Kanopa

Kanopy alebo kanopické vázy alebo kanopské vázy boli pohrebné nádoby, do ktorých sa v starovekom Egypte ukladali vnútornosti mŕtvych vyňaté pri mumifikácii.

Kanopy v Egyptskom múzeu v Berlíne.

Dejiny

Replika Tutanchamonovej kanopickej skrinky.

Podľa nálezov sa kanopy používali od čias Starej ríše až po obdobie Ptolemaiovcov. Najstarší známy doklad uchovávania vyňatých vnútorností mumifikovaného človeka pochádza z pohrebnej výbavy kráľovnej Hatepheres I., manželky faraóna Snofrua a matky faraóna Chufua. Výbava, nájdená v jednom z objektov (ozn. G7000x) pri Chufuovej pyramíde, obsahovala skrinku so štyrmi priehradkami na uloženie orgánov. Najstaršia známa kanopa pochádza z Radžedefovho pyramídového komplexu (pol. 4. dynastie) v Abú Rawáš, najstarší známy súbor kanôp pochádza z hrobovej výbavy kráľovnej Meresanch III., manželky faraóna Rachefa (pol. 4. dynastie), nájdenej v jej mastabe (ozn. G7530-5440) na gízskom pohrebisku.

Nádoby sa zhotovovali z rozličných materiálov vrátane alabastru, vápenca, keramiky, dreva a bronzu. Každý zo štyroch dôležitých orgánov, tj. pečeň, pľúca, žalúdok a črevá (tenké a hrubé), mal vlastnú nádobu. Ich tvar sa časom menil: počas Starej ríše mali rovný uzáver, od Prvého prechodného obdobia mal každý uzáver tvar hlavy zosnulého a až od obdobia Novej ríše, počas 18. dynastie, sa začali objavovať stvárnenia ich ochrancov – štyroch Horových synov (Amset, Hapi, Duamutef a Kebehsenuf), prípadne boli na nádoby nakreslení. Zriedkavejšie boli vrchnáky kanôp vymodelované do podoby boha Anupa.

Z orgánov ponechávali Egypťania v tele iba srdce, pretože verili, že v ňom sídli duša. Oproti tomu mozog nebol považovaný za dôležitý, jedine pre tvorbu hlienu, preto ho odstraňovali cez nosné dierky. Od 12. dynastie boli kanopické vázy ukladané do skrinky v tvare rakvy, od Strednej ríše do dvojitej skrinky, v hrobke vedľa sarkofágu, aby sa zachovala celistvosť telesnej schránky mŕtveho. Egypťania predpokladali, že mŕtvy ich bude potrebovať aj na druhom svete. Telesné orgány boli vyberané z brušnej dutiny, aby sa zabránilo rozkladnému procesu mumifikovaného tela. Od 21. dynastie boli vnútornosti vďaka zdokonalenej technike mumifikácie vkladané opäť k telu do rakvy, niekedy priamo v balíčkoch do tela zosnulého. Kanopy však ostávali súčasťou pohrebného inventára ako voskové imitácie alebo plné predmety v tvare kanôp. Malé oživenie priniesla 26. dynastia, keď sa začali opäť na chvíľu používať pôvodným spôsobom.

Kanopy sa našli aj pri kultových pohreboch niektorých posvätných zvierat, napr. býkov Ápidov.

Symbolizmus

Vápencové kanopické nádoby z obdobia Novej ríše.

Štyria nižší bohovia kanopických nádob boli zároveň aj bohmi štyroch svetových strán a ich mená sa vpisovali do jednotlivých rohov pohrebnej komory. Pôvodne sídlili na oblohe, v súhvezdí Býčie stehno boha Sutecha (dnes Veľká medvedica), alebo v Duate, kde slúžili bohyni-požieračke Ammit. Nádoby spadali aj pod ochranu štyroch bohýň, ktorých mená sa občas na nádobách vyskytujú. Kanopy, obsah a ich ochranní bohovia sú nasledujúce:

• Amset – boh s ľudskou tvárou, ochranca pečene a boh južnej svetovej strany. Ochrannou bohyňou bola Eset.
• Hapi – boh s hlavou paviána (pôvodne s ľudskou hlavou), ochranca pľúc a boh severnej svetovej strany. Ochrannou bohyňou bola Nebthet.
• Duamutef – boh s hlavou šakala, ochranca žalúdka a boh východnej svetovej strany. Ochrannou bohyňou bola Neit.
• Kebehsenuf – boh s hlavou sokola, ochranca čriev a boh západnej svetovej strany. Ochrannou bohyňou bola Selket.

Pôvod názvu

Kanopy dostali názov po Kanópovi, legendárnom kormidelníkovi lode spartského kráľa Meneláa z Homérskych eposov. V nich sa spomína, že Kanópos zomrel na egyptskej pôde poštípaný jedovatým hadom a bol pochovaný na mieste, kde neskôr vzniklo mesto Kanopos (staroeg. Per-gwati, dnešný arab. Abú Kír ). Tam bol uctievaný v podobe džbánu, resp. vázy, čo bola v skutočnosti miestna forma kultu boha Usira.

Etruské kanopy

Pre svoju podobnosť s egyptskými kanopami boli niektoré z etruských urien s popolom zosnulých označované ako kanopické vázy. Tieto urny boli vymodelované z hliny alebo bronzu, uložené na zmenšenine trónu a mali na vrchu ženskú alebo mužskú hlavu, ktorá predstavovala podobu zosnulého, a uši v tvare rúk.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Canopic jar na anglickej Wikipédii a Kanopa na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kanopa

Literatúra

• Baines, John; Malek, Jaromír (1980), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications (vyd. 2000), ISBN 9780871963345 
• David, Rosalie (2006), Náboženství a magie starověkého Egypta, Praha: BB/art, ISBN 8073416980 
• Hawass, Zahi (2006), Království faraonů, Praha: Euromedia Group, ISBN 8024217279 
• Krejčí, Jaromír; Magdolen, Dušan (2005), Zajímavosti ze země pyramid, aneb 100 nej ze starého Egypta, Praha: Libri, ISBN 8072772511 
• Strouhal, Evžen (1989), Život starých Egypťanů, Praha: Panorama, ISBN 8070380896 
• Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060 
• Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 
• Zamarovský, Vojtech (1986), Bohovia a králi starého Egypta, Bratislava: Mladé letá