Kostol Sant'Agnese in Agone

Kostol Sant'Agnese in Agone (tal. Chiesa di Sant'Agnese in Agone, slov. Kostol svätej Agnesy v Agone) je baroková sakrálna stavba stojaca na západnom ohraničení rímskeho námestia Piazza Navona. Stojí na mieste, na ktorom podľa kresťanskej legendy v roku 304 zahynula mučeníckou smrťou svätá Agnesa.

Kostol Sant'Agnese in Agone
Patrocínium: sv. Agnesa Rímska
Štát	Taliansko
Región	Lazio
Mesto	Rím
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
Adresa	Via S.Maria dell’Anima, 30/A
- súradnice	41°53′56″S 12°28′21″V
Architekti	Girolamo Rainaldi, Francesco Borromini, Carlo Rainaldi
Štýl	barok
Výstavba	1652 – 1672
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Sant'Agnese in Agone (Rome)
Webová stránka: https://www.santagneseinagone.org/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Stavebné dejiny

Najstaršia história miesta, na ktorom dnešný chrám stojí, siaha až do antických čias. V krypte kostola sa dodnes nachádzajú pozostatky niekdajšieho štadiónu, postaveného za vlády cisára Domiciána v roku 85 po Kr., ktorý zaberal plochu dnešného námestia.

Kým Agnesine telesné ostatky boli pochované v katakombách, nad ktorými sa od 7. storočia vypína ranogotická Bazilika Sant'Agnese fuori le mura, nad miestom skonu svätice vznikla svätyňa, ktorá bola na začiatku 12. storočia prestavaná na kostol. Podľa historických záznamov bol kostol vysvätený 28. januára 1123 pápežom Kalixtom II. V roku 1597 prevzali na kostolom patronát benediktíni.

Kostol svätej Agnesy s vedutou Piazza Navona na lepte Giovanniho Battistu Piranesiho

Od 15. storočia sa priestranstvo rodiaceho sa námestia Piazza Navona začalo zapĺňať verejnými i súkromnými budovami. V rokoch 1644 - 1650 bol na parcele susediacej so stavbou kostola podľa projektu Girolama Rainaldiho postavený honosný rodinný palác pre pápeža Inocenta X. Podľa Inocentovho zámeru mal byť do projektu výstavby paláca zahrnutý ako palácový kostol aj vedľa stojaci chrám. Preto v roku 1652 poveril architekta Rainaldiho vypracovaním plánov na prestavbu starého kostola. Navrhol kostol na pôdoryse gréckeho kríža s kupolou bez tamburu a s veľkou predsieňou, ktorou by sa vchádzalo do chrámovej lode.

Inocent X. však s plánom nebol spokojný a tak projekt zveril renomovanému architektovi Francescovi Borrominimu. Ten urobil niekoľko zmien – napr. zavrhol Rainaldim navrhovanú predsieň; okrem toho pozornosť sústredil na dotvorenie priečelia, svojou honosnosťou dokumentujúceho moc a bohatstvo rodu.

Ešte v roku 1652 sa začalo s demoláciou starého kostola. O tri roky nato zomrel pápež Inocent X. a dohľad na stavbou prevzal jeho synovec Camillo Pamphilj. Inocenta na pápežskom stolci vystriedal Klement VII., ktorý sa rozhodol v stavbe kostola pokračovať. Borromini však nepatril k jeho obľúbencom a z projektu ho v roku 1657 odvolal. Pretože medzitým zomrel aj prvý architekt Girolamo Rainaldi, vedenia stavby sa ujal jeho syn Carlo. Ten čiastočne zmenil Borrominiho plán, najmä vzhľad kupoly a postranných zvoníc.

Po Camillovej smrti v roku 1666 dozor nad stavbou prevzala jeho manželka Olimpia. Stavba bola napokon dokončená začiatkom roku 1672 a 17. januára 1672 kostol vysvätili.

Na ďalších vyše tristo rokov ostal kostol súkromným vlastníctvom rodiny Pamphiljovcov. Až v roku 1992 ho rodina darovala rímskej diecéze, keď predtým, v rokoch 1852 – 1859, prebehla na stavbe nákladná rekonštrukcia.

