Krivánska Fatra
Krivánska Fatra alebo Krivánska Malá Fatra je geomorfologický podcelok Malej Fatry, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh.[1] Veľká časť Krivánskej Fatry (22 630 ha) je od 1. apríla 1988 národným parkom.
| Krivánska Fatra | |
| pohorie | |
 Veľký Rozsutec, pohľad spod Poludňového grúňa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Dolný Kubín, Martin, Žilina |
| Nadradená jednotka |
Malá Fatra |
| Susedné jednotky |
Lúčanská Fatra Varínske podolie Kysucké bradlá Oravská vrchovina Šípska Fatra Šútovské podhorie Turčianske nivy |
| Podradené jednotky |
Rozsutce Štefanovská kotlina Krivánske Veterné hole Osnica |
| Rieky | Váh, Varínka, Zázrivka |
| Súradnice | 49°11′S 19°2′V / 49,183°S 19,033°V |
| Najvyšší bod | Veľký Kriváň |
| - výška | 1 708,3 m n. m. |
| Geologické zloženie | žula, vápenec, dolomit, kremenec |
   Poloha pohoria v rámci Slovenska
| |
  Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Krivánska Fatra | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Charakteristika
upraviťV Krivánskej Fatre sa nachádzajú najvyššie vrcholy Malej Fatry – Veľký Kriváň (1 708,3 m n. m.) a Malý Kriváň (1 667,9 m n. m.), podľa ktorých táto časť dostala svoje pomenovanie. Najznámejším a snáď najkrajším vrcholom je Veľký Rozsutec (1 609,8 m n. m.).
Veľkú časť Krivánskej Fatry tvorí Národný park Malá Fatra (22 630 ha). Má bohatú a zachovalú západokarpatskú prírodu. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňuje existenciu bohatstva flóry a fauny a pestrosť foriem reliéfu. Krivánska Fatra patrí medzi najvýznamnejšie slovenské turistické oblasti.
Vymedzenie
upraviťSeverný okraj územia lemuje Varínske podolie (podcelok Žilinskej kotliny) a Kysucké bradlá, patriace Kysuckej vrchovine. Východným smerom nadväzuje Oravská vrchovina a juhovýchodným smerom oddeľujú údolia Oravy a Váhu veľkofatranskú Šípsku Fatru. Južné svahy pohoria strmo klesajú do Turčianskej kotliny s podcelkami Šútovské podhorie a Turčianske nivy. Lúčanskú Fatru ako južnejšiu časť Malej Fatry oddeľuje na juhozápade Strečniansky prielom rieky Váh.[1]
Geológia
upraviťGeologické jadro pohoria tvoria žuly. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série chočského a krížňanského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, bridlice, pieskovce,…).
Vo vápenitých horninách vznikli tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým povrchom ľahšie zvetrávajúcich hornín. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Veľký a Malý Rozsutec,…).
Povrchovú vodu z viacerých potokov, vyvieračiek a prameňov odvádzajú rieky Váh a Orava patriace do úmoria Čierneho mora.
Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry
upraviť
Hlavný hrebeň Krivánskej Fatry sa začína v blízkosti obce Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1 467 m n. m.). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1 436 m n. m.) na Stratenec (1 509 m n. m.), potom cez sedlo Priehyb (1 454 m n. m.) na Malý Kriváň (1 667,9 m n. m.), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 517 m n. m.) a vrcholom Pekelníka (1 610 m n. m.) je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708,3 m n. m.). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1 523,7 m n. m.) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1 646,6 m n. m.), Hromové (1 636,6 m n. m.), Steny (1 626,5 m n. m.), Poludňový grúň (1 446,4 m n. m.) do Stohového sedla (1 231,5 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 606,6 m n. m.) a cez sedlo Medziholie (1 184,5 m n. m.) na najkrajší vrchol – Veľký Rozsutec (1 609,8 m n. m.). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 203,3 m n. m.) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1 343,4 m n. m.).[2] Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.[3][4]
Zaujímavosti
upraviťV Krivánskej Fatre žije viacero endemitických druhov fauny a flóry.
Panoráma
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2023-08-29]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krivánska Fatra
