Kečka (Babkov)

vrch v Súľovských vrchoch

Kečka (nazývaná aj Pyskatá Kačka[1]; 822,4 m n. m.[2]) je zalesnený vrch v Súľovských vrchoch. Leží nad obcou Súľov-Hradná, približne 10 km juhozápadne od Žiliny.[3] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[4]

Kečka
vrch
Pohľad od Súľova
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okresy Žilina, Bytča
Obce Podhorie, Súľov-Hradná, Lietavská Svinná-Babkov
Pohorie Súľovské vrchy
Podcelok Súľovské skaly
Povodie Váh
Nadmorská výška 822,4 m n. m.
Súradnice 49°09′46″S 18°36′45″V / 49,1627°S 18,6126°V / 49.1627; 18.6126
Najľahší výstup po z Podhorie cez Roháčske sedlo
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Kečka (822 m)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa východnom okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Súľovské skaly.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Bytča a zasahuje na katastrálne územie obcí Lietavská Svinná-Babkov, Podhorie a Súľov-Hradná.[6] Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy a najbližšími sídlami sú západne situovaná obec Súľov a východne ležiace obce Podhorie a Babkov.[3]

Kečka je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Roháč južným smerom na Žibrid. Masív tvoria viaceré skalné bralá, z ktorých je dobrý výhľad na široké okolie. Najvyšší vrch hrebeňa, Žibrid (867 m n. m.), leží južným smerom a oddeľuje ho sedlo Patúch, severne položený Roháč (803 m n. m.) oddeľuje Roháčske sedlo. Východným smerom leží vrch Strážna (686 m n. m.) a západným je Súľovskou kotlinou oddelený masív Súľovských skál s hradom Súľov. Oblasť patrí do povodia Váhu; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hradnianky, z východných odvádzajú vodu potoky Svinianka a Lietavka do Rajčanky.[3] Vrcholom prechádza značená hrebeňovka z Rajca cez Roháč do Hlbokého nad Váhom. Hrebeň a vrch Kečka je z okolitých obcí prístupný cez susedné sedlá.

Výhľady

upraviť

Hustým porastom zalesnený vrch poskytuje len málo lokalít s výhľadom. Ten umožňujú skalné bralá, z ktorých možno pozorovať najmä okolité vrchy Súľovských vrchov, blízku Žilinskú a Súľovskú kotlinu. Pri dobrých podmienkach možno zhliadnuť aj Lúčanská Fatra, Strážovské vrchy, časť Kysuckej vrchoviny, Krivánskej Fatry a Javorníkov, nezriedka tiež Lysú horu, Veľkú Raču či Baraniu horu v Poľsku.[7]

Prístup

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
  2. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 33.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.
  6. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť