Kapadócia

Kapadócia (iné názvy: Kapadókia, Kappadokia; gr. Καππαδοκία - Kappadokia, lat. Cappadocia, tur. Kapadokya) je historické územie vo východnej Anatólii. Kapadócia bola až do začiatku 20. storočia multietnický kraj v ktorom žili Turci, Gréci, Arméni a Kurdi. Kapadócia je prevažne suchá hornatá krajina so skalnatou prírodou.

Rímske provincie Kapadócia a Pontus okolo roku 125

Dejiny

Kapadócia má bohatú históriu. Jej prvými obyvateľmi boli pravdepodobne Chetiti, ktorí tu mali centrum v meste Chéta. V nasledujúcom období sa do Kapadócie dostávajú Frýgovia z Grécka, ktorých odtiaľ vyhnali Gréci a Médi. Prvý, kto opísal Kapadóciu, bol grécky historik Hérodotos. Ten opísal zriadenie miestnych obyvateľov, ktorí boli podľa neho organizovaní do viacerých skupín s rôznymi vojenskými vládcami. Potom sa mali tieto malé štáty spojiť do jedného kráľovstva. Starí Gréci volali Kapadóčanov Sýrčania alebo Bieli Sýrčania (Lefkosyri).

Na rozdiel od susedného kraja Pontos sa v Kapadócii neusadili Gréci. V 6. storočí pred Kr. si územie s celou Anatóliou podmanili Peržania, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 3. storočí pred Kr. Následne sa v Kapadócii usadili Gréci a po smrti Alexandra pripadla gréckemu seleukovskému štátu. Neskôr územie ovládli grécki vládcovia Eumenes a po ňom Perdikas, Antigonos, neskôr Mithridates, potom Seleukovci a na koniec Ariarathis, ktorý patril k miestnej pôvodnej kráľovskej rodine a porazil Mithridata. V tejto helenistickej dobe tu vládla grécka kultúra a filozofia, jazykom vzdelancov bola gréčtina, ktorú ovládali všetci vzdelaní Kapadóčania, nie len miestni Gréci. Kapadócke kráľovstvo však ohrozovali Seleukovci a často ich moc siahala až sem. Kráľovstvo nezahŕňalo iba kraj Kapadócia, ale aj obrovské územie Bitýnie, Lýkie, Pisídie a Pamfýlie.

V helenistickej dobe sa do Kapadócie dostávajú aj Kelti, ktorí však boli usadení hlavne v Galatii, ktorá aj dostala ich meno. V 1. storočí pred Kr. sa územie dostáva pod vplyv Pergamskej ríše, ktorá bola spojencom Ríma. Rimania si postupne podmanili veľkú časť Anatólie, pričom Kapadócii a Pontu, ktoré patrili kapadóckym kráľom, ponechali nezávislosť. Dynastia Ariobarzanovcov vymrela a preto rímsky generál Marcus Antonius určil za kapadóckeho kráľa Gréka Archelaa. V tom čase prežívala Kapadócia veľký rozvoj kultúry. Miestne obyvateľstvo splynulo s gréckym a hovorilo sa tu po grécky, hoci sa tu udržal miestny jazyk až do ranobyzantských čias.

Formálnu existenciu kapadóckeho kráľovstva ukončil rímsky cisár Tiberius, ktorý si pozval do Ríma kráľa Archelaa, tu ho zosadil a vyhlásil z Kapadóciu a Pontus za rímske provincie. Najdôležitejšie mestá boli Eusebeia, Ariathamia, Aravissos, Kolonia, Iraklia a Nazianzos. V provincií Cappadocia boli dve légie, so sídlom v mestách Melitene a Samosata. Cisár Dioklecián pri svojej územnej reforme ríše včlenil kraj Kapadócia do diecézy Pontus, ktorá zaberala veľkú časť Anatólie. V tom čase tu bola silná kresťanská komunita. Vtedy tu pôsobili významní cirkevní predstavitelia ako Fermelianos Kesarias, sv. Gregor Neocézarejský (Grigorios Neokesarias), Leontios, Eusebios, sv. Bazil Veľký (Megas Vasileos), sv. Gregor Nazianzský (Grigorios Nazianzinos) a sv. Gregor Nysský (Grigorios Nyssis).

Po roku 395 sa Anatólia stala súčasťou Byzantskej ríše. V tomto období bolo už pôvodné obyvateľstvo úplne pohltené Grékmi a helenizované. V 6. storočí bola Kapadócia vystavená perzským, neskôr arabským vpádom. V tomto období sa tu usadzujú aj kmene Isaurov. Do Kapadócie boli usídľovaní aj Slovania, ktorých cisári presídľovali z materského Grécka do niektorých častí Anatólie. Neskôr tu boli vytvorené thémy Kappadokia, Sevastia a Lykandos. Kapadócia bolo aj centrom povstalca Tomáša Slovana.

V 9. storočí sa tu usadzujú aj Arméni, ktorí sa tu udržali až do 20. storočia. Boli tu vybudované rôzne kláštory a veľa kostolov. Kapadócia bola významným kresťanským krajom.

V roku 1071 bol v Kapadócii porazený cisár Romanos Diogenis tureckým sultánom Alp Arslanom a tak sa Kapadócia stáva súčasťou tureckého seldžuckého panstva, neskôr ríše osmanských Turkov. Počas tureckej vlády sa skoro všetci kapadócki obyvatelia islamizovali a stali sa z nich Turci. Niektorí si uchovali svoju grécku identitu a kresťanstvo a rozprávali kapadóckou gréčtinou, iní (Karamanlidi) ostali tiež kresťania, ale začali rozprávať po turecky.

V 18. storočí tu bolo založené mesto Nevšehir. Malá grécka komunita sa v okolí Kesarie udržala až do roku 1922, kedy bola súčasťou grécko-tureckej výmeny obyvateľstva. Títo Gréci hovoria kapadóckou gréčtinou a dnes žijú v Grécku. Tento jazyk však používajú aj islamskí Gréci, ktorí tu žijú dodnes. Kapadócky Grék bol aj Aristotelis Onasis.

Súčasnosť

Dnes je centrom Kapadócie mesto Kayseri (Kaisaria). Je to zaujímavé turistické miesto, vďaka nádhernej prírode a stovkám opustených kostolov.

Územie Kapadócie je známe aj pre svoje turistické fakultatívne výlety. Najpopulárnejšou aktivitou je let teplovzdušným balónom vo výške 1000 metrov, ktorý sa uskutočňuje každý deň, ak to poveternostné a iné podmienky dovoľujú. Nad územím Kapadócie sa každý deň vznáša 100 až 170 teplovzdušných balónov nesúcich až 2000 turistov. Let trvá približne 1 hodinu.

Pozri aj

• Perzská ríša
• Kresťanstvo
• Kapadócki Gréci
• Karamanlidi

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kapadócia

Externé odkazy

• Dejiny Grékov v Kappadócii (Kappadokes.com) Archivované 2011-07-20 na Wayback Machine
• Cappadocia (Livius.org) Archivované 2014-10-07 na Wayback Machine
• Kapadokya Archivované 2011-10-09 na Wayback Machine

Zdroje

• Aristofanis Kaliontzidis: Oi Perioches tis Anatolias