Kokošník (architektúra)

Kokošník[1] (rus. Кокошникkokošnik) je architektonický prvok ruskej architektúry, ktorý neskôr prebrala pravoslávna sakrálna architektúra východných Slovanov. Ide o polkruhový oblúk so stupňovitými bohato profilovanými, nad sebou radenými, ustupujúcimi, poprípade sa zmenšujúcimi štítmi v tvare polkruhového oblúka alebo oslieho chrbta. Bývajú umiestňované nad okenné rámy alebo na pyramidálne, kužeľovité či stanové hmoty centrálnej štruktúry chrámu okolo stredovej vežičky s nasadenou cibuľovitou prilbicou, kde plnia funkciu podpery tambura vežičky. Výraznejšie sa používal v ruskej architektúre od 16. storočia, obzvlášť populárny bol v 17. storočí, keď sa rozšíril na územia dnešnej Ukrajiny a Bieloruska.[2][3][4][5]

Chrám Ikony Matky Božej Kazanskej, Moskva, Rusko

Opis upraviť

Kokošník vychádza zo zakomary, oblúkovitého zakončenia čelnej strany chrámu typického pre moskovskú architektúru. Pôvodne išlo o konštrukčný prvok zložený zo mnohých bohato stupňovito profilovaných, nad sebou radených, dozadu ustupujúcich, poprípade zmenšujúcich sa štítov v tvare polkruhovitých alebo špicatých oblúkov.[6][7][8] Prvýkrát sa objavuje na starom Chráme Zosnutia presvätej Bohorodičky v Kolomne, ktorý bol vystavaný medzi rokmi 1379 – 1382. Ďalej tento prvok využíval Uspenský chrám v Zvenigorode postavený okolo roku 1400, Chrám Zvestovania v Moskve (1484 – 1489) a katolikon Ferapontského kláštora z roku 1490.[9][10][11]

Kokošník neskôr zmenil charakter a nadobudol čisto dekoratívnu funkciu. Forma bohato farbeného a profilovaného polkruhového oblúka si získala veľkú obľubu už v 16. storočí v ruskej drevenej architektúre a v dekoratívnom umení. Menej často bol využívaný aj vo svetskej architektúre. V tradičnej drevenej ruskej architektúre sa kokošník objavuje na tzv. bočkovej streche (bočka), ktorá má tvar polvalca so zvýšenou alebo špicatou hornou časťou, ako napríklad kamenné brány v Kolomenskoje,[12][13] Využívajú ho napríklad Chrám premenenia Pána (Spassko-preobraženskij sobor, nazývaný aj Letný chrám, okolo rokov 1713 – 1714) a Chrám ochrany presvätej Bohorodičky (Pokrovskij sobor, nazývaný aj Zimný chrám, okolo roku 1649) vystavaný na ostrove Kiži. Tento typ sa vo veľkej miere využíva v 17.18. storočí.[14]

Mieru jeho popularity možno posúdiť podľa rozsiahleho použitia formy pri profilovaní hornej časti rámov ikon, diptychov a triptychov, baldachýnov, dámskych ozdôb do vlasov a pokrývok hláv (kokošník). Kokošník bol obzvlášť populárny v 17. storočí, keď sa umiestňoval nad okenné rámy alebo na pyramidálne, kužeľovité či stanovité centrálne štruktúry chrámu okolo stredovej vežičky s nasadenou cibuľovitou prilbicou. V tomto usporiadaní plnili funkciu podpier tambura vežičky, ako napríklad v Chráme Nanebovstúpenia Pána v Kolomenskoje či v Chrám Vasilija Blaženého a Chráme narodenia Matky Božej v Moskve. Neskôr sa kokošník rozšíril do ostatných východoslovanských krajín. V druhej polovici 17. storočia sa začína objavovať na zvoniciach s bohato profilovanými a ornamentálnymi reliéfmi či majolikou.[15][16][17]

Na začiatku 18. storočia sa nastal útlm vo využívaní kokošníkov ako architektonických prvkov. Znovu sa začal využívať v architektonickom historizme od druhej polovice 19. storočia. Predstaviteľom z tohto obdobia je napríklad Chrám Krista Spasiteľa v Moskve.[18]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. kokošník In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
  2. kokošník In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Veda, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
  3. kokošník In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 155.
  4. kokošník In: BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 104.
  5. KOKOŠNÍK. In: DUDÁK, Vladislav. Encyklopedie světové architektury: od menhiru k dekonstruktivismu. Zväzok 1. A – K. Praha : Miloš Uhlíř - Baset, 2000. ISBN 80-86223-07-8. S. 505.
  6. STĚPANOVÁ, Ludmila; VYCHODILOVÁ, Zdeňka. Reálie ruské pravoslavné církve. 2. vyd. Olomouc : Univerzita Palackého, 2003. ISBN 80-244-0658-6. S. 78.
  7. kokošnikas In: Visuotinę lietuvių enciklopediją [online]. Mokslo ir enciklopedijų leidybos centras, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. ISBN 5-420-01486-6.
  8. kokoshnik. In: DAVIES, Nikolas; JOKINIEMI, Erkki. Dictionary of Architecture and Building Construction. Oxford : Elsevier/Architectural Press, 2008. ISBN 978-0-7506-8502-3. S. 211.
  9. VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia. Norman : University of Oklahoma Press, 1967. Ďalej len VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia. S. 161 – 162.
  10. Western architecture – Kievan Rus and Russia In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. МОСКОВСКАЯ ШКОЛА In: Большая российская энциклопедия - электронная версия [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. Archivované 2021-07-23 z originálu. (po rusky)
  12. VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia, s. 178.
  13. VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia, s. 385 – 386.
  14. Kiži In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, Veda, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
  15. VOYCE, Arthur. National Elements in Russian Architecture. Journal of the Society of Architectural Historians (Philadelphia: University of California Press, The Society of Architectural Historians), 1957, roč. 16, čís. 2, s. 10, 11. Dostupné online [cit. 2021-03-24]. DOI10.2307/987741.
  16. VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia, s. 297.
  17. КОЛОМЕНСКОЕ In: Большая российская энциклопедия - электронная версия [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. Archivované 2019-05-31 z originálu. (po rusky)
  18. Uses of Tradition in Russian & Soviet Architecture. Ed. Catherine Cooke, Aleksandr Ivanovich Kudriavtsev. Vol. 68. London : Architectural Design, 1987. (Architectural design profile.) ISBN 9780856709203. S. 21.

Literatúra upraviť

  • RICE, Tamara Talbot. A Concise History of Russian Art. 3. vyd. New York, Washington D.C. : Frederick A. Praeger, 1967. (World of Art.) ISBN 978-0500180228. S. 86 – 87, 126 – 131.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť