Krajinský most (Piešťany)

cestný most a národná kultúrna pamiatka v meste Piešťany, okrese Piešťany, Slovensko

Krajinský most (pôvodne Most T. G. Masaryka) je most nad riekou Váh v meste Piešťany. Je to kultúrna pamiatka projektovaná v rokoch 1930 – 1931.[2]

Krajinský most
most
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Piešťany
Mesto Piešťany
Cesta II / 499
Rieka Váh
Súradnice 48°35′08″S 17°50′13″V / 48,5856°S 17,837°V / 48.5856; 17.837
Autori Jozef Činčera, Ivan Grebenik
Štýl funkcionalizmus
Vznik 1932
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 204-2346/0
 - dátum zápisu 10. 4. 1984
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Krajinský most
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Železobetónová konštrukcia cestného mosta má sedem polí. Vešadlové rozpätie oblúka má 52 m, ostatné polia majú dĺžku 29 m. Spojitá doska nesúca vozovku je v širšom poli zavesená na bočných železobetónových oblúkoch, v užších poliach podopieraná spodnými oblúkovými doskami. Dielo autorskej dvojice J. Činčera – I. Grebenik patrilo v dobe vzniku k najodvážnejším mostným konštrukciám v Česko-Slovensku. V noci z 3. na 4. apríla 1945 poškodili most ustupujúce fašistické vojská. Po rekonštrukcii ho doplnili o stavidlo na stabilizáciu hladiny obtokového ramena Váhu. V poslednej štvrtine minulého storočia pričlenili na protiprúdovej strane oceľovú lávku pre peších a následne zosilnili vešadlovú konštrukciu oceľovými lanami. Most tvorí taktiež spojku pre autá na Kúpeľný ostrov a späť.

Výstavba a charakteristika

upraviť

Stavba nového mosta cez Váh bola zadaná na základe rozhodnutia Ministerstva dopravy a verejných prác ČSR z 11. septembra 1929. Podľa výsledku verejnej ofertnej súťaže, na ktorej sa zúčastnilo 16 firiem, vyhrala súťaž firma „Úrad. autor. stav. inžinieri Müller a Kapsa v Bratislave“.[2] Stavenisko bolo odovzdané firme 9. januára 1930 a všetky práce boli ukončené 30. apríla 1932. Most bol pre jazdu sprístupnený už 2. januára 1932. Most bol pôvodne pomenovaný po prvom prezidentovi Československa, Tomášovi Garrigueovi Masarykovi na pamiatku jeho 80. narodenín v roku 1930.[2] Celkové náklady na výstavbu mosta činili 7 708 467,72 Kčs. Na tejto sume sa podieľali: 40 % štát, 40 % úrad Slovenskej krajiny a 20 % obec Piešťany so záujemníkmi. Stavbu 21. júla 1932 prevzala do správy a udržiavania Slovenská krajina.[2]

Dielo patrilo v dobe vzniku k najodvážnejším mostným konštrukciám v ČSR. Železobetónová konštrukcia cestného mosta má sedem polí, pričom vešadlové rozpätie stredného oblúka má 52 metrov, ostatné polia majú dĺžku 29 metrov. V noci z 3. na 4. apríla 1945 bol most poškodený ustupujúcimi fašistickými vojskami. Po rekonštrukcii ho doplnili o stavidlo na stabilizáciu hladiny obtokového ramena Váhu pred prvým poľom na ľavom brehu Váhu.[2] V roku 1980 bola na protiprúdovej strane pristavaná oceľová lávka pre peších a vešadlová konštrukcia zosilnená oceľovými lanami.[3] Krajinský most tvorí taktiež spojku pre autá na južný cíp Kúpeľného ostrova a späť.[2]

Šírka

upraviť
 
Krajinský most bol do roku 2014 známy svojou malou šírkou, pre ktorú na ňom bývali časté dopravné zápchy.

Problémom Krajinského mosta bola do rekonštrukcie v roku 2014 jeho malá šírka. Na moste sa neobišli dve rozmernejšie vozidlá, preto v prípade, že jedno vozidlo už išlo po moste, muselo druhé pred mostom zastať a čakať, kým môže prejsť. Na moste sa v minulosti v dôsledku malej šírky stalo už niekoľko dopravných nehôd a kolízií.[4][5] V súčasnosti je na most zakázaný vjazd vozidlám nad 12 ton, čím sa situácia na moste výrazne zlepšila.

V lete 2014 bola vykonaná rekonštrukcia mosta, pri ktorej sa šírka jazdných pruhov rozšírila o zúžené obrubníky.

