Klinika

Klinika^{[pozn 1]} môže byť:

lôžkové zariadenie ako súčasť nemocnice pri lekárskej fakulte, ktorá popri preventívnej a liečebnej starostlivosti slúži aj na výskumnú a pedagogickú činnosť,^[2]^[3]^[4]^[5]^[6]^[7] pozri klinika (lekárska fakulta)
špecializované zdravotnícke zariadenie menšie než nemocnica,^[3] pozri klinika (zdravotnícke zariadenie)
budova, resp. fyzické priestory takéhoto zariadenia,^[6]^[7] pozri klinika (lekárska fakulta) a klinika (zdravotnícke zariadenie)
hovorovo:
- zamestnanci takéhoto zariadenia,^[4] pozri pozri klinika (lekárska fakulta) a klinika (zdravotnícke zariadenie)
- klinický obraz^[2]
- klinická medicína^[8]

Pozri aj

klinický
klinik
poliklinika
právna klinika, študijný predmet, resp. súbor študijných predmetov na právnickej fakulte so zameraním na riešenie prípadov z praxe v konkrétnej právnej oblasti (napr. rodinné právo, azylové právo)^[6]

Poznámky

↑ Výraz pochádza z lat. clinice, čo je prevzaté zo starogr. κλινική τέχνη kliniké téchne – asi „umenie liečby chorých na lôžku“, z toho neskôr „zariadenie, kde sa realizuje, resp. vyučuje takéto umenie“.^[1]

Referencie

↑ Králik, Ľubor (2015), „klinika“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 269, ISBN 978-80-224-1493-7
↑ ^a ^b „klinika“, Velký lékařský slovník, Praha: Maxdorf, c2020, http://lekarske.slovniky.cz/pojem/klinika, dost. 2020-03-20
↑ ^a ^b „klinika“, Encyclopaedia Beliana, Ôsmy zväzok, Kalh – Kokp (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2016 (vyd. 2017), str. 544, ISBN 978-80-970350-2-0, https://beliana.sav.sk/heslo/klinika, dost. 2020-03-20
↑ ^a ^b Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Zuzana, edi. (2008), „klinika“, Veľký slovník cudzích slov (5. revid. a dopl. vyd.), Bratislava; Prešov: Samo, str. 589, ISBN 978-80-89123-07-0 . „1. lek. nemocnica pri lekárskej fakulte 2. hovor. zamestnanci kliniky“
↑ Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „klinika“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
↑ ^a ^b ^c Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „klinika“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1
↑ ^a ^b Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „klinika“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 275, ISBN 80-224-0750-X
↑ Napr.: Niederland, T.[eofil] R.[udolf] (1992), „Začiatky biochémie a klinickej biochémie na Slovensku“, Biochemia clinica bohemoslovaca 21 (5-6): 419, ISSN 0139-9608 . „Už v 30. rokoch sa začína prudký vývoj klinickej medicíny (predovšetkým internej). Postupne začínajú prenikať do kliniky chemické a fyziologické metódy v snahe použiť ich na objektivizáciu. Vznikajú príručné laboratóriá. [...] Prax si teda vynútila aplikáciu biochemických metód v klinike.“

Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.

[2] Výraz pochádza z lat. clinice, čo je prevzaté zo starogr. κλινική τέχνη kliniké téchne – asi „umenie liečby chorých na lôžku“, z toho neskôr „zariadenie, kde sa realizuje, resp. vyučuje takéto umenie“.^[1]

[1] Králik, Ľubor (2015), „klinika“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 269, ISBN 978-80-224-1493-7

[VLS-3] „klinika“, Velký lékařský slovník, Praha: Maxdorf, c2020, http://lekarske.slovniky.cz/pojem/klinika, dost. 2020-03-20

[Beliana-4] „klinika“, Encyclopaedia Beliana, Ôsmy zväzok, Kalh – Kokp (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2016 (vyd. 2017), str. 544, ISBN 978-80-970350-2-0, https://beliana.sav.sk/heslo/klinika, dost. 2020-03-20

[VSCS-5] Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Zuzana, edi. (2008), „klinika“, Veľký slovník cudzích slov (5. revid. a dopl. vyd.), Bratislava; Prešov: Samo, str. 589, ISBN 978-80-89123-07-0 . „1. lek. nemocnica pri lekárskej fakulte 2. hovor. zamestnanci kliniky“

[6] Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „klinika“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6

[SSSJ-7] Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „klinika“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1

[KSSJ-8] Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „klinika“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 275, ISBN 80-224-0750-X

[9] Napr.: Niederland, T.[eofil] R.[udolf] (1992), „Začiatky biochémie a klinickej biochémie na Slovensku“, Biochemia clinica bohemoslovaca 21 (5-6): 419, ISSN 0139-9608 . „Už v 30. rokoch sa začína prudký vývoj klinickej medicíny (predovšetkým internej). Postupne začínajú prenikať do kliniky chemické a fyziologické metódy v snahe použiť ich na objektivizáciu. Vznikajú príručné laboratóriá. [...] Prax si teda vynútila aplikáciu biochemických metód v klinike.“

[pozn 1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[1]