Wikipédia

Hovoriaci vták

Hovoriace vtáky sú vtáky, ktoré dokážu napodobniť ľudskú reč. Vo vedeckej komunite sa vedú diskusie o tom, či niektoré hovoriace papagáje majú aj určité kognitívne znalosti jazyka. Vtáky majú rôzny stupeň schopnosti reči. Niektoré, napríklad krkavce, dokážu napodobniť iba niekoľko slov a fráz, zatiaľ čo u anduliek bola pozorovaná slovná zásoba v počte takmer dvetisíc slov. Beo posvätný, bežný klietkový vták (z čeľade škorcovitých), je všeobecne známy pre svoje schopnosti napodobniť reč, ale aj jeho príbuzný, škorec obyčajný, je tiež schopným imitátorom.[1] Austrálska podčeľaď papagájov. kakadu. sa údajne naučila ľudskú reč vzájomným prenosom zvukov od členov kŕdľa, ktorí boli v mladosti odchovaní v ľudskom zajatí.[2]

Video amazoňana oranžovokrídleho, ktorý po vyzvaní návštevníkom povie „Hello“.

Najstaršiu zmienku o hovoriacom vtákovi zanechal grécky historik a osobný lekár perského kráľa Artarxerxa II., Ktésias. Zmienka pochádza obdobia okolo 5. storočia pred Kristom. Tento hovoriaci vták, ktorý mal meno Bittacus,[3] bol pravdepodobne papagáj alexander červenohlavý.[4]

Proces upraviť

Pozri aj: Spev vtákov

Mláďatá niektorých vtákov sa učia sociálnej zvukovej komunikácii imitáciou rodičov ako aj od dominantných vtákov v kŕdli. Chýbajú im hlasivky, predpokladá sa, že vtáky vydávajú tóny a zvuky pomocou svalov a membrán hrdla - najmä syrinxu.[5] V ich anatomických štruktúrach existujú aj ďalšie logické obmedzenia artikulácie zvukov, ktoré ich môžu obmedzovať. Sú to napríklad chýbajúce pery. Vyzerá to však, že napodobňovanie špecifických zvukov v etológii vtákov napriek tomu býva bežné, no pri napodobňovaní nemusí nevyhnutne ísť o ľudskú reč.[6]

Dvoma skupinami vtákov, ktoré sú schopné napodobniť ľudskú reč sú spevavce a papagájotvaré,[5][7] no učenie ľudskej reči je možné aj u škorcov.[8] Doma chované vtáky môžu od majiteľa naučiť rozprávať napodobňovaním ich hlasu. Ak sa tieto vtáky vrátia späť k divým vtákom, môžu tieto v rámci socializácie tiež začať napodobňovať nové zvuky. Tento jav bol pozorovaný vo verejných parkoch v austrálskom meste Sydney, kde divoké papagáje bežne vyslovujú frázy ako „Ahoj miláčik!“ a „Čo sa deje?“[5] Napodobňovanie ľudskej reči sa neobmedzuje iba na vtáky v zajatí. Divoké austrálske straky, lýrochvosty a šiatorníky, ktoré sú v kontakte s ľuďmi, no zostávajú na slobode, môžu napriek tomu, že sú v podstate divožijúce, napodobňovať zvuky pochádzajúce z ľudskej civilizácie, či ľudskú reč.[6]

Typy upraviť

Papagáje upraviť

Napodobňovať reč môže viac druhov papagájov. Môže to byť napríklad austrálsky papagáj ladniak krátkochvostý (Eclectus roratus), ale iba v prípade, ak sa s ním jeho majiteľ zaoberá od útleho veku.[9] Africký papagáj, agapornis tmavokrídly (Agapornis taranta). vie tiež rozprávať, ak je trénovaný od mláďaťa, no o kompetentnej reči u nich môžme hovoriť len málokedy.[10] Za schopnejších hovorcov sú považované juhoamerické ary.

Papagájec (Andulka) upraviť

Najobľúbenejší doma chovaný papagájec, známy skôr ako andulka (Melopsittacus undulatus), je populárny druh hovoriacich vtákov. Má schopnosť nadobudnúť veľkú slovnú zásobu, nie je náročný na starostlivosť a má dobre socializované správanie.[11] Medzi rokmi 1954 až 1962 žila andulka menom Sparkie Williams, ktorá poskytla inšpiráciu pre operu od Michaela Nymana a Carsten Nicolai. Opera bola uvedená v Berlíne v marci 2009.[12] Sparkie mal repertoár reči s 531 slovami, 383 vetami a ôsmimi detskými riekankami.[3] Po propagácii reklamnej kampane pre Capernovo vtáčie semeno a po vydaní nahrávky na gramofónovej platni singlového formátu, z ktorej sa predalo 20-tisíc výliskov sa Sparkie stal sa národnou celebritou .[13][14] Po smrti bol vypchatý a vystavený v Hancockovom múzeu v Newcastle.[15] V roku 1995 bol iný papagájec menom Puck bol zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov potom, ako bola u neho zdokumentovaná najväčšia slovná zásoba zo všetkých hovoriacich vtákov na svete: mal naučených 1728 slov.[16]

Amazoňany upraviť

Medzi papagáje, ktoré vedia napodobňovať reč patrí väčšina druhov juho/stredoamerických papagájov z rodu Amazona. Sú to napríklad amazoňan žltohlavý (Amazona oratrix), amazoňan štvorfarebný (Amazona ochrocephala), amazoňan žltotylý (Amazona auropalliata), amazoňan modročelý (Amazona aestiva), amazoňan bieločelý (Amazona albifrons), amazoňan fialovohlavý (Amazona finschi), amazoňan kurika (Amazona amazonica), amazoňan panamský (Amazona ochrocephala panamensis) and amazoňan džungľový (Amazona farinosa).[9][17][18][19][20][21][22] Je u nich tendencia spájať zvuky so vzťahmi vo väčšej miere ako ako je to u afrického papagája sivého, žaka.[chýba zdroj]

Papagáj sivý upraviť

Papagáje sivé (Psittacus erithacus), prezývané aj „žako“ sú pre svoje pokročilé kognitívne schopnosti, ako aj pre svoju schopnosť rozprávať obzvlášť známe. Existujú dva bežne chované druhy, z ktorých papagáj papagáj sivý libérijský, Timneh (Psittacus timneh), má tendenciu učiť sa hovoriť v mladšom veku ako Papagáj sivý konžský (Psittacus erithacus).[9] V domácnosti chované papagáje sivé, konžské, sa môžu síce naučiť rozprávať už počas prvého roku života, no vo väčšine prípadov svoje prvé slovo vyslovia až vo veku 12–18 mesiacov.[23] Papagáje sivé, libérijské (Timneh) vo všeobecnosti začínajú hovoriť skôr, niektoré až na konci prvého roku života.[24]

Kakadu upraviť

Najrozšírenejší druh voľne žijúceho austrálskeho papagája, kakadu ružový (Eolophus roseicapilla), je schopný rozprávať, no nie tak dobre, ako iné druhy papagájov. Na učenie reči sú pri tomto druhu údajne viac nadaní samci, než samice.[25] Kakadu žltochochlatý (Cacatua sulphurea) je z hľadiska schopnosti učenia reči hodnotený ako celkom dobrý.[26][27] ďalší veľmi rozšírený papagáj z tohto rodu, kakadu tenkozobý sa vyznačuje schopnosťou „veľmi zreteľne“ napodobňovať reč.[28]

Alexander (Landiak) upraviť

Ázijský druh papagája, alexander malý (Psittacula krameri), je vynikajúcim hovorcom a obľúbeným domácim miláčikom, ktorý si dokáže vyvinúť veľkú slovnú zásobu a jasne hovoriť vo vetách.[9][29] Ďalší druh, alexander ružovohlavý (Psittacula roseata), je v prírode ohrozený druh a v chovoch je menej bežný, no má tiež nadanie na napodobňovanie reči.[30] Ďalší druh, alexander čínský (Psittacula derbianais), je excelentný hovorca. Jasnosť ich hlasového prejavu je porovnávaná s jasnosťou prejavu amazonských papagájov, no nedosahujú až takú rozsiahlu slovnú zásobu. Jasnosť ich prejavu sa porovnávala s jasnosťou amazonských papagájov, aj keď sa nemusia naučiť rozsiahle slovníky.[31] Naproti tomu alexander himalájsky (Psittacula himalayana) sa vo všeobecnosti rozprávať nenaučí.[32]

Ďalšie papagáje upraviť

Juhoamerický papagáj, mních zelený (Myiopsitta monachus), má tiež schopnosť napodobňovať reč.[9]

Austrálsky papagáj kráľovský (Alisterus scapularis) sa naučí najskôr rozprávať potom, ako je človekom po vyliahnutí vychovaný ako ručne odchované mláďa.[33]

Spevavce upraviť

Škorcovité upraviť

Aj na našom území bežne sa vyskytujúce škorce obyčajné (Sturnus vulgaris), sú známe svojou tendenciou imitovať okolité zvuky, pričom je bežné, že dokážu napodobniť aj ľudskú reč.[34] Nebýva výnimkou, že ich reč je niekedy natoľko dokonalá, že nezainteresovaný človek v ich blízkosti márne hľadá osobu, ktorú práve počul hovoriť.[35] Medzi výrazne talentovaných a celosvetovo uznávaných imitátorov ľudskej reči patrí tropický zástupca rodu Gracula z čeľade škorcovitých, Beo posvätný (Gracula religiosa). Pre túto jeho vlastnosť býva tento druh škorcovitého vtáka rozšírený ako domáci miláčik chovaný v klietke.[36]

Drozdy upraviť

Medzi spevavcami sú výraznými napodobňovateľmi zvukov aj drozdy. Na americkom kontinente žije nie veľmi vzhľadovo výrazný drozd severný, ktorý dostal vedecké pomenovanie Mimus polyglottos. Tento latinský názov sa prekladá ako „drozd mnohojazyčný“. Vychádza z vlastnosti, tendencie správania tohto druhu napodobňovať, či preberať od svojho okolia zvuky, pričom nie je výnimkou, že preberie do tohto spektra zvukov aj ľudskú reč.[37]

Krkavcovité upraviť

Aj v rode krkavcovitých existuje viacero druhov, ktoré majú schopnosť napodobňovania ľudskej reči. Môžu byť medzi nimi havrany, krkavce, ale aj vrany, či kavky. Najviac rečovo nadaných jedincov tohto druhu nachádzame v zajatiach v zoologických záhradách, no aj v divej prírode sa môžu vyskytnúť kŕdle, ktoré majú svoju komunikáciu ovplyvnenú zvukmi, ktoré prebrali pri socializácii jedincov uletených zo zajatia.[38][39]

Austrálska straka upraviť

Druh spevavca nazvaný aj austrálska straka (Gymnorhina tibicen) je stredne veľký strakatý, čiernobiely vták tvarom tela pripomínajúci vranu, ktorý je pôvodom z Austrálie a južnej Novej Guiney. Vo svojej domovskej krajine patrí tento druh medzi najviac uznávaných spevavcov. Jeho hlasový prejav má rozsah štyroch oktáv[40] a dokáže napodobňovať zvuky viac ako 35 pôvodných a aj introdukovaných druhov vtákov, ako aj iné živočíchy, aj domestikované, ako sú psy a kone.[41] Je známe, že tento vták napodobňuje aj zvuky okolitého prostredia, vrátane zvukov vydávaných zásahovými vozidlami počas požiarov v Novom Južnom Walese.[42] Pokiaľ tieto vtáky žijú v blízkosti ľudských obydlí, bežne napodobňujú aj ľudskú reč.[43] Od mlada ručne odchovaný jedinec dokáže cielene napodobňovať ľudskú reč vrátane slov a celých viet.[6]

Lýrochvosty upraviť

K rodu lýrochvostov (Menura) patria dva žijúce druhov austrálskych spevavých vtákov: lýrochvost nádherný (Menura novaehollandiae) a lýrochvost Albertov (Menura alberti). Tieto spevavce majú vynikajúcu schopnosť napodobňovať prírodné a umelé zvuky preberané z ich prostredia vrátane tých, ktoré vznikajú v ľudských obidliach. Lýrochvosty majú v spevnom ústrojenstve tri svaly, zatiaľ čo väčšina ostatných spevavcov má štyri. Môže to byť dôvod, preto, aby bol tento druh vtákov v imitácii flexibilnejším.[6][44] Lýrochvosty s veľkou vernosťou vykresľujú jednotlivé spevy iných vtákov, ale aj zvukové ruchy, akým je napríklad hluk vzlietajúcich kŕdľov vtákov, no napodobňujú aj iné zvieratá, ako sú koaly, či pes dingo.[45] Lýrochvosty napodobnia takmer akýkoľvek zvuk. Boli zaznamenané prípady, že napodobňovali ľudské zvuky, ako napríklad píšťaľku, cirkulár, motorové píly, motory a alarmy automobilov, požiarne hlásiče, výstrely z pušiek, uzávierky kamier, štekanie psov, plačúce deti, hudbu, vyzváňacie tóny mobilných telefónov, ale aj aj ľudský hlas. Napriek tomu, že sa o ich napodobňovaní ľudských zvukov hovorí veľa nie je ich pomer až tak vysoký.[45] Ide skôr o prípady doma chovaných jedincov. Lýrochvosty sú skôr orientovaní na napodobňovanie zvukových efektov, aké môžme počuť z videohier, či v niektorých filmoch, ale aj zvuky nástrojov pri interpretácii hudobných skladieb.[46][47]

V štúdii porovnávajúcej sonogramy zvukov lýrochvostov a austrálskych strák počas napodobňovania zvukov ich autor uviedol, že napodobňovanie lýrochvosta bolo skôr „impresionistické“, zatiaľ čo u austrálskej straky bolo viac „realistické“.[6]

Funkčné dôvody rozprávania u vtákov upraviť

Teórií na funkčný dôvod vzniku zvukového napodobňovania je niekoľko. Nie sú však konkrétnym vysvetlením, prečo u vtákov vzniká snaha o napodobnenie akurát ľudskej reči. Niekoľko teórií platí len pre niektoré druhy, môžu byť kvôli sociálnej štruktúre, biotopu a ekológii správania.

Chybné kopírovanie upraviť

Panuje vedecký názor, že (všeobecná) imitácia zvukov, ktoré nesúvisia s vtákmi je v skutočnosti iba chybným pokusom, omylom jedincov o kopírovanie druhovo špecifických volaní.[6]

Rozpoznávanie svojich kŕdľov upraviť

V prírode sa v kŕdľoch papagájov vyskytujú zreteľné miestne sociálne dialekty. Výskum naznačuje, že ich papagáje používajú na odlíšenie svojich známych členov svojho kŕdľa od neznámych vtákov iných cudzích kŕdľov vlastného druhu. Vtáky reagujú viac na vokalizácie, ktoré sú im známe, a jednotlivcov, ktorí majú iné zvukové dialekty ignorujú. Vtáky chované v zajatí preto môžu byť motivované napodobňovať ľudí, najmä ich majiteľov, aby si získali súhlas stať sa členom rodiny (kŕdľa). Ak počujú slovo alebo frázu opakovane, môžu si to interpretovať ako vokalizáciu odlišnú od svojho stavu v kŕdli. Potom sa pokúsia vokalizáciu naučiť, aby si udržali členstvo v tomto kŕdli. Ak sa na papagája nereaguje, keď škrieka v prirodzenej vokalizácii papagája, ale dostane pozornosť alebo jedlo, keď napodobňuje ľudskú reč, má ďalšiu motiváciu opakovať ľudské slová a frázy.[48]

Teritorialita upraviť

Teritoriálny spev lýrochvostov je pomerne jednoduchý a podstatne sa odlíši až zvukmi, ktoré napodobnia - vrátane ľudskej reči.

Sexuálny výber pri väčšom repertoári upraviť

Jedným zo zdôvodnení funkcie[chýba zdroj] napodobňovania zvukov je snaha o zvýšenie reprodukčného úspechu. Napríklad samec lýrochvosta zdobí, rozširuje svoju atraktivitu (vábenie) o mnohé rôzne prebrané zvuky, často spevom iných vtákov z blízkosti, ale môže preberať aj iné zvuky, ako sú klaksóny, motorové píly a štekajúce psy.

Ochrana pred predátormi upraviť

Všeobecne napodobňovanie zvukov môže pomôcť vtákovi zabrániť v obťažovaní seba alebo svojho potomstva. Napríklad austrálska straka chráni svoje hniezdo s mláďatami napodobňovaním zvukov, ktoré bežne vydávajú lokálne druhy sov.

Sluchová mapa upraviť

Vtáky sa neriadia čuchom, takže nedokážu značkovať svoje teritórium tak, ako to robievajú cicavce. Preto niektoré vtáky, napríklad zmienená austrálska straka, napodobňujú iba tie zvuky, ktoré počujú, keď sú na svojom území. Týmto si tieto vtáky so, ktoré majú zložitejšiu sociálnu organizáciu doplnia vizuálnu mapu zvukovou mapou svojho teritória. Tento proces introdukcie charakteristických zvukov vtákom zľahčuje práve napodobňovanie.[6]

Kontroverzia o poznávaní upraviť

O tom, či u papagájov ide pri používaní reči o komunikáciu, alebo len o napodobňovanie počutého vznikajú spory u odbornej verejnosti. Polemizuje sa o tom, či sú papagáje schopné používať jazyk, alebo iba napodobňujú to, čo počujú. Praktickým príkladom, ktorý zmenil mienku na túto tému je prípad tridsať rokov trvajúcej štúdie, ktorú robila s papagájmi počas svojej práce na viacerých amerických univerzitách profesorka a lektorka Irene Pepperbergová. Jej séria s papagájom sivým menom Alex a ďalšími papagájmi, ktorá bežala pri viacerých príležitostiach verejne aj na mnohých televíznych kanáloch,[49] naznačila, že tieto papagáje sú schopné zmysluplne používať slová v jazykom komunikovaných úlohách.[50]

Niektorí členovia vedeckej komunity sú voči Pepperbergovej zisteniam skeptickí a poukazujú na Alexovu komunikáciu ako na výsledok operatívneho podmieňovania.[51] Kritici poukazujú na prípad Clever Hansa, koňa, o ktorom majiteľ tvrdil, že sa dokáže počítať, ale on namiesto toho v skutočnosti vnímal jemné majiteľove pokyny.[52] V inom prípade sa predpokladalo, že sa pri šimpanzovi menom Nim Chimpsky používal ku komonukácii jazyk, no diskusia bola aj o tom, či len nenapodobňoval svojho učiteľa.[52] Dr. Herbert Terrace, ktorý pracoval s Nimom Chimpskym, si myslí, že Alex vykonával pokyny skôr naučením naspamäť ako s podporou jazyka. Nazýva Alexove reakcie „komplexným diskriminačným výkonom“ a dodáva, že v každej situácii „existuje jeho vonkajšia stimulácia“.[52] Alexovi priaznivci však spomínajú, že tento papagáj bol schopný hovoriť a vystupovať pre kohokoľvek, kto sa zapojil do projektu, a to aj pre úplne cudzích ľudí, ktorí zaznamenávali svoje zistenia bez asistencie a pri prvom kontakte s vtákom. Tento poznatok sťažuje argumentáciu učenia sa učiteľom a operačným podmieňovaním.[53] Vedci vo Francúzsku a v Česku zaznamenali určitý úspech aj pri výučbe papagájov šedých pri označovaní predmetov referenčným spôsobom ľudským jazykom. A to aj keď používali inú metodiku výučby ako Pepperberg - čo sa ukázalo ako neúčinné v prípade konkrétnych vtákov v krajine..[54]

Pozrite aj upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ "Talking Starlings". Starling Talk. Retrieved May 26, 2013.
  2. ↑ Price, Hannah (September 15, 2011). "Birds of a feather talk together" Archivované september 23, 2011, na Wayback Machine. Australian Geographic.
  3. ↑ a b MANCINI, Julie Rach. Why Does My Bird Do That: A Guide to Parrot Behavior. [s.l.] : John Wiley & Sons, October 11, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-470-08493-9. S. 183.
  4. ↑ NICHOLS, Andrew. Ctesias: On India. [s.l.] : A&C Black, 2013. Dostupné online. ISBN 978-1-4725-1998-6. S. 59.
  5. ↑ a b c LANE, Megan. How can birds teach each other to talk?. BBC News Magazine, September 16, 2011. Dostupné online [cit. 2013-12-03].
  6. ↑ a b c d e f g Kaplan, G.. Song structure and function of mimicry in the Australian Magpie (Gymnorhina tibicen) compared to the Lyrebird (Menura ssp.). International Journal of Comparative Psychology, 1999. Dostupné online.
  7. ↑ Superb lyrebird [online]. BBC. Dostupné online.
  8. ↑ GINSBERG, N.. Conditioned talking in the mynah bird. Journal of Comparative and Physiological Psychology, 1963, s. 1061–1063. DOI: 10.1037/h0047774. PMID 14100947.
  9. ↑ a b c d e Top 10 'Talking' Birds [online]. PetMD. Dostupné online.
  10. ↑ Abyssinian Lovebirds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2017-01-18 z originálu.
  11. ↑ Souza, Anton (January 24, 2013). "Top 3 Best Talking Parrots" Archivované 2016-10-05 na Wayback Machine. Bird Channel.com.
  12. ↑ BBC website. Linguistic budgie inspires opera. BBC News, 2009-03-25. Dostupné online [cit. 2009-03-25].
  13. ↑ David Alderton - Guardian newspaper. Talk the squawk. The Guardian (London), 2002-04-06. Dostupné online [cit. 2009-03-25].
  14. ↑ BBC website. Tongue-twisting budgie is CD star. BBC News, 2006-03-23. Dostupné online [cit. 2009-03-25].
  15. ↑ Northern Echo newspaper. Straight from the budgie's beak [online]. 2002, [cit. 2009-03-25]. Dostupné online.
  16. ↑ Guinness World Records 2004. Ed. Claire Folkard. [s.l.] : Guinness World Records Limited, 2003. ISBN 0-85112-180-2. S. 54.
  17. ↑ Larry Lachman; Diane Grindol; Frank Kocher. Birds Off the Perch: Therapy and Training for Your Pet Bird. [s.l.] : Simon and Schuster, 2003. Dostupné online. ISBN 0-7432-2704-2. S. 7.
  18. ↑ Blue-Fronted Amazon birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-10-04 z originálu.
  19. ↑ Mealy Amazon birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-07-01 z originálu.
  20. ↑ White-Fronted Amazon birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-07-01 z originálu.
  21. ↑ Lilac-Crowned Amazon birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-07-01 z originálu.
  22. ↑ Orange-Winged Amazon birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-07-01 z originálu.
  23. ↑ BONO, Lisa. African Grey Parrots: Myths & Facts [online]. birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-09-19 z originálu.
  24. ↑ DETER, Dianalee. The African Grey Parrot Handbook. Hauppauge, New York : Barron's, 2000. Dostupné online. ISBN 0-7641-4140-6.
  25. ↑ The Australian Galah [online]. 2005. Dostupné online.
  26. ↑ Lesser Sulphur-Crested Cockatoo birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-10-04 z originálu.
  27. ↑ Video of a talking Sulpher Crest Cockatoo
  28. ↑ Slender-Billed Corella birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2014-03-24 z originálu.
  29. ↑ Blossom-Headed Parakeet birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-09-16 z originálu.
  30. ↑ African Ring-neck Parakeets [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-09-06 z originálu.
  31. ↑ Derbyan Parakeet Birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-05-27 z originálu.
  32. ↑ Slaty-Headed Parakeet birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-06-29 z originálu.
  33. ↑ Australian King Parrot birds [online]. Birdchannel.com, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online. Archivované 2016-07-29 z originálu.
  34. ↑ West, M.J., Stroud, A.N. and King, A.P.. Mimicry of the human voice by European Starlings: The role of social interaction. The Wilson Bulletin, 1983, s. 635–640.
  35. ↑ Mozart's Starling. American Scientist, 1990, s. 106–114. Dostupné online. Archivované 2014-06-30 na Wayback Machine
  36. ↑ BUTTERFIELD, Kathy. Hill Mynah [online]. Mynah Bird Home Page. Dostupné online. Archivované 2013-12-11 z originálu.
  37. ↑ http://newsok.com/mockingbird-can-imitate-human-voice/article/2629034
  38. ↑ A talking raven mimicking human speech
  39. ↑ [1] Prince George Talking Crows
  40. ↑ Higgins et al., p. 605.
  41. ↑ Higgins et al., p. 606.
  42. ↑ LIM, Michelle. Magpie mimics emergency sirens as deadly fires rage [online]. . Dostupné online.
  43. ↑ Kaplan, p. 112.
  44. ↑ Forde, M.. Lyrebird: The bird that can mimic any sound in the world. [online]. [Cit. 2021-01-10]. Dostupné online. Archivované 2013-11-09 z originálu.
  45. ↑ a b LILL, Alan. Handbook of the Birds of the World. Volume 9, Cotingas to Pipits and Wagtails. Barcelona : Lynx Edicions, 2004. Dostupné online. ISBN 84-87334-69-5. S. 484–495.
  46. ↑ Lyre, lyre, pants on fire: The truth about one of our showiest songbirds [online]. 2019-07-28. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ TAYLOR, Hollis. Lyrebirds mimicking chainsaws: fact or lie? [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Oremus, W.. Why parrots parrot [online]. the Slate Company, 2012. Dostupné online.
  49. ↑ Alex & Me: How a Scientist and a Parrot Discovered a Hidden World of Animal Intelligence-and Formed a Deep Bond in the Process: Amazon.de: Irene Pepperberg: Englische Bücher
  50. ↑ Parrot Intelligence
  51. ↑ David Chandler (September 11, 2007) Farewell to a famous parrot: Alex, who could talk and count, dies at 31. Retrieved on September 11, 2007
  52. ↑ a b c SMITH, Dinitia. A Thinking Bird or Just Another Birdbrain?. New York Times, October 9, 1999. Dostupné online [cit. 2007-09-11].
  53. ↑ Alex the African Grey. The Economist, September 20, 2007. Dostupné online [cit. 2009-01-19].
  54. ↑ GIRET, Nicholas. Referential learning of French and Czech labels in African grey parrots (Psittacus erithacus): Different methods yield contrasting results. Behavioural Processes, 2010, s. 90–98. Dostupné online [cit. 2014-03-03]. DOI: 10.1016/j.beproc.2010.06.010. PMID 20600700.

Citované diela a zdroj upraviť

  • Handbook of Australian, New Zealand and Antarctic Birds. Vol. 7: Boatbill to Starlings. Ed. Higgins, Peter Jeffrey. Melbourne, Victoria : Oxford University Press, 2006. ISBN 978-0-19-553996-7. Gymnorhina tibicen Australian Magpie. Linked pdf is 118 MB and contains Vol. 5 pages 51–55; Vol. 7A pages 396–399, 579–629; plate 18
  • Jones, Darryl. Magpie Alert: Learning to Live with a Wild Neighbour. Randwick, New South Wales : University of New South Wales Press, 2002. ISBN 0-86840-668-6.
  • Kaplan, Gisela. Australian Magpie: Biology and Behaviour of an Unusual Songbird. Melbourne, Victoria : CSIRO Publishing, 2004. ISBN 0-643-09068-1.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Talking bird na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy upraviť

  Biologický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hovoriaci_vták&oldid=7709537“