Prehliadka kostola

Hlavný oltár

Kostol Sant'Agnese in Agone je známy doširoka roztiahnutým Borrominiho priečelím, zaberajúcim stredovú časť západného ohraničenia námestia Piazza Navona. Charakteristický tvar prísne symetrického priečelia dotvára výrazná kupola, pre dokonalý vizuálny zážitok doplnená po oboch stranách dvojicou štíhlych kampaníl.

Stredová konkávne prehnutá časť obsahuje tri portály, ku ktorým je prístup po mramorovom schodisku. Priečelie je členené v horizontálnom i vertikálnom smere rímsami a korintskými pilastrami. Centrálnu časť priečelia s hlavným vchodom zakončuje trojuholníkový štít a kamenný rodový erb Pamphiljovcov.

Oktogonálnu kupolu, dielo Giovanniho Mariu Barattu (tambur) a Carla Rainaldiho (lucerna), završuje grécky kríž umiestnený na modeli zemegule. Tvar kupole reflektujú aj obe trojpodlažné zvonice.

Interiér

Kostol stojí na pôdoryse gréckeho kríža s krížením ramien pod kupolou. Interiér obsahuje štyri bočné kaplnky (svätej Agnesy, svätého Šebestiána, svätého Filipa Neriho a svätej Františky Rímskej), hlavný a štyri bočné oltáre (svätej Cecílie, svätej Emerentiany, svätého Alexija a svätého Eustacha).

Bočné kaplnky obsahujú reliéfne oltárne obrazy pripomínajúce martýrium svätcov, ktorým sú kaplnky zasvätené. Naturalisticky pôsobivý je obraz Svätá Agnesa v plameňoch v kaplnke svätice, jedno z vrcholných diel Ercoleho Ferratu.

Hlavný oltár nie je súčasťou pôvodného interiérového vybavenia a v rozpore s kresťanskou tradíciou nie je zasvätený hlavnej patrónke kostola. Stavba dnešného hlavného oltára, ktorý mal nahradiť starší oltár od Mattiu de Rossiho, sa začala v roku 1720 podľa návrhu Carla Rainaldiho. O štyri roky neskôr bol oltár, zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi, dokončený.

Pohľad do kupoly kostola

Oltár je stĺpová architektúra tvorená štyrmi kanelovanými stĺpmi zo zeleného mramoru nesúcimi kládie. Podľa tradície stĺpy pochádzajú z niekdajšieho víťazného oblúka Marca Aurelia. Reliéfny obraz znázorňujúci Svätú rodinu so svätým Jánom Krstiteľom a jeho rodičmi, je dielom významného barokového sochára Domenica Guidiho. Nad kládím s holubicou, symbolom Ducha svätého, traja anjelici pridržiavajú rozvinutú stuhu s latinským textom Non surrexit inter natos mulierum major Ioanne Battista, čo je skrátený citát z Matúšovho evanjelia - Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. (Mt 11,11).

Nad miestom križovanie ramien sa vypína kupola s freskou Oslávenie svätej Agnesy. V roku 1670 ju začal tvoriť Ciro Ferri; po jeho smrti v roku 1689 ju dokončil jeho žiak Sebastiano Corbellini. V pendatívoch sú namaľované obrazy s alegóriami Cností, jedna z raných prác Giovanniho Battistu Gaulleho, zv. Baciccio, z rokov 1662 – 1672. Pod kupolou obieha v kruhopise latinský nápis INGRESSA AGNES TURPITUDINIS LOCUM, ANGELUM DOMINI PRAEPARATUM INVENIT (Pri vstupe na miesto hanby, Pánov anjel našiel Agnesu pripravenú), odkazujúci na martýrium svätej Agnesy.

Nad hlavným vchodom sa nachádza náhrobok pápeža Inocenta X., dielo Giovanniho Battistu Mainiho z roku 1729.

Okolie kostola

Priečelie kostola sa otvára do jedného z najživších rímskych námestí Piazza Navona. Priestor bezprostredne pred chrámovým priečelím veľmi pôsobivo dotvára Berniniho honosná Fontána štyroch riek (Fontana del Quatro fiumi) z rokov 1648 – 1651.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Sant'Agnese in Agone

Zdroje

• B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
• M. Kitson, Umenie sveta - barok a rokoko, Pallas, Bratislava, 1972
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sant'Agnese in Agone na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• Článok o kostole

Externé odkazy

• Oficiálna stránka kostola Archivované 2014-07-18 na Wayback Machine