Karol Fabián (* 23. november 1949, Praha) je slovenský počítačový vedec a priekopník Internetu, známy svojím prínosom v oblasti návrhu počítačových systémov a počítačových sietí, v rámci ktorej je i držiteľom viacerých patentov.[1][2]

Karol Fabián
Dielo
Známy vďakasystém malých elektronických počítačov SM 53/20, rozvoj Internetu na Slovensku
Vedecké pôsobenieČeské vysoké učení technické v Praze, Eindhoven University of Technology, ETH Zürich, IBM, Univerzita Mateja Bela
Alma materČeské vysoké učení technické v Praze
Osobné informácie
Narodenie23. november 1949 (74 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
ManželkaEleonóra Fabiánová

Fabián je často považovaný za jedného z „otcov slovenského internetu“.[3][4] V roku 1993 odišiel z akadémie do IBM, kde do roku 2013 pôsobil ako riaditeľ pobočky IBM Slovensko a vedúci oddelenia pre priemysel.[5]

Vzdelanie upraviť

Fabián sa narodil v Prahe, študoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe, kde sa špecializoval na počítačovú analýzu digitálnych signálov a kde v rokoch 1969 až 1981 získal titul inžiniera (Ing.) ako aj následne hodnosť kandidáta vied (CSc.)[5] Počas štúdia tiež absolvoval výskumné stáže na University of Edinburgh a University of Southampton v Spojenom kráľovstve.

Život a práca upraviť

Fabián začal svoju kariéru ako vedecký pracovník na ČVUT Praha. Neskôr pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre mikroelektroniky na Eindhoven University of Technology v Holandsku a na ETH Zürich vo Švajčiarsku.[6]

Fabián neskôr nastúpil do Slovenskej akadémie vied na jej Ústav technickej kybernetiky, kde viedol oddelenie distribuovaných počítačových systémov. Počas pôsobenia v ústave Fabiánova výskumná skupina okrem iného vyvinula originálny systém SM 53/20 v rámci medzinárodného programu SMEP. Tento systém zahŕňal radiálne usporiadanie, v ktorom prepojenie počítačov nebolo viazané na spojovaciu linku obmedzenej dĺžky, ale bolo umožnené sériovým prenosom s volitelným komunikačným protokolom.[7] Systém SM 53/20 neskôr zaznamenal komerčné úspechy vo viacerých odvetviach.[8]

Po páde železnej opony zohral Fabián a jeho tím kľúčovú úlohu pri zavádzaní a rozvoji Internetu na Slovensku. Fabiánova výskumná skupina implementovala prvé natívne TCP/IP pripojenie v krajine a stála tiež za viacerými sieťovými a internetovými inováciami na Slovensku, vrátane zriadenia prvej slovenskej webovej stránky.[9][10]

V rokoch 1989 až 2003 pôsobil Fabián ako slovenský zástupca v Technickom výbore pre komunikáciu Medzinárodnej federácie pre spracovanie informácií (IFIP TC6). Počas svojho pôsobenia na Ústave technickej kybernetiky SAV, neskôr  na Ústave automatizácie a komunikácie SAV pôsobil ako člen výkonného výboru SANET-u a riaditeľ EARN Slovakia.[11]

V roku 1993 prerušil akademickú kariéru a nastúpil do IBM, kde pôsobil ako riaditeľ pobočky IBM Slovensko a vedúci oddelenia pre priemysel. V roku 2013 nastúpil na Univerzitu Mateja Bela, kde viedol Centrum krízového riadenia a spoluzakladal UMB Data and Society Lab. .[12]

Referencie upraviť

  1. Zapojenie komunikačného multiprocesora [online]. Úřad pro vynálezy a objevy v Praze, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  2. Zapojenie počítačového prepojovacieho centra [online]. Úřad pro vynálezy a objevy v Praze, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.
  3. Prvý internet na Slovensku [online]. TV Markíza, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  4. Začiatky Internetu na Slovensku v rokoch 1991-1996 [online]. NEXTECH, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  5. a b Profesijná charakteristika [online]. Univerzita Mateja Bela, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  6. Profesijná charakteristika [online]. Univerzita Mateja Bela, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  7. East Europe Report: SCIENCE & TECHNOLOGY [online]. U.S. Department of Commerce, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  8. Na Slovensku máme internet už 26 rokov. Ako začínal? [online]. SME.SK, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.
  9. An Overview of East and Central European Networking Activities [online]. RIPE NCC, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  10. Začiatky Internetu na Slovensku v rokoch 1991-1996 [online]. NEXTECH, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.
  11. SANET Network : Evolution and Services [online]. International Networking Conference of the Internet Society, 1993, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.
  12. UMB Data and Society Lab [online]. Univerzita Mateja Bela, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online. Archivované 2023-06-10 z originálu.