Islam na Slovensku ako náboženstvo nie je oficiálne štátom uznávaný ako cirkev alebo náboženská spoločnosť. K islamu sa v roku 2011 prihlásilo 1 934 obyvateľov, celkový neoficiálny počet veriacich sa v roku 2007 odhadoval asi na 5 000 obyvateľov, čo predstavuje menej ako 0,1 % obyvateľov.[1][2] Podľa sčítania ľudu z roku 2021 žije na Slovensku celkovo oficiálne: 3 862 slovenských muslimov. Neoficiálne počty (vrátane zahraničných študentov a pracovníkov) sú vyššie. Islam patrí medzi najrýchlejšie rastúce náboženstvá na Slovensku.

História islamu na Slovensku upraviť

Osmanské obdobie (1552 – 1689) upraviť

 
Kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Fiľakove, ktorý fungoval v rokoch 1554 – 1593 ako mešita
 
Kostol a kláštor františkánov v Nových Zámkoch, ktoré slúžili v rokoch 1663 – 1685 ako mešita Valide džámi, resp. kasárne.

Prvé trvalejšie pôsobenie muslimskej populácie na území dnešného Slovenska sa viaže na obdobie Osmansko-habsburských vojen. Po bitke pri Moháči a dobytí Budína v roku 1541 začali osmanské výpady prenikať aj na územie juhu Slovenska. V roku 1552 po porážke uhorských vojsk v bitke pri Plášťovciach vznikol s centrom v Sečanoch Sečiansky sandžak, ktorý zasahoval tiež na slovenský breh rieky Ipeľ. V roku 1554 Turci dobyli Fiľakovský hrad a vo Fiľakove zriadili Fiľakovský sandžak. Vo Fiľakove vládli 39 rokov do roku 1593 a pod hradom vybudovali prestavbou františkánskeho kláštora aj mešitu (džamíju), ktorej bola následne vrátená jej kresťanská príslušnosť.[3] V meste po dobytí cisárskym vojskom v roku 1593 dobrovoľne ostalo žiť 300 tureckých rodín, ktoré postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom.[4]

Druhá éra osmanského islamu na Slovensku sa viaže na obdobie rokov 1663 – 1685. Už od začiatku 17. storočia mali Turci na ľavom brehu Dunaja opevnenie na mieste dnešného Štúrova (Džigerdelen). Po dobytí pevnosti Nové Zámky v nej Turci zriadili sídlo nového ejáletu. V roku 1663 sa im podarilo dobyť tiež viaceré ďalšie pevnosti – Hlohovec, Nitru, Levice či Novohrad. Vo všetkých správnych sídlach – ejálete a sandžakoch – sa nachádzala turecká posádka. Tú tvorili prevažne muslimovia.[5] V Nových Zámkoch šlo o niekoľko tisíc, v menších sídlach ako Šurany len niekoľko desiatok osôb, prevažne spojených s armádou.[5] Všetky tri novozámocké kostoly boli v danom období prebudované na mešity a štvrtá mešita vyrástla na východnom predmestí mesta.[6][5] Tá sa do súčasnosti nezachovala, kostoly boli po oslobodení mesta v roku 1685 rekonvertované, islamské obyvateľstvo odišlo naspäť do Osmanskej ríše a zvyšky osmanskej islamskej architektúry boli zničené pri bombardovaní mesta v roku 1944.[5] Nitra a Levice boli oslobodené od Turkov už v roku 1664, avšak v Hlohovci sa turecká správa udržala až do roku 1683. Aj tu preto bola v danom čase kaplnka sv. Anny na námestí konvertovaná na mešitu a mala minaret.[7]

Novodobá éra (60. roky 20. storočia – súčasnosť) upraviť

Príchod väčších skupín moslimského obyvateľstva na Slovensko v 20. storočí sa viaže na 60.-80. roky 20. storočia, kedy do Československa prišli v rámci výmenných pobytov študovať stovky muslimských študentov z tzv. spriatelených krajín najmä z Blízkeho Východu. Viacerí z nich následne na Slovensku ostali ďalej pracovať a žiť.[8] V 90. rokoch 20. storočia pribudli k miestnej muslimskej komunite tiež utečenci z Balkánu či Afganistanu.[9]

Pokusy o registráciu islamskej cirkvi upraviť

Na Slovensku nie je islamská cirkev alebo náboženská spoločnosť registrovaná cirkevným odborom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, čo v konečnom dôsledku znamená, že muslimovia nemajú nárok na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, možnosť vyučovania svojho náboženstva v školách a možnosť zakladať vlastné cirkevné školy.[8] O získanie registrácie sa neúspešne pokúšali prípravné orgány Slovenského islamského hnutia (2004) a Islamskej náboženskej obce v Slovenskej republike (2006). V rámci novelizácie zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností zákonom č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007 bola stanovená povinnosť prípravného orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti deklarovať minimálne 20 000 plnoletých členov, a to napriek tomu, že podľa údajov z (tom čase posledného) sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 takýto počet veriacich malo len šesť z 15 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Na základe novelizácie zákonom č. 39/2017 Z. z. z 31. januára 2017 sa počet potrebných členov zvýšil až na 50 000, opäť napriek tomu, že takýto počet veriacich majú (podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011) iba štyri najväčšie cirkvi na Slovensku z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Podľa predkladateľov návrhu tohto zákona, členov poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany na čele s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom, bolo cieľom novelizácie „špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu“, hoci viacerí poslanci neskôr priznali, že sprísnenie podmienok podporili preto, aby zabránili registrácii islamského náboženstva.[10][11]

Muslimovia sa teda na Slovensku združujú formou občianskych združení.[10]

Štatistiky veriacich upraviť

Napriek tomu, že islam nie je na Slovensku, štátom registrovanou náboženskou spoločnosťou, štatistiky zo sčítania k nemu existujú. V roku 1991 sa k islamu prihlásilo 180 obyvateľov, v roku 2001 1 212, v roku 2011 1 934.[1][12]

Neoficiálne žije v krajine podľa odhadov u nás reálne asi 5-tisíc moslimov.[13] Asi polovica z nich žije v Bratislave, väčšie komunity sú tiež v Košiciach, v Martine či v Nitre.[13] Pochádzajú najčastejšie z Líbye, Afganistanu, Turecka, Severného Macedónska, Kosova a Egypta.[13]

Podľa sčítania ľudu z roku 2021 žije na Slovensku celkovo oficiálne: 3 862 slovenských muslimov. Neoficiálne počty (vrátane zahraničných študentov a pracovníkov) sú vyššie. Islam patrí medzi najrýchlejšie rastúce náboženstvá na Slovensku.

Mešita upraviť

Slovensko je jediným členským štátom Európskej únie, kde sa nenachádza oficiálna mešita.[14] Muslimská komunita sa preto stretáva v prenajatých domoch alebo v modlitebniach.[15] Modlitebne sa nachádzajú: v Bratislave (islamské centrum Cordoba a Türk Camisi, Petržalka), Košiciach (mešita Aa-Hudá), v Martine (al Baraka) a v Nitre.

Nenávistné a potenciálne nenávistné prejavy proti muslimom upraviť

Nenávistné prejavy voči muslimom (islamofóbia) sa na Slovensku často spájajú s predsudkami a nenávisťou voči ľuďom inej farby pleti (rasizmus) a voči cudzincom všeobecne (xenofóbia). K nárastu týchto prejavov došlo po prepuknutí európskej migračnej krízy (2015), teroristických útokov islamistov v západnej Európe a v priamej súvislosti s nárastom pravicového populizmu v reakcii na tieto udalosti.[16]

V roku 2016 bol medializovaný prípad somálskej azylantky Khadry Abdile, ktorú v Bratislave viackrát napadli, zrejme pre odlišnú farbu pleti a nosenie hidžábu. Azylantke s integráciou pomáhala sociálna pracovníčka Emília Trepáčová, ktorá spolu s Abdile získala ocenenie Biela vrana.[17]

Zo strany niektorých politických predstaviteľov zaznievali viaceré verejné vyhlásenia, ktoré obsahovali predpojatosť až nenávisť voči islamu a muslimom. Takýchto vyjadrení sa dopustili predstavitelia ľavicovo-konzervatívnej strany SMER – sociálna demokracia, krajne pravicovej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko[18] a populistického hnutia Borisa Kollára Sme rodina[19][20]. Napr. na tlačovej konferencii 7. januára 2016 Robert Fico z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky volal po oficiálnom zabránení vzniku „ucelenej muslimskej komunity“ a spájal prítomnosť muslimov s rizikom výrazného nárastu kriminality. Zatiaľ čo tieto vyjadrenia neporušovali zákon,[21] predstavitelia muslimskej komunity na Slovensku odsúdili „priame či nepriame spájanie terorizmu, alebo sexuálneho násilia s islamom, či dokonca muslimskou komunitou na Slovensku“.[22]

Muslimské organizácie a osobnosti upraviť

Referencie upraviť

  1. a b ŠPROCHA, Branislav a kol. Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov IN Populačné štúdie Slovenska 3. Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6
  2. MORAVČÍK, Roman. Posledná krajina bez mešity [online]. Ecopress, 11.05.2007, [cit. 2015-01-06]. Dostupné online. Archivované 2013-11-13 z originálu.
  3. Františkánsky kostol a kláštor Fiľakovo [online]. vypadni.sk, [cit. 2020-12-17]. Dostupné online. Archivované 2021-11-07 z originálu.
  4. Turecká krv. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2008-01-26. Dostupné online [cit. 2020-12-17]. ISSN 1336-653X.
  5. a b c d MARKUSOVÁ, Helena. Životné pomery v Nových Zámkoch v čase osmanskej nadvlády (1663-1685). In: Historia Nova I. 1.. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. Dostupné online. S. 18.
  6. ÇALIŞIR, Muhammed Fatih. War and Peace in the Frontier: Ottoman Rule in the Uyvar Province, 1663-1685 [online]. Univerzita Bilkent, Júl 2009, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online. Archivované 2021-11-27 z originálu. (po anglicky)
  7. História [online]. hlohovec.sk, [cit. 2020-12-17]. Dostupné online.
  8. a b TVARDÍK, Jozef. Ako žijú moslimovia na Slovensku? [online]. trend.sk, 07.10.2014, [cit. 2015-01-06]. Dostupné online.
  9. MARCIŠIAK, Marcel. Azim Farhadi: Keď som prišiel na Slovensko, islam nebol témou. Vtedy sa riešili Maďari. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2017-12-20. Dostupné online [cit. 2020-12-17]. Archivované 2019-07-08 z originálu.
  10. a b Ateisti, fujaristi aj esséni. Cirkvou na Slovensku chcel byť už kadekto | Konzervatívny denník. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2020-07-06]. ISSN 1336-720X.
  11. KERN, Miro. Zákon o cirkvách bol v skutočnosti proti islamu a nie proti špekulantom. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-01. Dostupné online [cit. 2020-07-06]. ISSN 1339-844X.
  12. Štatistický úrad SR [online]. [Cit. 2020-12-17]. Dostupné online. Archivované 2014-03-29 z originálu.
  13. a b c MIKUŠOVIČ, Dušan; DUGOVIČ, Matej. Koľko ich je a čo si myslia moslimovia, ktorých chce Fico monitorovať. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-11-16. Dostupné online [cit. 2020-12-17]. ISSN 1339-844X.
  14. MORAVČÍK, Roman. Posledná krajina bez mešity [online]. Ecopress, 11.05.2007, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2013-11-13 z originálu.
  15. TVARDÍK, Jozef. Ako žijú moslimovia na Slovensku? [online]. trend.sk, 07.10.2014, [cit. 2015-01-06]. Dostupné online.
  16. ŠNÍDL, Vladimír; BARCÍKOVÁ, Michaela. Zbitá somálska matka, porezaný Francúz, nadávky moslimom. Nenávisť k cudzincom rastie. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-06-05. Dostupné online [cit. 2020-07-06]. ISSN 1339-844X.
  17. Biela vrana. Biele vrany 2016 [online]. bielavrana.sk, [cit. 2020-07-06]. Dostupné online.
  18. CHOVANEC, Štefan. Odporca islamu Milan Mazurek: Cez deň bojuje proti moslimom, na večeru si odskočí do tureckej reštaurácie. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-02-01. Dostupné online [cit. 2020-07-06]. ISSN 1336-1996.
  19. Kollár a Krajniak sa znovu pustili do Islamu, v Národnej rade Slovenskej republiky varovali pred terorom [online]. securitymagazin.cz, [cit. 2020-07-06]. Dostupné online.
  20. TA3 TASR. Podľa Kollára si máme vážiť, že nemáme mešity. Poliačik hovorí o populizme. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2017-02-05. Dostupné online [cit. 2020-07-06]. Archivované 2020-07-06 z originálu.
  21. Predseda vlády, sloboda prejavu a ucelená moslimská komunita [online]. pravnelisty.sk, [cit. 2020-07-06]. Dostupné online.
  22. TASR. Fico chce zabrániť vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-01-07. Dostupné online [cit. 2020-07-06]. ISSN 1335-4418.