Otvoriť hlavné menu

Mikuláš Kopernik

poľský astronóm a matematik
(Presmerované z Kopernik)

Mikuláš Kopernik alebo Koppernik, alebo Coppernicus (* 19. február 1473, Toruň – † 24. máj 1543, Frombork, Poľsko) bol poľský astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm; významný predstaviteľ renesančnej filozofie; nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým.

Mikuláš Kopernik
poľský astronóm
Kopernikov portrét od neznámeho autora, 1580; vystavený v radnici mesta Toruň
Kopernikov portrét od neznámeho autora, 1580;
vystavený v radnici mesta Toruň
Narodenie19. február 1473
Toruň, Poľské kráľovstvo
Úmrtie24. máj 1543 (70 rokov)
Frombork, Poľské kráľovstvo
Profesiaastronóm, právnik, ekonóm, matematik, vedec, fyzik a filozof
PodpisMikuláš Kopernik, podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Mikuláš Kopernik
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Mikuláš Kopernik

Kopernikovo učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky a umožnila aplikovať pojmy zemskej mechaniky na kozmos. V Kopernikovom učení sa začalo zbližovanie astronómie so zemskou mechanikou.

HeliocentrizmusUpraviť

 
Hrob Mikuláša Kopernika
Bližšie informácie v hlavnom článku: Heliocentrizmus

Mikuláš Kopernik bol veľmi dobrý pozorovateľ oblohy, dokázal z faktov dedukovať správne závery. Všimol si, že vnútorné planéty sa na oblohe ukazujú len na rannej a večernej oblohe, vonkajšie planéty sú viditeľné aj cez hlbokú noc. Z tohto pozorovania usúdil poznatok, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ako si v tej dobe mysleli všetci učenci, ale Slnko, okolo ktorého sa pohybujú planéty po kruhových dráhach. Tomuto systému hovoríme heliocentrizmus. Svoje poznanie stihol detailne rozpracovať vo svojej najznámejšej knihe De revolutionibus orbium coelestium, v ktorej dôkladne spochybnil geocentrizmus. Kniha vyšla v roku jeho úmrtia.

HrobUpraviť

 
Kopernikov monument vo Varšave

Po smrti bol pochovaný vo Fromborskej katedrále pri oltári o ktorý sa staral, ako bolo zvykom u kanonikov. Nebolo však známe, ktorý oltár mal na starosti. Poľskí archeológovia hľadali jeho hrob v katedrále mnoho rokov a 3. novembra 2005 oznámili, že v auguste nájdená lebka s veľkou pravdepodobnosťou patrila Mikulášovi Kopernikovi.[1] Dôkazom má byť počítačová rekonštrukcia tváre v Ústrednom kriminalistickom laboratóriu vo Varšave. Stopercentnú istotu však nešlo dosiahnuť, pretože chýbali testy DNA jeho potomkov (ako duchovný nemohol mať Kopernik deti). Autentickosť pozostatkov bola preukázaná až v roku 2008, keď poľskí vedci s pomocou švédskych kolegov porovnali DNA vlasu z knihy, ktorú Kopernik vlastnil a DNA jeho zuba z objaveného hrobu.[2]

DielaUpraviť

  • Obehy nebeských sfér1543 (slovenský preklad vyšiel v roku 1974)
  • Commentariolus – nevydané, rukopis nájdený v roku 1877

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

ZdrojeUpraviť

  • KUZNECOV, G. B.. Od Galileiho po Einsteina. Bratislava : Pravda, 1975.