Lubelské vojvodstvo

Lubelské vojvodstvo (po poľsky Województwo lubelskie) je jedno zo 16 vojvodstiev Poľska. Nachádza sa na východe Poľska. Susedí z Podleským, Mazovským, Svätokrižskym a Podkarpatským vojvodstvom a ďalej s Bieloruskom a Ukrajinou.

Lubelské vojvodstvo
(Erb vojvodstva)		(Vlajka vojvodstva)
Sídlo vlády		Lublin
Vojvoda		Wojciech Żukowski
Rozloha		25 155 km²
Počet obyvateľov		2 185 000 obyv. (2004)
Hustota		112 obyv./km²
EČV		O
pozri: Podrobné administratívne členenie
powiaty	mestský powiat:	4
	vidiecky powiat:	20
Gminy:	mestské gminy:	20
	mestsko-vidiecke gminy:	21
	vidiecke gminy:	172
Webstránka Lubelské vojvodstvo

Geografia

Geografické oblasti: Lublinská pahorkatina, Sandomierska kotlina, Roztocze, rovinaté Lublinské Polesie a Južné Podlesie.

Mestske powiaty

• powiat lubelski
• powiat chełmski
• powiat zamojski
• powiat bialski

Vidiecke powiaty

• powiat biłgorajski
• powiat hrubieszowski
• powiat janowski
• powiat krasnostawski
• powiat kraśnicki
• powiat lubartowski
• powiat łęczyński
• powiat łukowski
• powiat opolski
• powiat parczewski
• powiat puławski
• powiat radzyński
• powiat rycki
• powiat świdnicki
• powiat tomaszowski
• powiat włodawski

Mestá

Vo vojvodstve je 41 miest, z toho 4 najväčšie majú práva powiat. Počet obyvateľov a povrch podľa GUS z 31.12.2005

• Lublin – 358.967 (147,50 km²)
• Chełm – 72.595 (35,26 km²)
• Zamość – 66.802 (30,48 km²)
• Biała Podlaska – 59.047 (49,41 km²)
• Puławy – 51.515 (50,61 km²)
• Świdnik – 40.041 (20,35 km²)
• Kraśnik – 36.170 (25,28 km²)
• Łuków – 30.612 (35,75 km²)
• Biłgoraj – 27.208 (20,85 km²)
• Lubartów – 23.017 (13,92 km²)
• Łęczna – 21.767 (18,98 km²)
• Tomaszów Lubelski – 20.170 (13,33 km²)
• Krasnystaw - 19.531 (42,07 km²)
• Hrubieszów - 18.633 (32,79 km²)
• Dęblin - 18.150 (38,51 km²)
• Międzyrzec Podlaski - 17.193 (19,75 km²)
• Radzyń Podlaski - 16.135 (19,29 km²)
• Włodawa - 15.724 (18,67 km²)
• Janów Lubelski - 11.947 (15,42 km²)
• Parczew - 10.286 (8,05 km²)
• Poniatowa - 9.983 (15,20 km²)
• Ryki - 9.730 (27,38 km²)
• Opole Lubelskie - 8.842 (14,83 km²)
• Bełżyce - 7.090 (23,46 km²)
• Terespol - 5.981 (10,20 km²)
• Szczebrzeszyn - 5.305 (29,04 km²)
• Bychawa - 5.304 (6,68 km²)
• Rejowiec Fabryczny - 4.537 (14,36 km²)
• Nałęczów - 4.266 (13,84 km²)
• Kazimierz Dolny - 3.584 (30,42 km²)
• Kock - 3.497 (16,79 km²)
• Tarnogród - 3.372 (10,86 km²)
• Zwierzyniec - 3.339 (4,84 km²)
• Krasnobród - 3.027 (6,99 km²)
• Stoczek Łukowski - 2.718 (9,13 km²)
• Annopol - 2.681 (7,75 km²)
• Piaski - 2.642 (8,44 km²)
• Józefów - 2.453 (5,28 km²)
• Tyszowce - 2.263 (18,52 km²)
• Ostrów Lubelski - 2.253 (29,68 km²)
• Frampol - 1.427 (4,67 km²)

Hospodárstvo

V roku 2006 (podľa údajov z roku 2004) bolo vojvodstvo podľa Štatistického úradu Európskej komisie (Eurostat) označené za najchudobnejší región Európskej únie s priemerným príjmom 3 538 eur na obyvateľa (33% priemeru únie).

Zdroje minerálnych surovín

• Kamenné uhlie v okolí Łęcznej, Puchaczovej, Bogdanky, Momentálne dobývanie v bani v Bogdanke
• Neveľké ložiská ropy a zemného plynu v okolí Lublina (Minkowice, Ciecierzyn, Abramow) v okolí Zamośčia – dnes vyťažené.
• Vápenec – v oblasti Roztocza
• Hlinka (slieň) na území západne od Chełma (povrchová ťažba v Rejowci), a tiež pri brehoch Wisły – v súčasnosti zastavená ťažba.

Priemysel

Najvýznamnejšie závody:

• Ambra - výrobca vína - Biłgoraj
• Black Red White - producent nábytku – Biłgoraj, Zamość
• Cementáreň Chełm
• Cukrovar "Krasnystaw" - Siennica Nadolna
• Kogeneračná elektráreň - Lublin
• Cukrovináreň "Solidarność" Sp. z o.o. - Lublin
• Ložiskové závody – Kraśnik
• Potravinárska firma Lubella S.A. - Lublin
• Ťažba uhlia – Bogdanka
• Textilný závod Mewa - Biłgoraj
• Obvodné družstvo mliekarenské Krasnystaw - Krasnystaw
• "Pol-Skone" - výrobca okien a dverí - Lublin, Biłgoraj
• Spracovanie ovocia "Ybbstaler" - Chełm
• Výroba poľnohospodárskeho náradia "Sipma"- Lublin
• Tsubaki - Hoover Polska Sp. z o.o. - Kraśnik
• Chemický závod Zakłady Azotowe Puławy
• Kkrajčírske závody "Delia" S.A. - Zamość
• Nábytkárske závody - "Meblotab" - Chełm
• Obuvnické závody "Escott" – Chełm

Ochrana prírody

Nachádzajú sa tu významné lesné komplexy: Lasy Janowskie a Puszcza Solska

Národné parky:

1. Poleski národný park
2. Roztoczský národný park

Chránené krajinné oblasti:

1. Chełmski Park Krajobrazowy
2. Kazimierski Park Krajobrazowy
3. Kozłowiecki Park Krajobrazowy
4. Krasnobrodzki Park Krajobrazowy
5. Krzczonowski Park Krajobrazowy
6. Nadwieprzański Park Krajobrazowy
7. Park Krajobrazowy Lasy Janowskie
8. Park Krajobrazowy Podlaski Przełom Bugu
9. Park Krajobrazowy Pojezierze Łęczyńskie
10. Park Krajobrazowy Puszczy Solskiej
11. Poleski Park Krajobrazowy
12. Południoworoztoczański Park Krajobrazowy
13. Skierbieszowski Park Krajobrazowy
14. Sobiborski Park Krajobrazowy
15. Strzelecki Park Krajobrazowy
16. Szczebrzeszyński Park Krajobrazowy
17. Wrzelowiecki Park Krajobrazowy

Turistika a odpočinok

Potockého palác v meste Międzyrzec Podlaski

Kostol sv Mikołaja Międzyrzec Podlaski

Bazylika NMP v Chełme

Stará kaplnka Międzyrzec Podlaski

Rieka Krzna

• Biała Podlaska – Zvyšky pevnosti a zámku Radziwiłłovských
• Bełżyce – zámok a kostol z pol. 17.stor
• Biłgoraj – skanzen "Zagroda sitarska", kostol sv. Jerzego, kostol Nanebovstúpenia najsvätejšej Panny Márie, kláštor Františkánov v Puszcze Solskej
• Chełm
  • Kostol sv. Apoštolov
  • Kriedové pivnice
  • Bazylika Najsvätejšej Panny Márie, v areáli s kláštorom Bazylianów, biskupským palácom, špitálom a tiež Uściługskou bránou zo začiatku 17., jediný zachovaný zvyšok Dolného Zámku
  • Mestský park
  • Park "na hore"
  • Reformátorský kostol
  • Pravoslávny chrám sv. Jána Teologa
• Chodel - renesančno-gotický kostol z polovice 16. stor., ruina Jezuitského kostola na ostrove z polovice 18. stor.
• Dęblin – pevnosť
• Firlej – jazero, drevený kostol z 19. stor.
• Gołąb – kostol sv. Floriana a Katarzyny,
• Hrebenne – Gréckokatolícky chrám sv. Mikołaja
• Hamernia – prírodná rezervácia Czartowe Pole
• Janowiec – ruiny zámku Piotra Firleja, kostol zo 16. stor.,
• Jabłeczna – pravoslávny monastier
• Janów Podlaski
  • žrebčín
  • zvyšky biskupského palácu
  • jaskyňa Naruszewicza
• Kazimierz Dolny
  • zámek
  • námestie
  • kostol sv. Jana Chrzciciela
  • sprašové úžľabiny
• Józefów - kostol Nepoškvrneného počatia najsvätejšej Panny Márie
• Kodeń – kostol sv. Anny
• Kraśnik
  • netypické urbanistické rozloženie mesta
  • neskorogotický kostol Nanebovzatia Najsv. Panny Márie
  • Barokový kostol Ducha sv.
  • Synagóga zo 17. stor. XVII
  • Zámočné návršie zo zvyškami zámku z prelomu 14-15. stor.
• Krasnobród – kláštor
• Kurów – kostol Nasjv. Panny Márie z 15. stor.
• Lublin – množstvo pamiatok od 13. stor. až po súčasnosť
• Lubartów - barokové kostoly z prvej pol. 18. stor.
• Nałęczów
  • Kúpelný park
  • vily
• Opole Lubelskie
  • kostol zo 17. stor. XVII wieku z cennou barokovou výzdobou z piaristickým kláštorom a školou
  • palác Tarłovských a Lubomirských, postavený v 18. stor. zo staršieho zámku
  • letný palác kniežaťa Aleksandra Lubomirského
  • mestské centrum zo 17-19. stor.
• Puławy – Palácový komplex s parkom
• Radzyń Podlaski
  • palác Potockých
  • kostol sv. Trojce, náhrobokJerzyho Mniszecha
• Tomaszów Lubelski – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie
• Uchanie – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie
• Zamość
  • urbanistické usporiadanie mesta
  • katedrála Zmŕtvychvstania Pána a Sv. Tomasza Apostoła

Zaujímavé sú tiež regióny Roztocze a Puszcza Solska.

História

Vojvodstvo v rokoch 1474-1795

Terajšie územie vojvodsta patrilo v uvedenom období do vojvodstiev Lubelského, Ruského a Bielskeho. Časti powiatu radzynského a powiat bialski patrili do Brzesko-litewského vojvodstva Veľkeho litovského kniežatstva.

Vojvodstvo v rokoch 1918-1939

• Sídlo voj. Lublin
• Powiaty: mesto Lublin, bialski, biłgorajski, chełmski, garwoliński, hrubieszowski, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, siedlecki, sokołowski, tomaszowski, węgrowski, włodawski, zamojski.
• Główne miasta: Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Siedlce, Zamość, Kraśnik.
• Vojvodovia:
  • Stanisław Moskalewski 1919 - 1926
  • Antoni Remiszewski 1926 - 1930
  • Bolesław Świdziński 1930 - 1933
  • Józef Rożniecki 1933 - 1937
  • Jerzy Albin de Tramecourt 1937 - 1939

Vojvodstvo v rokoch 1946-1950

• Sídlo voj.: Lublin
• Powiaty: mesto Lublin, bialski, biłgorajski, chełmski, hrubieszowski, kraśnicki, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, siedlecki, tomaszowski, węgrowski, włodawski, zamojski.
• Hlavné mestá Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Krasnystaw, Kraśnik, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Siedlce, Zamość.

Vojvodstvo v rokoch 1950-1975

• Sídlo voj.: Lublin
• Powiaty: mesto Lublin, bełżycki, bialski, biłgorajski, bychawski, chełmski, hrubieszowski, kraśnicki, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, tomaszowski, włodawski, zamojski.
• Hlavné mestá: Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Kraśnik, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Zamość.

Lubelské vojvodstvo v rokoch 1975-1998

Vojvodstvo v rokoch 1975-1998

• Sídlo voj.: Lublin
• Hlavné mestá: Puławy, Kraśnik, Lubartów, Dęblin, Ryki, Lubartów, Poniatowa, Opole Lubelskie, Łęczna.

Vojvodstvo od roku 1999

V roku 1999 po reforme vzniklo Lubelské vojvodstvo z území vojvodstiev lubelskiego, chełmskiego, zamojskiego tiež časti bialskopodlaskiego, siedleckiego a tarnobrzeskiego.

Počet obyvateľov

• 1975 – 885 000
• 1980 – 935 200
• 1985 – 985 400
• 1990 – 1 016 400
• 1995 – 1 026 700
• 1998 – 1 027 300

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lubelské vojvodstvo