Koreňonožce

Koreňonožce (v širšom zmysle) alebo panôžkovce (lat. Rhizopoda v širšom zmysle alebo Sarcodina) bol v starších systémoch taxón (podkmeň, kmeň, trieda a pod.) prvokov. Zahŕňal prvoky s premenlivým tvarom tela, krytým tenkou povrchovou membránou. Taxón sa skladal z taxónov:

  • Rhizopoda v užšom zmysle alebo Rhizopodea (po slovensky meňavkovce, panôžkavce [t.j. koncovka -avce, nie -ovce] alebo koreňonožce v užšom zmysle) a
  • Actinopoda alebo Actinopodea (po slovensky nitkonožce alebo lúčovce).

Zdroje vyššie uvedených slovenských názvov sú:[1][2][3][4][5]

Rhizopoda v najužšom zmysleUpraviť

Vedecký názov Rhizopoda (= Amoebozoa v staršom zmysle) môže v najužšom zmysle byť taxón zahŕňajúci len lobopódiovce (Lobosea) a vláknonožce (Filosea) a ojedinele aj akrázie. Slovenský názov tohto taxónu je nie koreňonožce, ale meňavkovce. [6][7][8]

Zaradenie v aktuálnom systémeUpraviť

V systémoch používaných od roku 2005 taxóny patriace pod bývalé koreňonožce (Sarcodina) tvoria časti moderných taxónov Amoebozoa, Rhizaria, Excavata a Chromalveolata (presnejšie Stramenopila).[9]

CharakteristikaUpraviť

V. Franc podáva nasledujúcu charakteristiku koreňonožcov:

Tenká povrchová blana na povrchu umožňuje vytváranie panôžok, ktoré slúžia na pohyb aj fagocytárne prijímanie potravy. Telo je často v schránke, ktorá môže byť z rôzneho materiálu. Cytoplazma je obyčajne rozlíšená na ektoplazmu a endoplazmu. Majú jedno alebo viac nediferencovaných jadier, u Amoebida, Foraminifera a Mycetozoa sa vyskytujú mnohojadrové plazmódiové štádiá. Pohlavné rozmnožovanie (autogamia so vznikom bičíkatých gamét) bola zistená len u niektorých druhov. Sú to akvatické, edafické aj parazitické prvoky.

Do nadtriedy Rhizopoda patria vodné až edafické prvoky, často aj parazity alebo komenzály. Pre nadtriedu sú typické panôžky (pseudopódie), ktoré môžu byť lalôčikovité (lobopódie), tenké, predĺžené (filopódie) alebo navzájom poprepájané (retikulopódie). Telo je ukryté v schránke alebo holé.

Do nadtriedy Actinopoda patria vodné prvoky s guľovitým telom, ukrytým zväčša v schránke, ktorá môže byť chitinózna, kremičitá alebo zo SrSO4. Majú veľmi jemné filopódie alebo axopódie (dlhé tenké panôžky so spevňujúcim centrálnym filamentom). Rozmnožujú sa nepohlavne alebo menej často pohlavne, kopuláciou bičíkatých gamét. Až na výnimky sú súčasťou planktónu.

SystémUpraviť

Biopedia (2008) [2]Upraviť

podkmeň koreňonožce (Sarcodina):

V. Franc (2005)Upraviť

podkmeň koreňonožce (Sarcodina):

Cavalier-Smith (1993) [10]Upraviť

Bývalých koreňonožcov (Sarcodina) autor rozdelil nasledovne (str. 977, 978 a i.): Niektoré rody (napr. Chrysamoeba) umiestnil do kmeňa Heterokonta z ríše Chromista. Aj kmeň Chlorarachniophyta umiestnil do ríše Chromista. Kmeň Archamoebae umiestnil do ríše Archezoa. Do ríše prvoky umiestnil nasledovné taxóny koreňonožcov (taxóny uvedené v zátvorke sú uvedené len na uľahčenie orientácie):

(Prvoky:)

Stöcker at al. (1986) [11]Upraviť

trieda Rhizopoda v širšom zmysle:

Actinopoda sa niekedy radí ako samostatná trieda.

Corliss (1984) [12]Upraviť

(-) Rhizopoda:

Levine et al. (1980) [13]Upraviť

podkmeň Sarcodina:

Ferianc (1978) [14]Upraviť

kmeň koreňonožce (Rhizopoda):

Pyramída (1976) [15]Upraviť

kmeň koreňonožce (Rhizopoda):

Кrејča et al. (60. roky/1997)[3]Upraviť

Text odkazuje na zdroje z 50. a 60. rokov.

podkmeň koreňonožce (Sarcodina):

  • trieda panôžkavce (Rhizopodea)
  • trieda nitkonožce (Actinopodea)

Kratochvíl, Bartoš (1954) [16]Upraviť

Rovnaký systém je uvedený v Encyklopédii medicíny, slovenské názvy sú teda odtiaľ.

trieda koreňonožce (Rhizopoda):

ReferencieUpraviť

  1. FRANC, V. Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty. 2005 [1] S. 7, 8
  2. a b PANČÍK, Peter. Systém živej prírody [online]. REV. 2008-11-08, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online.
  3. a b KREJČA, Jindřich; KORBEL, Ladislav, et al. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Ilustrácie Jindřich Krejča. 3. nezm. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 21.
  4. A.S. Andrejeva-Grigorovič, N. Hudáčková a L. Ožvoldová: Systematická paleontológia bezstavovcov 1 [2] S. 11 a nasl.
  5. prvoky. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 497.
  6. TIRJAKOVÁ, E. Protistológia, 2010 [3]
  7. Cavalier-Smith, T. 1993. Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla. Microbiological Reviews 57 (4), 1993
  8. Margulis, L. & Schwartz, K.V. 1998. Five Kingdoms. An Illustrated Guide to the Phyla of Life on Earth. Third Edition. W.H. Freeman, New York: [i]-xx, [1]-520. citované in: [4]
  9. TIRJAKOVÁ, Eva. Postavenie jednobunkovcov v novokoncipovaných systémoch [online]. Bratislava : Katedra zoológie, PF UK, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online.
  10. CAVALIER - SMITH, C.. Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla. Microbiological Reviews, december 1993, roč. 57, čís. 4, s. 953-94. Dostupné online.
  11. STÖCKER ET AL.. Biologie, Band 2. [s.l.] : [s.n.], 1986. (nemecky)
  12. CORLISS, J.O.. The kingdom Protista and its 45 phyla. BioSystems, roč. 17, čís. 2, s. 87-126. Dostupné online.
  13. Levine, N.D., Corliss, J.O., Cox, F.E.G., Deroux, G., Grain, J., Honigberg, B.M., Leedale, G.F., Loeblich III, A.R., Lom, J., Lynn, D.H., Merinfeld, E.G., Page, F.C., Poljansky, G., Sprague, V., Vavra, J. & Wallace, F.G. 1980. A newly revised classification of the protozoa. J. Protozool. 27: 37-58. citované v: Laybourn-Parry: A functional biology of free-living Protozoa
  14. FERIANC, Oskár. Slovenské mená zoologického systému. Kultúra slova, 1978, roč. 12, čís. 5, s. 166-175. Dostupné online.
  15. Koreňonožce. Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka, 1976.
  16. KRATOCHVÍL, J.; BARTOŠ, E.. Soustava a jména živočichů. [s.l.] : [s.n.], 1954. (česky)