Linka B (pražské metro)

linka pražského metra

Linka je linka pražského metra vedená v smere juhozápad-severovýchod. Na mapách je označovaná žltou farbou. Linka je zároveň najdlhšou trasou pražského metra, s celkovou dĺžkou 25,7 kilometra a 24 stanicami. Vlak prejde celú trasu za 41 minút.

Linka B
Farba na mape žltá
Rok otvorenia linky 1985
Typ linky Podzemná
Súpravy Súpravy 81-71M
Počet staníc 24
Dĺžka (v km) 25,704 km
Depá Depo Zličín
Počet cestujúcich
za hodinu
21 000 (v špičke)
10 500 (v sedle)
Linky Pražského metra
A
Linka A
B
Linka B
C
Linka C
D
Linka D (plánovaná)
E
Linka E (plánovaná)
Stanica Anděl.
Stanica Rajská záhrada. Koľaje sa nachádzajú na dvoch podlažiach.
Stanica Národní třída
Invalidovna

Výstavba na trase   sa začala v roku 1979. Prvý úsek bol otvorený v roku 1985 a na jeho trase v dĺžke 4,9 kilometra sa nachádzalo sedem staníc od Smíchovského nádraží po Florenc, kde vznikol prestupný bod s linkou  . Vzhľadom na geologické podložie bol veľmi náročný na výstavbu (najmä v okolí Můstku a na úseku medzi stanicami Anděl a Karlovo náměstí, ktorý prechádza popod Vltavu).

Ďalší úsek otvorili v roku 1988 a nachádzajú sa na ňom tri stanice: Radlická, Švermova a Dukelská. Prvé dve stanice sa však využívajú veľmi málo. Je to z toho dôvodu, že v ich blízkosti bola plánovaná výstavba nového sídliska, ktoré sa ale po páde komunistického režimu nikdy nepostavilo.

V 90. rokoch 20. storočia boli dostavané tri úseky: v roku 1990 to bol úsek FlorencČeskomoravská, v roku 1994 úsek Nové ButoviceZličín a zatiaľ posledný úsek otvorili v roku 1998 medzi stanicami Českomoravská a Černý Most. Tento úsek obsahuje päť staníc, v roku 1998 však zostali nedostavané stanice Hloubětín a Kolbenova, ktoré boli otvorené až v rokoch 1999, respektíve 2001. Ich neskoršie otvorenie však ušetrilo vyše 2 miliardy Kč.

Budúci rozvoj

upraviť

V súčasnosti sa o ďalšom predlžovaní trasy neuvažuje. S výstavbou linky  , by mohol vzniknúť ďalší prestupný bod v stanici Vysočanská.

Architektúra staníc

upraviť

Interiéry

upraviť

Architektonické stvárnenie interiérov staníc linky   nie je také nákladné ako na linke   alebo  . Hlavným zľučujúcim prvkom na linke   sú originálne závesné svetelné konštrukcie. Ďalej to bol aj spôsob osvetlenia priestoru: dolu svietilo biele žiarivkové svetlo a klenby staníc osvetľovali sodíkové výbojky vydávajúce oranžové teplé svetlo.

Na rozdiel od eloxovaného hliníku na linke   a mramoru na linke  , je linka   obložená farebným bezpečnostným sklom typu Connex. Každá zo staníc mala obložené nosné stĺpy sklom v inej farbe. Výnimky tvoria stanice Karlovo náměstí (obklad zo sklenených tvárnic), prestupné stanice Můstek a Florenc (keramický obklad), Smíchovské nádraží (nosné stĺpy sú obložené lešteným hliníkom). Výnimkou je aj stanica Anděl (do roku 1990 Moskevská), ktorá architektonicky imituje moskovské metro a je obložená červeným mramorom.

Premávajúce súpravy a depo

upraviť

Na linke   premávajú 81-71M zo Škodových závodů v Plzni.

Depo je vybavené skúšobnou traťou napojenou na vlečku firmy Siemens (predtým ČKD Tatra), ktorá je zodpovedná za výrobu nových súprav pražského metra.

Stanice

upraviť
Stanica Prestup Otvorená v roku Pôvodný názov (do roku 1990)
Zličín 1994
Stodůlky 1994
Luka 1994
Lužiny 1994
Hůrka 1994 Slovenského povstání
Nové Butovice 1988 Dukelská
Jinonice 1988 Švermova
Radlická 1988
Smíchovské nádraží   1985
Anděl 1985 Moskevská
Karlovo náměstí 1985
Národní třída 1985
Můstek   1985
Náměstí Republiky   1985
Florenc   1985 Sokolovská
Křižíkova 1990 Karlín
Invalidovna 1990 Hakenova
Palmovka 1990
Českomoravská 1990 Zápotockého
Vysočanská   1998
Kolbenova 2001 ČKD
Hloubětín 1999
Rajská zahrada 1998
Černý Most 1998

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť


← smer Zličín Pražské metrolinka B smer Černý Most
     
Zličín  Stodůlky  Luka  Lužiny  Hůrka  Nové Butovice  JinoniceRadlickáSmíchovské nádraží  AndělKarlovo náměstíNárodní třídaMůstek  Náměstí RepublikyFlorenc    KřižíkovaInvalidovnaPalmovkaČeskomoravskáVysočanská  Kolbenova  Hloubětín  Rajská zahrada  Černý Most