Hluchavkovité

Hluchavkovité[1] (lat. Lamiaceae[2]) alebo (skôr staršie) pyskaté [1][3] (iné názvy: pyskaté rastliny[4], pyskovité[5] ; lat. Labiatae[2]) je čeľaď z radu hluchavkotvaré (Lamiales) patriaceho do taxónu pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae).

hluchavkovité
Lamium purpureum jamestown1.jpg
hluchavka purpurová
Vedecká klasifikácia
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Typovým rodom čeľade je rod hluchavka (Lamium).

VýskytUpraviť

Hluchavkovité rastú hlavne v Stredomorí[6] ale majú kozmopolitné rozšírenie[7].

SystematikaUpraviť

Čeľaď zahŕňa 236 rodov[8], do ktorých patrí veľa druhov: zdroje uvádzajú od 6700[6] do 7200[8] druhov.

Čeľaď sa v nedávnej minulosti považovala za blízko príbuznú čeľadi železníkovité (Verbenaceae).[8][9] V 90. rokoch 20. storočia dokonca navrhovali fylogenetické štúdie, že rody klasifikované do čeľade železníkovité by mali byť zahrnuté medzi hluchavkovité[10][11]

VyužitieUpraviť

Viaceré rastliny sú veľmi aromatické a používajú ako liečivé rastliny a koreniny: bazalka, mäta, rozmarín, šalvia, saturejka, majoránka, oregano, yzop, tymian, levanduľa a perila. Niektoré druhy sú kríky alebo stromy (tík) a výnimočne aj ako popínavé rastliny[chýba zdroj]. Pestujú sa aj pre[chýba zdroj]:

CharakteristikaUpraviť

Niektoré druhy vo svojich listoch a ochlpení produkujú terpén, aby odpudzovali bylinožravce. Kvety majú 5 spojených lístkov, jeden veľký piestik má 4 semenníky.[2]

ReferencieUpraviť

  1. a b Slovenská botanická spoločnosť: Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín, 2017 [1] S. 62
  2. a b c GLIMN-LACY, Janice; KAUFMAN, Peter B.. Botany Illustrated (Introduction to Plants, Major Groups, Flowering Plant Families). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2006. 278 s. ISBN 978-0-387-28875-8. (po anglicky)
  3. pyskatý. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  4. pyskaté rastliny. In: Slovenský náučný slovník III, 1932, S. 115
  5. TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. [s.l.] : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 580.
  6. a b BAILEY, Jill; Facts on File, Inc. The Facts on File Dictionary of Botany. [s.l.] : Facts On File, Incorporated, 2002. 250 s. ISBN 978-0-8160-4911-0. S. 128.
  7. HEYWOOD, Vernon H.; BRUMMITT, Richard K.; SEBERG, Ole. Flowering Plant Families of the World. Ontario, Canada : Firefly Books. ISBN 978-1-55407-206-4.
  8. a b c Raymond M. Harley, Sandy Atkins, Andrey L. Budantsev, Philip D. Cantino, Barry J. Conn, Renée J. Grayer, Madeline M. Harley, Rogier P.J. de Kok, Tatyana V. Krestovskaja, Ramón Morales, Alan J. Paton, and P. Olof Ryding. 2004. "Labiatae" pages 167-275. In: Klaus Kubitzki (editor) and Joachim W. Kadereit (volume editor). The Families and Genera of Vascular Plants volume VII. Springer-Verlag: Berlin; Heidelberg, Germany. ISBN 978-3-540-40593-1
  9. STEVENS, P. F.. Lamiales (Lamiaceae Family) [online]. Angiosperm Phylogeny Website, July 2012, [cit. 2015-03-25]. Dostupné online.
  10. Cantino, P.D., Harley, R.M. & Wagstaff, S.J. 1992. Genera of Labiatae: status and classification. Pp. 511-522. In: Raymond M. Harley and Tom Reynolds (editors). Advances in Labiate Science. Richmond, Royal Botanic Gardens, Kew.
  11. Phylogeny in Labiatae s.l., inferred from cpDNA sequences. Plant Systematics and Evolution, 1998, s. 265–274. DOI10.1007/bf00985232.
  12. a b c ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986, S. 181
  13. a b c PATON, A. J. et al. Nomenclatural changes in Coleus and Plectranthus (Lamiaceae): a tale of more than two genera. In: PhytoKeys 129 (2019)
  14. [2]
  15. [3]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lamiaceae na anglickej Wikipédii.

Iné projektyUpraviť