Kvôli problémom na Krajinskom moste sa v budúcnosti plánuje obchvat Piešťan a južné premostenie.[6]

Pokusy samovrahov

upraviť

Most sa tiež stal už viackrát cieľom pokusov o samovraždu. Aj v týchto prípadoch musel byť celý most uzatvorený.[7][8]

Rekonštrukcie

upraviť

Rekonštrukcia mosta 2014, 2019

upraviť

V roku 2014 prebehla rekonštrukcia mosta, na ktorú TTSK spolu s vládou vyčlenili 715-tisíc eur. Dodávateľská firma sa ale zaviazala realizovať rekonštrukciu za 510-tisíc.

Počnúc 8. hodinou 1. júla do 31. augusta 2014 bol v Piešťanoch uzatvorený pre dopravu Krajinský most cez rieku Váh z dôvodu jeho plánovanej rekonštrukcie.

Vodiči mohli využiť dve obchádzkové trasy. Kratšia, asi 25-kilometrová trasa, viedla z Piešťan po ceste I/61 v smere na Hornú Stredu, až po križovatku s diaľnicou D1, ďalej po diaľnici D1 v smere na Trenčín po diaľničnú križovatku s cestou II/507 v obci Lúka a ďalej po ceste II/507, až do cieľa obchádzky.

Počas uzávierky mosta bola diaľnica D1 medzi križovatkami Lúka a Horná Streda dočasne vyňatá z povinnosti úhrady prostredníctvom diaľničnej nálepky.[9]

Nosnosť mostu sa po rekonštrukcii nezmenila, ostáva 12 ton.

Druhá rekonštrukcia mosta, spočívajúca najmä vo výmene asfaltu na moste a priľahlej ceste II. triedy v obci Banka, prebehla od júla do septembra 2019. Stavebníkom bola firma Swietelsky, náklady za celkovú prácu dosiahli 1,9 mil. €.[10]

Rekonštrukcia lávky 2019 – 2021

upraviť

V novembri 2019 bola na základe rozhodnutia statika uzavretá lávka pre peších a cyklistov na severnej strane mosta.[11] Rekonštrukcia lávky bola oneskorená kvôli nedostatku financií, keďže lávka patrí mestu, no most Trnavskému kraju, ktorý spočiatku odmietal na práce prispieť. Neskôr prisľúbil 200 tisíc €.[10] Práce na rekonštrukcii začala víťazná firma Lumiza 29. júla 2020 a mala ich za 608 tisíc € ukončiť o šesť mesiacov.[12] Pre komplikácie a horší než očakávaný stav materiálov sa stavba pretiahla na osem mesiacov a predražila na 720 tisíc €. Sumu spoločne zafinancovali Mesto Piešťany (221 tisíc €), TTSK (200 tisíc), SPP - distribúcia (50 tisíc), TAVOS (200 tisíc) a Slovak Telekom (50 tisíc).[13] Lávka bola otvorená 26. marca 2021. Po reklamáciách stavu položených kompozitových panelov bola lávka opätovne uzavretá v novembri 2021, kedy Lumiza všetky panely vymenila.[3]

Referencie

upraviť
  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-02-02]. Dostupné online.
  2. a b c d e f Enjoy. Po Krajinskom moste sa jazdí už 90 rokov [online]. piestanskydennik.sk, 2022-01-04, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
  3. a b SEDLÁK, Juraj. Lávku na Krajinskom moste v pondelok znovu uzatvoria [online]. piestanskydennik.sk, 2021-11-06, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
  4. BARÁT, Andrej. Na Piešťancov čakajú dopravné obmedzenia. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2013-12-29. Dostupné online [cit. 2022-06-10]. ISSN 1336-197X.
  5. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-08-25]. Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.
  6. BRIŠKA, Peter. Mesto čaká na nový most cez Váh. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-05-07. Dostupné online [cit. 2022-06-10]. ISSN 1335-4418.
  7. http://www.pnky.sk/aktuality/samovrah-sa-pokusil-skocit-z-krajinskeho-mosta-udajne-kvoli-manzelke/
  8. http://trnava.sme.sk/c/5903320/mlady-muz-sa-pokusil-skocit-z-krajinskeho-mosta.html
  9. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-08-28]. Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.
  10. a b TASR. Krajinský most v Piešťanoch po rekonštrukcii slávnostne otvorili. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-09-14. Dostupné online [cit. 2022-01-04].
  11. VOJČINIAK, Jozef. Lávka vedľa Krajinského mosta ostane uzavretá asi celý rok [online]. piestanskydennik.sk, 2020-02-11, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
  12. Krajinský most aj lávku začínajú opravovať naraz [online]. pnky.sk, 2020-07-24, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
  13. SITA. Piešťanská lávka už otvorená pre chodcov a cyklistov. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-03-26. Dostupné online [cit. 2022-01-04]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

upraviť