Kamenný potok (prítok Lehotského potoka)

Kamenný potok[1] je potok v regióne Gemer, na území obce Muránska Lehota v okrese Revúca v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Stolické vrchy a ústi do Lehotského potoka, ktorý ďalej ústi do Muráňa. Má dĺžku 3,6 km a je tokom rádu VII.

Kamenný potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Obec Muránska Lehota
prameň Muránska Lehota
 - poloha Čierťaž
 - výška 772 m
 - súradnice 48°41′57″S 20°01′42″V / 48,6993°S 20,0283°V / 48.6993; 20.0283
Ústie Lehotský potok
 - poloha Muránska Lehota
 - výška 371 m
 - súradnice 48°43′44″S 20°03′00″V / 48,7290°S 20,0501°V / 48.7290; 20.0501
Dĺžka 3,6 km
Rád toku VII.
Číslo hydronyma 4-31-02-1827
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň upraviť

Pramení v 772 m n. m. v južnej časti územia obce Muránska Lehota v lesnom extraviláne na severnom úpätí lesa Čierťaž.

Opis toku upraviť

Kamenný potok tečie od prameňa cez lesný extravilán severovýchodoseverným smerom, ktorý si zachováva až do svojho ústia. Pravým brehom obmýva les Pod Kamennou, ľavým brehom obmýva les Javorinka, preteká lesom Na Polianky, pravým brehom obmýva úpätie vrchu a lesa Kamenné s 718 m n. m., v severnej časti územia obce Muránska Lehota v 390 m n. m. vteká do intravilánu Muránskej Lehoty, na okraji ktorého ústi do Lehotského potoka ako jeho pravostranný prítok.[2]

Potok patrí do okresu Revúca v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Stolické vrchy a podcelku Tŕstie.[3][4] Nemá významnejšie prítoky.[5][6]

Pôvod názvu upraviť

Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Porovnaj aj vrch a les Kamenné i les Pod Kamennou, cez ktoré vodný tok Kamenný potok preteká. Otázka priority pomenovania potoka alebo lesa je ešte predmetom skúmania. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2007[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok (prítok Lehotského potoka) nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (december 2022).

Referencie upraviť

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-12-19.
  2. Geografické názvy okresu Rožňava A14 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-365/1990 z 28.8.1990. 2104 s. S. 47, 48, 80, 84, 86, 88, 91. ISBN 80-7103-010-4.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-12-24
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 167. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Kamenného potoka (prítok Lehotského potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-12-24]
  6. Ľuba Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta UPJŠ, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 42.
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  8. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-14.]
  9. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. S. 44. Dostupné online [5] Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine [cit. 2022-02-21.].