Wikipédia

Múzeum Slovenského národného povstania

múzeum v Banskej Bystrici

Múzeum Slovenského národného povstania je celoštátne špecializované múzeum.[1] Múzeum je rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany. Sídli v Banskej Bystrici.[1] Riaditeľom múzea je od 1. októbra 2021 Marian Uhrin.[2]

Múzeum Slovenského národného povstania
Múzeum Slovenského národného povstania
Právna formarozpočtová organizácia[1]
OdvetvieMúzeum
Založená8. máj 1955
SídloKapitulská 23[1]
975 59 Banská Bystrica, Slovensko
VedeniePhDr. Marian Uhrin, PhD.
riaditeľ
Člen skupinyMinisterstvo kultúry
Zamestnancov95[1]
Webmuzeumsnp.sk

Vznik Múzea SNP upraviť

Dňa 8. mája 1955 vzniklo múzeum, ale nebola jasná jeho profilácia, organizačná štruktúra a ani koncepcia činnosti. Povereníctvo školstva a kultúry a krajské politické orgány začali tieto otázky riešiť až koncom roka 1956. V apríli 1957 prešlo múzeum z pôsobnosti Krajského národného výboru v Banskej Bystrici do pôsobnosti Povereníctva školstva a kultúry, ako rezortné vedecké pracovisko. V júli 1957 Slovenská akadémia vied priznala Múzeu SNP vedecký charakter. Múzeum sa tak stalo celonárodným múzejným a vedeckým ústavom. Jeho základnou úlohou bolo zbierať, odborne spracovať, chrániť a sprístupňovať hmotné a duchovné pamiatky z obdobia Slovenského národného. Výsledky svojej muzeologickej a vedecko-výskumnej činnosti malo múzeum prezentovať hlavne prostredníctvom výstav, expozícií a prostredníctvom odborných periodík, časopisov a publikácií.

Míľniky múzea upraviť

Rok 1964. Základný kameň Pamätníka SNP upraviť

V prvej polovici šesťdesiatych rokov sa vykryštalizoval profil a obsahové zameranie múzea. Vydali sa základné dokumenty a sprístupnila sa prvá expozícia. Vtedajšie krajské a centrálne stranícke orgány veľmi intenzívne sledovali výstavbu Pamätníka SNP. Už v primárnej fáze sa rátalo s tým, že to bude účelová budova Múzea SNP. Zároveň sa rozhodlo, kde bude tento objekt stáť.

Budova sa mala riešiť ako monumentálne dielo uspôsobené s vnútorným riešením pre výstavné účely trvalých muzeálnych zbierok, v priľahlých priestoroch pre budovanie zbierkových fondov, počítať s umiestnením exponátov priamo v teréne. Súťaž na projekt Pamätníka trvala päť mesiacov v roku 1959 a zúčastnilo sa jej 9 architektov.  V rokoch 1962-1946 vypracoval architekt Dušan Kuzma návrh dnešného objektu, ktorý schválili politické a štátne orgány. Pamätník SNP, v priestoroch ktorého sa nachádza múzeum bol verejnosti sprístupnený pri príležitosti 25. výročia Povstania v roku 1969.

Rok 1969. Pamätník SNP upraviť

Za medzník v činnosti Múzea SNP môžeme pokladať aj jeho presídlenie v roku 1969 do architektonicky impozantnej budovy Pamätníka Slovenského národného povstania, kde jeho múzejná, vedecko-výskumná, expozičná, výstavná, ako aj kultúrno-osvetová činnosť získala nové možnosti rozvoja. V priestoroch Pamätníka SNP v roku 1969 otvorilo múzeum svoju novú stálu expozíciu (v poradí už tretiu expozíciu múzea), ktorej úroveň dosahovala európske parametre, po stránke obsahovej, technickej, ako aj výtvarného stvárnenia v netradičnom priestore pamätníka. Súčasťou expozície boli, v tom čase v múzejníctve ojedinelé, štyri audiovizuálne programy. Táto expozícia bola v mnohých oblastiach (múzejnej, výtvarnej, technickej) a spôsobom vyjadrovania i komunikácie s návštevníkom avantgardnou a ojedinelou múzejnou expozíciou v stredoeurópskom priestore.

Rok 1972. Obete varujú upraviť

Obdobie normalizácie sa prejavilo aj na činnosti Múzea SNP. Rozhodnutia normalizačných komisií už koncom roka 1969 zmenili obsah a výtvarné stvárnenie len nedávno otvorenej expozície múzea. Svoju tvár zmenila aj pietna sieň Pamätníka SNP, odkiaľ v roku 1972 bolo demontované súsošie Obete varujú sochára Jozefa Jankoviča. Nahradil ho hrob neznámeho vojaka. V roku 1974 bolo súsošie prevezené do priestoru Národnej kultúrnej pamiatky Kalište. K 30. výročiu Slovenského národného povstania sprístupnilo múzeum novú stálu expozíciu. Expozícia sa nevymykala z rámca v tomto období v Československu vznikajúcich múzejných expozícií. Sedemdesiate a osemdesiate roky boli v Múzeu SNP aj rokmi intenzívneho zhromažďovania archívneho materiálu a zbierkotvornej činnosti. Tento fakt viedol v roku 1980 k zriadeniu Archívu Múzea SNP spolu so špecializovanou knižnicou.

Rok 2004. 60. výročie SNP upraviť

21. storočie prinieslo v histórii Múzea SNP množstvo zmien. Pri príležitosti 60. výročia SNP bolo v pietnej sieni znovu odhalené súsošie Obete varujú. Najradikálnejšou zmenou však prešla stála expozícia múzea. Úplne nová expozícia s názvom Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939–1945 bola pripravená a zrealizovaná v rekordne krátkom čase . V porovnaní s predchádzajúcimi expozíciami ide o tematicky, obsahovo a materiálovo najrozsiahlejšiu expozíciu v dejinách múzea, ktorá prezentuje rozhodujúce politické, vojenské a spoločenské udalosti v histórii Slovákov a Slovenska v kontexte s dejinami Európy rokov 1918–1948. Od roku 2006 pripravilo Múzeum SNP v rámci svojej novej filozofie „otvoreného múzea “ a v rámci obsahu „z úcty k národným dejinám” niekoľko úspešných projektov, ktoré rezonujú v laickej a odbornej verejnosti dodnes.

Rok 2014. 70. výročie SNP upraviť

Dnešná podoba múzea a jeho činností je výsledkom mnohokrát tvrdého zápasu o jeho existenciu a miesto v kultúrnej spoločnosti. Je výsledkom obetavej práce zanietených múzejníkov, archivárov a historikov. Múzeum SNP je dnes dynamicky sa rozvíjajúcou inštitúciou s cieľom stáleho rozvoja, ktorá má v slovenskej kultúrnej spoločnosti slušné postavenie a čo je dôležité, slovenská spoločnosť a zahraničie má o ňu a výsledky jej činnosti záujem. Dôkazom toho sú oslavy 70. výročia Slovenského národného povstania, ktorých hlavným organizátorom je Múzeum SNP. Oslavy výročia Slovenského národného povstania, ktoré je bezpochyby najvýznamnejším vojenským vystúpením v našich dejinách koncipujeme tak, aby vzbudzovali oprávnenú hrdosť na zástoj našich predkov v protifašistickom zápase a jeho nepopierateľný morálny odkaz dnešku. Tento odkaz smeruje Múzeum SNP hlavne k mladej generácii.

Vedenie múzea upraviť

Ján Július Tóth (1955 ‒ 1969)

Milan Rybecký (1970 ‒ 1972)

Štefan Pažúr (1973 ‒ 1989)

Ladislav Takáč (1990 ‒ 1995)

Ján Stanislav (1995 ‒ 2006)

Stanislav Mičev (2006 ‒ 2021)

Marian Uhrin (od 2021)

Činnosť upraviť

Podľa zriaďovacej listiny je poslaním múzea „zhromažďovať, vedeckými metódami zhodnocovať, ochraňovať, odborne spracúvať, využívať a sprístupňovať zbierkové predmety a dokumentárne a archívne materiály viažuce sa k dejinám slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 – 1945 s dôrazom na dokumentáciu protifašistického a národnooslobodzovacieho boja a Slovenského národného povstania ako významnej súčasti európskej antifašistickej rezistencie v rokoch 2. svetovej vojny, dokumentovať povojnové súdne procesy, rehabilitácie povstalcov a súčasné prejavy neofašizmu, rasovej neznášanlivosti a intolerancie.“[3]

V roku 2020 múzeum malo 95 zamestnancov.[1]

Dejiny upraviť

V roku 1953 sa konala konferencia Slovenskej akadémie vied k otázkam spracovania dejín Slovenského národného povstania, ktorej záverom bola požiadavka vytvorenia múzea SNP. Múzeum ako organizácia vznikla k 8. máju 1955. V apríli 1957 múzeum prešlo z Krajského národného výboru v Banskej Bystrici do pôsobnosti Povereníctva školstva a kultúry, ako rezortné vedecké pracovisko. V tom istom roku mu SAV priznala vedecký charakter a múzeum sa tak stalo „celonárodným múzejným a vedeckým ústavom“.[4]

Z roku 1957 pochádzajú aj prvé zbierkové predmety, ktoré začalo múzeum zbierať prevažne darom na základe výziev občanom. V roku 1969 bolo múzeum presťahované do novootvoreného Pamätníka Slovenského národného povstavania a otvorilo v ňom v poradí už tretiu expozíciu. Už koncom roku 1969 sa však v nej uskutočnili normalizačné zmeny. V roku 1972 bolo z pietneho priestoru odstránené súsošie „Obete varujú“. K 30. výročiu povstania bola otvorená ďalšia expozícia. Od septembra 1979 múzeum riadila Ústredná správa múzeí a galérií so sídlom v Bratislave. Zároveň boli obmedzené akvizičné plány múzea v prospech Ústavu marxizmu leninizmu ÚV KSS. V roku 1980 však múzeum získalo právo na svoj vlastný archív.[4]

Od 1. januára 1999 je múzeum zaradené pod Ministerstvo kultúry.[4]

Predchodca súčasného generálneho riaditeľa, Stanislav Mičev, vo funkcii pôsobil od roku 2006[5], svoje pôsobenie ukončil k 30. septembru 2021.[2]

Presun pod Vojenský historický ústav upraviť

Podľa memoranda, ktoré podpísali ministri kultúry Natália Milanová (OĽaNO) a Jaroslav Naď (OĽaNO) by sa malo Múzeum SNP od januára 2022 stať súčasťou Vojenského historického ústavu. Pod rezortom kultúry by mali ostať len digitalizačné centrum a Slovenská národná expozícia v Osvienčime.[5] Podľa riaditeľa Stanislava Mičeva boli náznaky presunu už pri oslavách SNP v roku 2020. Minister Naď mal memorandom zverejniť 5. mája 2021, oficiálne ho však riaditeľ nedostal.[5] Mičev tvrdí, že Ministerstvo obrany „nebude chcieť, aby sme robili výskum holokaustu, spoločnosti a Slovenského štátu. Oni budú chcieť, aby sme sa venovali vojenskej stránke SNP“.[5]

Od 7. do 25. mája podpísalo 5044 ľudí petíciu za zachovanie múzea pod Ministerstvom kultúry. Odborníci presun odmietajú. „S múzeom spolupracujem už vyše 50 rokov. Pripravovaná reforma je absurdná a škodlivá nielen pre Múzeum SNP, ale aj pre historickú obec na Slovensku,“ vyhlásil Ivan Kamenec.[6] Podľa bývalého riaditeľa Jána Stanislava je presun „ďalším straníckym atakom a úmyselnou deštrukciou“.[6] Riaditeľ Pamätníka Lidice v Česku Eduard Stehlík zámer označil za „nepochopiteľný“.[6]

V júni 2021 historik Ivan Kamenec upozornil na chýbajúce vysvetlenie presunu múzea pod rezort obrany.[7] Okrem iného o presune napísal: „K tomuto rozhodnutiu prišli vedenia oboch ministerstiev bez toho, aby svoj zámer konzultovali s dotknutým pracoviskom, alebo s predstaviteľmi slovenských múzeí, respektíve iných výskumných historických inštitúcií. Z profesionálneho i etického hľadiska je to čudný, ale u nás bežný postup, hoci sa do omrzenia opakujú sľuby o rešpektovaní mienky odborníkov. Bez chýbajúcich informácií tu nemožno robiť seriózne závery. Znepokojujúca je však metóda riešenia celého problému. S Múzeom SNP dlhodobo spolupracujem na rôznych odborných úrovniach.“[7]

1. júna 2021 s presunom súhlasil Kultúrny výbor Národnej rady, žiadal však o zachovanie súčasného historického, vedeckého a edukačného poslania múzea. Minister obrany Naď pripustil, že zvažuje právnu subjektivitu múzea.[8]

29. septembra vláda schválila presun pod Ministerstvo obrany navrhnutím novely zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Múzeum si má udržať právnu subjektivitu. K 30. septembru 2021 zároveň končí doterajší generálny riaditeľ, Stanislav Mičev.[9] Digitalizačné centrum múzea by malo prejsť pod Slovenskú národnú galériu a národná expozícia v Auschwitz-Birkenau pod Múzeum holokaustu v Seredi.[10] 5. novembra 2021 sa minister obrany Jaroslav Naď stretol so zamestnancami múzea.[11]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d e f Správa očinnosti ahospodárení Múzea SNP za rok 2020 [online]. Banská Bystrica: Múzeum SNP, [cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
  2. ↑ a b ZIGOVÁ, Iva. Nový riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin: Bolo treba upokojiť napätie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-10-09. Dostupné online [cit. 2022-01-29].
  3. ↑ Rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o vydaní zriaďovacej listiny Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici [online]. muzeumsnp.sk, 1998-12-21, rev. 2009-08-11, [cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c BABUŠÍKOVÁ, Tatiana. História múzea [online]. Banská Bystrica: Múzeum Slovenského národného povstania, [cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d REHÁK, Oliver. Riaditeľ Múzea SNP: Nemienim sa podieľať na našom franforcovaní. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-06. Dostupné online [cit. 2021-05-23]. ISSN 1339-844X.
  6. ↑ a b c VRAŽDA, Daniel. Vedci upozorňujú vládu i prezidentku: Nechajte Múzeum SNP ministerstvu kultúry. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-26. Dostupné online [cit. 2021-07-16]. ISSN 1339-844X.
  7. ↑ a b KAMENEC, Ivan. Manipulácie okolo Múzea SNP. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-07. Dostupné online [cit. 2021-06-07]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ Kultúrny výbor aj po kritike súhlasí s. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-01. Dostupné online [cit. 2021-06-28]. ISSN 1339-844X.
  9. ↑ TASR. Vláda schválila návrh presunu Múzea SNP pod ministerstvo obrany. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-09-29. Dostupné online [cit. 2021-09-29].
  10. ↑ TASR. Mičev ako riaditeľ Múzea SNP skončil. Milanová ho odvolala. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-09-20. Dostupné online [cit. 2021-09-29]. ISSN 1336-197X.
  11. ↑ Minister obrany J. Naď sa stretol so zamestnancami Múzea SNP [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2021-10-05]. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť

Súradnice: 48°44′07″S 19°08′59″V / 48,7351672°S 19,1497150°V / 48.7351672; 19.1497150

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Múzeum_Slovenského_národného_povstania&oldid=7762219“