Kostol svätého Haštala

kostol v Prahe

Kostol svätého Haštala je gotický kostol s prvkami románskeho a barokového slohu. Nachádza sa na Haštalskom námestí, v Starom meste v Prahe. Neďaleko sa nachádza kláštor sv. Anežky Českej. Je to jediný kostol v Česku zasvätený svätému Haštalovi.

Kostol svätého Haštala, Praha
Juhovýchodný pohľad

Dejiny upraviť

Bol postavený približne v rokoch 1375 – 1399, na mieste románskeho kostola, ktorý bol doložený k roku 1234. Kostol patril medzi významné románske kostoly v Prahe, postavený pri ceste vedúcej od brodu pri sv. Valentínovi okolo židovskej osady a smerom na Poříčí. Koncom 14. a počiatkom 15. storočia boli vylepšené oltáre sv. Kataríny (1356), Panny Márie (1357), sv. Markéty (1368) a Božieho tela (1401). Pri kostole sa v 14. storočí nachádzal cintorín, fara a škola.

Na základe správ a stavebnej a slohovej analýzy sa najvýznamnejšia etapa výstavby kostola odohrala v 14. storočí. Výstavba gotického kostola sa začala na východ a juh od románskeho kostola okolo 14. storočia. Najprv bol postavený polygonálny chór, časť hlavnej lode (polke 3. klenbového poľa) a južná bočná loď. Počas prerušenia výstavby sa rozhodlo o zmene plánov, namiesto jednouchej bočnej lode sa postavila dvojlodná sieň, v duchu architektúry obdobia vlády kráľa Václava IV. Táto etapa výstavby bola čiastočne hotová v roku 1375, kedy je v prameňoch doložené zriadenie kaplnky Všetkých svätých, priestor dnešnej sakristie. Na nej sa podieľali kamenári z okruhu pražskej katedrálnej huty Petra Parléřa, čo dokladá kvalita kamenárskej práce, obzvlášť realisticky prepracované konzoly na obvodových stenách bočnej lode.

Západná časť lode, spolu s priečelným múrom plynule nadväzuje na dvojlodie, bola dostavaná po úplnom zbúraní zvyšku románskej baziliky. K stojacemu chóru na východe bola v tom čase pripojená sakristia, stojaca pred dvojlodím. Premenu slohového výrazu dvojlodia potvrdzujú klenby v podkroví, novým riešením bolo zbiehanie operných pilierov arkád, vytvárali s nimi charakteristický tvar „T“. Týmto sa dosiahlo odľahčenia stien nad medzilodnými arkádami, ktoré roznášali tlak klenieb.

V roku 1436 boli znova vysvätené oltáre, potom ako bol počas husitských vojen poškodený kostol aj fara a po povodni v roku 1432. V nasledujúcom období bola farnosť do roku 1624 v rukách ultrakvistov. V rokoch 1500 a 1604 bola opravovaná veža. Od roku 1620 sa vo farnej záhrade nachádza cintorín a bola tu postavená luteránska škola. Od roku 1624 spravovali kostol katolíci, do roku 1739 je v správe fary pri kostole Matky Božej pred Týnom.

V roku 1689 kostol postihol požiar, spadla klenba hlavnej lode, zhorela veža a zničené zostali aj zvony. Baroková rekonštrukcia, týkajúca sa predovšetkým hlavnej lode a chóru, kde bola pôvodná klenba nahradená valenou, bola vykonaná Pavlom Ignácom Bayerom a bola dokončená v roku 1695. Veža bola opravená v roku 1714. V roku 1851 bol opravený celý chrám. Interiér bol vybielený, a opravené boli oltáre a kazateľnica. V roku 1885 nechal pražský Zádušný úrad opraviť interiér dvojlodia a jeho predsieň.

Popis upraviť

Materiálom kostola je lomové murivo, severná strana presbytéria je tehlová a časť severnej steny hlavnej lode je z tesaných kvádrov. Dĺžka kostola je 33 metrov, šírka hlavnej lode aj dvojlodia je 8 metrov, šírka bočnej lode je 9 metrov.

 
Vstup do kostola s edikulovým portálom

Exteriér upraviť

Dnes sa kostol skladá zo štyroch lodí a veže nad západnou stranou južnej bočnej lode, so sakristiou pri severnej strane presbytéria. Zvonku je kostol jednoduchý, bez výraznejšieho členenia. Z fasády vystupujú jednoduché, raz odstupňované oporné piliere s pultovými strieškami. Hranolová veža je zastrešná nízkou ihlancovou strechou s lucernou. Pôvodne lomené okná, ktorých obrysy je čiastočne vidno, boli znížené a zakočené polkruhovo. Západný vstup je zdôraznený edikulovým portálom.

Interiér upraviť

Hlavná loď upraviť

Do kostola sa vstupuje zo západu do hlavnej lodi kostola. Tá je zaklenutá štyrmi nenápadnými klenbovými poľami, s barokovou valenou klenbou s lunetami na jednoduché pilastre u 2. a 3. pilieru a na zdvojené pilastre na zvyšných pilieroch. Pozostatky pôvodnej gotickej klenby, ktorá bola asi o meter vyššia ako baroková, sú viditeľné len v podkroví.  Západné pole lode zaberá renesančná empora, podklenutá hrebienkovou krížovou klenbou. Južne od vchodu v hlavnom poli sa nachádzajú malé dvere vedúce na emporu k organu. Hlavná loď a presbytérium majú výšku približne 18 metrov. Medzi bočnými a hlavnou loďou sa nachádzajú polkruhovo klenuté arkády s rímsami. Ich pôvodný gotický lomený tvar je zachovaný zo strany bočných lodí. Piliere arkád, skladajúce sa z veľkých kvádrov, sú v rohoch vyžľabené a zosilené príložkou, vysunutou smerom do bočnej lode.

Chór upraviť

Chór s jedným klenbovým poľom a záverom skladajúcim sa z piatich strán osemuholníka má valenú klenbu s lunetami. Oproti pôvodnej gotickej klenbe je znížená. Steny členia zdvojené pilastrekorintskými hlavicami. Pôvodné, gotické okná s ostením, tvoreným výžľabom so skosenými hranami, boli pri chóre a hlavnej lodi v baroku znížené a ukončené polkruhovo.

Južná loď upraviť

Na pravej, južnej strane sa nachádza bočná loď, zaklenutá gotickou krížovou klenbou s rebrami s profilom dvakrát vyžľabeného klinu, ktoré dosadajú vo východnom poli v kútoch a na rímsové hlavice ukončené hranolovou konzolou, ďalej len na rímsové konzoly, ktoré sú v kútoch pilierov v podveží zmenšené. Okrúhle svorníky sú hladké bez ozdôb. Lomené gotické okná nemajú kružby a majú zošikmené ostenie.

 
Pôdorys kostola

Severná loď upraviť

Na opačnej strane sa nachádza severná dvojlodná sieň, ktorá je vyššia ako južná bočná loď, klenba má subtilnejšie rebrá s hruškovým profilom, ktoré vychádzajú na jednej strane zo štíhlych stredných stĺpikov na polygonálnych sokloch a na druhej strane z konzol s vegetatívnym vzorom uložené na masku divého muža.

Predsiene upraviť

Pred severným a južným portálom sú dve menšie predsiene. Severná predsieň má gotický interiér. Okná nemajú kružby, sú široké, majú zložitejšie ostenie a sú profilované hlbokým výrezom, ktorý je lemovaný nenápadnými prútmi. Rovnaké ostenie má aj okno západnej fasády osvetľujúce hlavnú loď. Podobné ostenie má aj severný portál do dvojlodia, pred ktorým bola v baroku postavená malá predsieň, zastrešená valbovou strechou, so vstupom cez edikulu, zaklenutá hrebienkovou krížovou klenbou, podobne ako podklenutie kruchty. Pred južným vstupom sa nachádza podobná predsieň, zaklenutá valenou klenbou s lunetami ako v hlavnej lodi.

Sakristia upraviť

Vo východnej časti kostola – v severnej časti chóru sa nachádza gotická sakristia, ktorá je zaklenutá dvoma poľami krížovej klenby s šesťlúčovým záverom. Štíhle rebrá s hruškovitým profilom, okolo ktorých je umiestnený vegetatívny motív, zbiehajú na jednoduché, ihlanovité, prípadne kužeľovité konzoly, okolo ktorých sa pravouhlo zalomujú čelné oblúky. Medzi 1. a 2. klenbovým poľom sa nachádza nenápadná priečka, ktorá vytvorila oddelený priestor k točitému schodisku do klenotnice nad sakristiou. Sakristia ako kaplnka Všetkých svätých bola vysvätená v roku 1375. V tomto roku pravdepodobne vznikla aj maľba Poslednej večere a Ukrižovania, ktoré sú dnes už poškodené a nezreteľné.

Maľované okná v kostole vznikali postupne medzi rokmi 1884 – 1912. V presbytériu majú jednoduchý dekor, vznikli v roku 1884, v bočných lodiach sú figurálne maľby – sv. Anežka (1885), sv. Cecília (1906), Ľudmila (1910), Václav a Ferdinand (1912) a sv. Jozef.

Galéria upraviť

Literatúra upraviť

  • P. Vlček, Umělecké památky Prahy - Vydavateľstvo Academia, 2012, ISBN 978-80-200-2107-6 (česky)
  • D. Líbal, Pražské gotické kostely - Antoník Kovanda, 1946 (česky)
  • D. Líbal, Katalog gotické architektury v České republice do husitských válek - Unicornis, 2001, ISBN 80-901587-8-1 (česky)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť