Hoboj je drevený dychový hudobný nástroj. Obľúbený bol najmä v barokovej hudbe, ale významné postavenie mal aj v klasicizme a romantizme. Barokový hoboj má rozsah c1 - d3. Moderný už aj b - a3. Barokový hoboj mal štyri dierky, dve dvojdierky a dve až tri klapky. Dnešný moderný hoboj sa skladá prevažne z klapiek. Vyrába sa najmä z ebenového dreva. Hráč na hoboj sa volá hobojista.

Hoboj

V iných jazykoch
tal. oboe
nem. Oboe
angl. oboe
franc. hautbois
špa. oboe
Klasifikácia
Podľa orchestrálnej
praxe
Drevené dychové nástroje
Podľa spôsobu
vzniku tónu
Aerofóny
Tónový rozsah

Príbuzné nástroje
Barokový hoboj
Moderný hoboj

Typy hoboja

upraviť

Moderný hoboj má diskantový register a je ladený v C, podobne ako priečna flauta. Delí sa na dva základné typy: automat a poloautomat. Do hobojovej rodiny ale patria aj ďalšie nástroje, blízko príbuzné hoboju, avšak iných veľkostí a ladení. Najznámejší z nich je anglický roh, ladený o kvintu nižšie, teda v F a približne o polovicu väčší. Známe je jeho sólo z 2. časti 9. symfónie „Z nového sveta“ Antonína Dvořáka. Viditeľné rozdiely oproti hoboju sú krátka kovová násadka, eso, medzi strojčekom a nástrojom a hruškovitý tvar ozvučnice. Podobný nástroj, avšak veľkosťou medzi hobojom a anglickým rohom a ladený v A je milostný hoboj (tal. oboe d'amore). Počuť ho môžeme napríklad v Bolere Mauricea Ravela. Menej používané sú basový hoboj (alebo barytónový), ktorý znie jednu oktávu pod hobojom, heckelfón a jediný nástroj znejúci vyššie ako hoboj, sopraninový musette.

Diela pre hoboj

upraviť

Literatúra

upraviť

Drevené dychové nástroje

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hoboj
  •   Wikislovník ponúka heslo Hoboj

Externé odkazy

upraviť