická príručka. 1971. vyd. Bratislava : Obzor. S. 92 – 93.
  5. a b c d e KOTTELAT, Maurice; FREYHOF, Jörg. Handbook of European Freshwater Fishes. Cornol : Publications Kottelat, 2007. 646 s. ISBN 978-2-8399-0298-4.
  6. Igor Kokavec. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
  7. Hlavátka podunajská [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2021-12-23]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť