Kapusta repková kvaková

Kapusta repková kvaková[1][2] (iné názvy: kvaka[1][2], kapusta kvaková[3]; ľudové názvy: turín, runkla, runkľa, karpeľ; lat. Brassica napus subsp. [alebo convar. alebo var.] napobrassica, Brassica napus Skupina Napobrassica, Brassica napus Skupina Rutabaga, Brassica napus Skupina Rapifera, Brassica napus subsp. rapifera, Brassica napobrassica [1][1][4][5]) je taxón (dnes spravidla uvádzaný ako poddruh, varieta či Skupina) patriaci do druhu kapusta repková (Brassica napus).

kapusta repková kvaková
Rutabaga, variety nadmorska.JPG
Vedecká klasifikácia
Synonymá
pozri text článku
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

CharakteristikaUpraviť

Je to dvojročná hospodárska rastlina, ktorá v prvom roku vytvorí mohutnú koreňovú buľvu a v druhom zakvitne (v máji až júni). Buľva je guľovitá až mierne hranatá, do 10 cm veľká, zvonka žltohnedá, fialkastá či čierna, vnútri biela s trochu sladkou a štipľavou chuťou; existujú aj žltomäsité kultivary. Je odolná voči chladu, nie je náročná na pôdu, potrebuje pomerne veľa vlhkosti. [1]

VýznamUpraviť

Používa sa ako zelenina (jedia sa buľvy) a ako krmovina. [1]

DejinyUpraviť

Nie je isté, či kvaka bola vypestovaná zo starších foriem repky olejnej (Brassica napus subsp. oleifera) alebo či vznikla krížením kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) s kapustou poľnou (Brassica rapa). Pravdepodobne vznikla až v 15. či 16. storočí v Škandinávii. V minulosti sa isté zmienky antických autorov (napr. Theofrasta) chybne považovali za zmienky o kvake.[6][7][8]

Prvá známa písomná zmienka o kapusta repkovej kvakovej pochádza od botanika Gasparda Bauhina v práci z roku 1620, kde spomína kvaku divo rastúcu vo Švédsku. [8]

 
Prierez koreňom kapusty repkovej kvakovej
 
Tradičné škótske jedlo Haggis podávané kašou zo zemiakov a kapusty repkovej kvakovej

ZloženieUpraviť

100 g kvaky:[9]
energia proteín tuk draslík vápnik horčík vitamín C
37 kcal / 157 kJ 1g 0,16 g 305 mg 43 mg 20 mg 25 mg

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Helena Šípošová. 1. vyd. Zväzok V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 700–702.
  2. a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134.
  3. karpeľ. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8.
  4. Brassica_napus.html [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
  5. WIERSEMA, John H.; LEÓN, Blanca. World Economic Plants (A Standard Reference, Second Edition). Boca Raton : CRC Press, 2016. 1336 s. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 113.
  6. Die Steckrübe - Gemüse der Jahre 2017/18 [online]. nutzpflanzenvielfalt.de, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
  7. LIM, T. K.. Edible Medicinal and Non Medicinal Plants (Volume 9, Modified Stems, Roots, Bulbs). [s.l.] : Springer, 2014. 1036 s. ISBN 978-94-017-9511-1. S. 761.
  8. a b JANICK, Jules. Plant Breeding Reviews. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 420 s. ISBN 978-1-118-10049-3.
  9. FoodData Central [online]. fdc.nal.usda.gov, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť