Marta Kubišová

česká speváčka a herečka

Marta Kubišová (* 1. november 1942, České Budějovice) je česká speváčka a herečka, trojnásobná víťazka čitateľskej ankety časopisu Mladý svět Zlatý slávik.[1]

Marta Kubišová

Základné informácie
Narodenie 1. november 1942 (81 rokov)
České Budějovice, Protektorát Čechy a Morava
Pôsobenie speváčka, herečka
Žáner pop-music
Typ hlasu alt
Roky pôsob. 1962 – 1970
1989 – súčasnosť
Webstránka kubisova.cz
Trio Golden Kids v roku 1969. Zľava: Helena Vondráčková, Václav Neckář a Marta Kubišová.

Životopis

upraviť

Narodila sa v rodine lekára-internistu a ženy v domácnosti, neskôr predavačky gramofónových platní v Prahe. Roku 1952 sa presťahovali do Poděbrad. Pretože sa po absolvovaní gymnázia nedostala na vysokú školu, nastúpila do práce v Poděbradských sklárňach.[2]

Svoju spevácku kariéru začala s tanečnou skupinou, spievala v Poděbradoch a v Nymburku pri poobedných „čajoch“. V roku 1961 sa dostala v súťaži „Hledáme nové talenty“ až do finále. V roku 1962 vyhrala konkurz do Stop divadla v Pardubiciach. O rok neskôr prešla do plzeňského Divadla Alfa (hrala napr. v inscenáciách Ukradený měsíc od Ludvíka Aškenazyho, Černej sen). V septembri 1964 sa dostala vďaka Janovi Schneiderovi do pražského divadla Rokoko, kde malo na jeseň premiéru pásmo Jana Schneidera Chan & Son'. Na jeseň 1965 začala jej spolupráca s Václavom Neckářom a Helenou Vondráčkovou, keď pripravovali predstavenie Čekání na slávu. V roku 1967 vyhrala prvýkrát Zlatého slávika (za rok 1966).

Jej pieseň Modlitba pro Martu sa stala pri okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 symbolom národného odporu.[3] 1. novembra 1968 vzniklo populárne trio Golden Kids (Marta Kubišová, Václav Neckář, Helena Vondráčková). V roku 1969 vyhrala svojho druhého Zlatého slávika (za rok 1968) a vydala sa za režiséra Jana Němca. O rok neskôr opäť vyhrala Zlatého slávika, avšak cenu musela prevziať v ústraní redakcie časopisu Mladý svět kvôli začínajúcej normalizácii. Posledné vystúpenie Golden Kids sa konalo 27. januára 1970 v Ostrave, od februára mala zakázanú umeleckú činnosť.[4] V ôsmom mesiaci nasledujúci rok potratila a prežila klinickú smrť.[3] Po manželovej emigrácii do USA sa druhý raz vydala za režiséra Jana Moravca. Podpisom Charty 77, ktorej bola v rokoch 1977 – 78 aj hovorkyňou, sa jej sledovanie ŠtB ešte zhoršilo. 1. júna 1979 sa jej narodila dcéra Kateřina.[3]

10. decembra 1988 vystúpila po dlhej dobe na verejnosti na demonštrácii pri príležitosti 40. výročia vyhlásenia Deklarácie ľudských práv. 21. novembra 1989, počas Nežnej revolúcie, spievala z balkóna Melantrichu na Václavskom námestí svoju Modlitbu pro Martu a tiež československú štátnu hymnu. Potom nasledovala reedícia albumu Songy a balady a už v roku 1990 štúdiové nahrávky a samostatné koncerty. Od roku 1991 spolumoderovala Adventné koncerty a od roku 1992 zas reláciu Chcete mě?. O dva roky neskôr sa vrátila spoločne s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom v spoločnom vystúpení Golden Kids Comeback. Od 2. polovice 90. rokov bolo jej domovskou scénou Divadlo Ungelt v Prahe.

17. júla 2014 mal v kinách premiéru celovečerný film režisérky Olgy Sommerovej Magický hlas rebelky, ktorý rozpráva životný príbeh Marty Kubišovej.[5] Soundrack z filmu vydal Supraphon.

Filmografia

upraviť

Hrala a účinkovala tiež v niekoľkých filmoch, napríklad Mučedníci lásky (1966), Jak se krade milion (1967) a televíznych seriáloch a filmoch (napr. Píseň pro Rudolfa III., Náhrdelník melancholie, Proudy lásku odnesou).

Diskografia

upraviť
  • 1969Songy a balady, Supraphon
  • 1990Lampa, Supraphon
  • 1990Adventní písně a koledy, Supraphon
  • 1991Někdy si zpívám, Supraphon
  • 1993Songy a nálady, Popron music
  • 1995Řeka vůní, Popron music
  • 1996Bůh ví…, PolyGram
  • 1996Singly 1, Bonton Music
  • 1997Nechte zvony znít (Singly 2), Bonton Music
  • 1997Vánoce s Martou Kubišovou, Multisonic
  • 1997Sváteční setkání, Multisonic
  • 1998Dejte mi kousek louky (Singly 3), Sony Music / Bonton
  • 1999Modlitba (Singly 4), Sony Music / Bonton
  • 1999Marta Kubišová v Ungeltu, Multisonic
  • 1999Síň slávy, Sony Music / Bonton
  • 2000Tajga blues (Singly 5), Sony Music / Bonton
  • 2004Příběh / To nejlepší, Supraphon
  • 2004Já jsem já, Divadlo Ungelt
  • 2005Vítej, lásko, Supraphon
  • 2005In my world
  • 2009Ne! The Soul of Marta Kubišová, VampiSoul
  • 2010Vyznání / Zlatá kolekce (3CD), Supraphon
  • 2012Zlatá šedesátá (6CD), Supraphon
  • 2014Magický hlas rebelky, Supraphon
  • 2016Soul, Supraphon

Ocenenia

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Marta Kubišová: „Vším, čím jsem byla (a jsem), byla jsem ráda“ [online]. Praha: Český rozhlas, 2012-10-23, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
  2. KÚDELOVÁ, Kristína. Marta Kubišová: Zamilovaní muži, kde ste boli?. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-08-23. Dostupné online [cit. 2017-07-16]. ISSN 1335-4418.
  3. a b c ALMÁŠIOVÁ, Monika. Kubišová: Môj brat príchod Rusov predpovedal a potom emigroval. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-08-21. Dostupné online [cit. 2017-07-16]. ISSN 1335-4418.
  4. ČERNÝ, Jiří. Zlatý fond české populární hudby : Albové vývojové milníky 1960 – 2000 [online]. czechmusic.net, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
  5. Magický hlas rebelky [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
  6. Marta Kubišová převzala francouzský Řád čestné legie [online]. novinky.cz, 2012-10-29, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
  7. Dámou české kultury je Marta Kubišová. Za rytíře jsou Stránský a Zoubek [online]. Praha: Česká televize, 2015-02-27, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
  8. KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.
  9. TASR. Pavel prvýkrát rozdal vyznamenania, ocenenie udelil aj Štefánikovi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-28. Dostupné online [cit. 2023-10-29].

Literatúra

upraviť
  • GEORGIEV, Adam. Chytat slunce : Kniha o Martě Kubišové. 1. vyd. Praha : Petrklíč, 1997. 206 s. ISBN 80-85243-98-9.
  • NEČAS, Luboš. Marta Kubišová : Asi to tak sám Bůh chtěl. 1. vyd. Praha : Ikar, 2005. 191 s. ISBN 80-249-0549-3.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marta Kubišová na českej Wikipédii.