Karpatonemecká strana

Karpatonemecká strana (nemecky Karpathendeutsche Partei) bola politická strana karpatských Nemcov, ktorá pôsobila na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Karpatonemecká strana
Vlajka strany
Základné informácie
Skratka	KdP
Založenie	1928
Rozpustenie	1938
Predseda	Samuel Frühwirth Franz Karmasin
Najviac poslancov	2 (v rokoch 1935 – 1939 jeden poslanec a jeden senátor)
Volebný výsledok	1,70 % (v roku 1935)
Ideológie	záujmy nemeckej menšiny a neskôr nacizmus
Politické spektrum	pravica
Ďalšie informácie
Sídlo	Bratislava
Noviny	Deutsche Stimmen
Farby	hnedá
Politický portál

Vzniku strany predchádzalo založenie Karpatonemeckého národného spoločenstva v roku 1927 v obci Švedlár, ktorý založili Roland Steinacker, evanjelický teológ z Bratislavy a spišský podnikateľ Karla Manouscheka. Strana vznikla v Júli 1928, keď sa v mestečku Vondrišel (dnes Nálepkovo) konal ustanovujúci zjazd strany. Predsedom strany sa stal advokát z Bratislavy a komunálny politik Samuel Frühwirt. Za cieľ si kládla zjednotiť všetkých príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Spočiatku sa k Česko-Slovensku stavala lojálne a spolupracovala najmä s aktivistickými stranami ako Zväz poľnohospodárov (Bund der Landwirte) a Nemecké pracovné a hospodárske spoločenstvo (Deutsche Arbeits- und Wahlgemeinschaft). Na podporu svojej činnosti si začala vytvárať rôzne spolky a organizácie, napr. Deutscher Kulturverband, Deutscher Turnverein a pod. Pre lepšiu organizáciu svojej činnosti si postupne vytvárala sekretariáty vo viacerých sídlach, kde mala nemecká menšina silné zastúpenie: Nitrianske Pravno, Bratislava, Kežmarok, Mukačevo a iné. Jej „pročeskoslovenská” orientácia sa pomerne rýchlo začala vytrácať po nástupe Adolfa Hitlera k moci v Nemecku a svoju politiku začala orientovať na Sudetonemeckú stranu, ktorá mala k Česko-Slovensku negativistický postoj. Svoju činnosť orientovanú na politiku Tretej ríše a Sudetonemeckej strany začala Karpatonemecká strana nadobúdať najmä v dôsledku príchodu Nemcov z českého a moravského pohraničia do vedenia strany. K takýmto činiteľom patril aj Franz Karmasin, ktorý sa v druhej polovici 20. rokov presťahoval na Slovensko a v roku 1928 sa stal jej druhým predsedom. O voličskú priazeň súperila so Spišskou nemeckou stranou, ktorá mala dominantné postavenie skôr na východnom Slovensku a orientovala sa na maďarskú politiku.

V parlamentných voľbách v roku 1935 strana kandidovala spoločne so Sudetonemeckou stranou. Na Slovensku sústredila 27 558 hlasov (1,70 %). Do poslaneckej snemovne bol zvolený Franz Karmasin (nekandidoval však na Slovensku, ale v rámci českého X. volebného obvodu Jihlava). Okrem Karmasina bol za senátora zvolený priemyselník zo Švedláru Sigmund Keil (v rámci volebného obvodu Nové Zámky a Košice). Svoje pozície významne posilnila po obecných voľbách v roku 1938. Svojou činnosťou prispela k zhoršeniu vnútropolitickej a a zahraničnopolitickej situácie spoločného štátu. Počas krízy tesne pred Mníchovskou dohodou bola jej činnosť (podobne ako v prípade Sudetonemeckej strany) zakázaná a 17. septembra 1938 strana zastavila svoju činnosť. To však nezabránilo jej predstaviteľom vyvíjať protištátnu činnosť a tak prispieť k rozbitiu republiky v roku 1939.

Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 bola jej činnosť opäť povolená, tentokrát však pod názvom Nemecká strana. Jej predstavitelia (F. Karmasin, S. Keil, J. Steinhübl a A. Gabriel) sa dostali na jednotnú kandidátku pre voľby do Snemu slovenskej krajiny v decembri 1938.