Ivan Pišút
RNDr. Ivan Pišút, DrSc. (13. marec 1935, Bratislava – 14. december 2017, Bratislava) bol slovenský prírodovedec, lichenológ, ako aj autor a ilustrátor lichenologických publikácií.[1]
| Ivan Pišút | |
| slovenský lichenológ, spisovateľ, ilustrátor | |
| Narodenie | 13. marec 1935 Bratislava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. december 2017 (82 rokov) Bratislava, Slovensko |
Životopis upraviť
Ivan Pišút pochádzal z národoveckej rodiny; medzi jeho predkov z matkinej strany patrili praprastarý otec Michal Miloslav Hodža, aj prastarý otec Vendelín Bohboj Kutlík. Detstvo prežil v Bratislave, kde po maturite na Gymnáziu Grösslingova v roku 1953 začal študovať na Prírovedeckej fakulte Slovenskej univerzity. Po dvoch rokoch prestúpil na Biologickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, aby sa mohol venovať štúdiu lichenológie, na ktorú v tom čase na Slovensku neexistovali dostatočne erudovaní odborníci.[2] Po obhajobe diplomovej práce na tému Lišajníky rodu Cladonia (dutohlávka)[2] v roku 1958 sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil po zvyšok života. Dizertáciu na tému Druhy lišajníkového rodu Collema (koléma) na Slovensku obhájil v Prahe v roku 1967, rigoróznu prácu zas v Bratislave v roku 1970. Kvôli jeho postoju k invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 mu neskôr boli zo strany štátnych inštitúcií kladené prekážky pri výskume a odbornom raste. Vzhľadom na vyššie uvedené získal titul doktora vied až v roku 1997 na Slovenskej akadémii vied po obhajobe práce na tému Epifytické lišajníky Slovenska.[1]
Od roku 1958 pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti, neskôr, od roku 1961, na Botanickom oddelení Slovenského národného múzea. Po roku 1989 pôsobil v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied. Pracovne sa okrem iného venoval vytváraniu zbierok rastlín, húb a lišajníkov. V Slovenskom národnom múzeu rozšíril herbár zo 460 položiek lišajníkov a 1676 položiek machov na 67 000, resp. 38 000 examplárov.[2] Mal tiež zásadný podiel na záchrane zbierky Andreja Kmeťa s 77 900 položkami. V Botanickom ústave SAV rozšíril zbierku lišajníkov na 16 000 položiek z 50 krajín sveta. Venoval sa tiež osvetovej činnosti, kde medzi iným usporiadaval lichenologické stretnutia či výstavy. Svojími perokresbami ilustroval viaceré zo svojich publikácií.[1]
Ivan Pišút stál na čele Vedeckej rady Biologického ústavu SAV, bol členom Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV, v rokoch 1990-1993 členom jej Predsedníctva, členom Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV, Poľskej botanickej spoločnosti (Polskie Towarzystwo Botaniczne) ako aj Medzinárodnej lichenologickej spoločnosti (International Association for Lichenology). V 90. rokoch aktívne spolupracoval s kolegami v zahraničí. V roku 1995 bol zaradený medzi Významné osobnosti SAV a bola mu udelená Strieborná plaketa SAV za zásluhy o rozvoj biologických vied.[2] Je považovaný za nestora a zakladateľa slovenskej lichenológie.[3] Bol tiež členom Fóra inteligencie Slovenska.[4]
Štandardnou autorskou skratkou, ktorá sa využíva pri citáciách botanických názvov vytvorených a publikovaných zo strany tohto autora, je Pišút.[5]
Publikácie upraviť
Ivan Pišút je autorom, resp. spoluautorom takmer 490 prác, z toho 9 kníh, zameraných najmä na taxonómiu, fytogeografiu a ekológiu lišajníkov. Významné sú jeho práce na tému vplyvu znečistenia ovzdušia na lišajníky.[1] Širokej verejnosti je najznámejšia publikácia Záhadný zelený lišajník z roku 1984.[6]
Nové taxóny upraviť
Samostatne, resp. v spolupráci s kolegami, najmä Antonínom Vězdom, opísal a publikoval nasledujúce nové taxóny (slovenské názvy sú iba orientačné):
Pomenované na jeho počesť upraviť
- 2010: Phoma pisutii S.Y. Kondr., Lackovičová, Lisická & Guttová[7] – Bodkovec Pišútov
- 2015: Ivanpisutia oxneri S.Y. Kondr., Lőkös & Hur[8] – Hubovnica Oxnerova – lišajník
- 2019: Gyalidea pisutii J.P. Halda, S.Y. Kondr., Lőkös & Hur[9] – Kryptovka Pišútova – lišajník
- 2019: Lichenozyma pisutiana Černajová & Škaloud[10] – druh asociovaný s lišajníkmi
- 2020: Pisutiella phaeothamnos (Kalb & Poelt) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas[11] Krásnica tmavokríčková – lišajník
- 2020: Pisutiella ivanpisutii S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas[12] – Krásnica Pišútova – lišajník
- 2020: Pisutiella grimmiae (Nyl.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas[13] – Krásnica drobivková – lišajník
- 2020: Pisutiella furax (Egea & Llimona) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas[14] – Krásnica zlodejská – lišajník
- 2020: Pisutiella conversa (Kremp.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas[15] – Krásnica obrátená – lišajník
- 2020: Pisutiella congrediens (Nyl.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas[16] – Krásnica rozpínavá – lišajník
- 2022: Tremella pisutiellae Diederich & W.R. Buck[17] – Rôsolovka krásnicová – parazit lišajníkov
Novoobjavené druhy upraviť
- 1970: Solenopsora carpathica Pišút & Vězda[18] – Solenopsóra karpatská – lišajník
- 1977: Absconditella fossarum Vězda & Pišút[19] – lišajník
- 1978: Aspicilia caesiascens Pišút[20] – Manovník – lišajník
- 1984: Absconditella lignicola Vězda & Pišút[21] – lišajník
Referencie upraviť
- ↑ a b c d Lackovičová A., Bérešová A.. Personalia: RNDr. Ivan Pišút, DrSc. (*13. 3. 1935 – †14. 12. 2017) – náš učiteľ, priateľ a neúnavný terénny výskumník. Bryonora, 2018, s. 57-61. Dostupné online. (Slovak)
- ↑ a b c d Pišút, Ivan – osobný fond [online]. Ústredný archív Slovenskej akadémie vied. Dostupné online.
- ↑ Ivona Kautmanová. RNDr. Ivan Pišút, DrSc., *13. 3. 1935 – †14. 12. 2017. Zborník prírodné vedy, s. 194-195. Dostupné online. (Slovak)
- ↑ Vyhlásenie Fóra inteligencie Slovenska [online]. SME. Dostupné online.
- ↑ Pišút, Ivan (1935-) [online]. International Plant Names Index, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Záhadný zelený lišajník. Slovenská národná kližnica.
- ↑ Phoma pisutii S.Y. Kondr., Lackovičová, Lisická & Guttová [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ivanpisutia oxneri S.Y. Kondr., Lőkös & Hur [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Gyalidea pisutii J.P. Halda, S.Y. Kondr., Lőkös & Hur [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Lichenozyma pisutiana Černajová & Škaloud [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pisutiella phaeothamnos (Kalb & Poelt) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pisutiella ivanpisutii S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pisutiella grimmiae (Nyl.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pisutiella furax (Egea & Llimona) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pisutiella conversa (Kremp.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pisutiella congrediens (Nyl.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Tremella pisutiellae Diederich & W.R. Buck [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Solenopsora carpathica Pišút & Vězda [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Absconditella fossarum Vězda & Pišút [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Aspicilia caesiascens Pišút [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Absconditella lignicola Vězda & Pišút [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)