Mayská civilizácia

Územie mayskej civilizácie (cca 2500 pred Kr. – 1520/1697 po Kr.) a zároveň územie osídlené početnými mayskými národmi sa rozprestieralo na celom polostrove Yucatán a protiľahlom území až po Tichý oceán, teda presnejšie v celej dnešnej Guatemale, celom dnešnom Belize, severozápadnom Hondurase, v mexických štátoch Yucatán, Quintana Roo, Campeche, Chiapas a na východe mexického štátu Tabasco.

Pyramída "El Castillo" v Chitzen Itza

Geografia

Rozsah mayskej civilizácie

Toto územie je súčasťou Mezoameriky. Z viacerých dôvodov sa delí na tri/štyri veľmi odlišné oblasti (zo severu na juh):

• severné nížiny: severný polostrov Yucatán
• južné nížiny (oblasť tropického pralesa): Chiapas (v Mexiku), Petén (department v Guatemale), Belize a severozápadný Honduras
• vysočiny: pri tichomorskom pobreží; často sa z nich vyčleňuje územie lesnatej nížiny priamo na tichomorskom pobreží

Dejiny

Obraz Mayov a ich dejín sa v posledných rokoch značne zmenil, čo v neposlednom rade súvisí so skutočnosťou, že ich komplikované písmo sa postupne darí rozlúštiť až od posledných desaťročí 20. storočia, čiže až v posledných rokoch sme schopní rozumieť ich textom. Na prelome tisícročí bolo rozlúštených asi 85 % mayských hieroglyfov.

Dejiny Mayov delíme na obdobie:

• archaické (7000 pred Kr. – 2000 pred Kr.),
• predklasické (2000 pred Kr. – 250 pred Kr.),
• klasické (250 pred Kr. – 900 po Kr.)
• poklasické (900 – 1521).

O prvých Mayoch môžeme podľa posledného stavu výskumu hovoriť už asi od roku 2500 pred Kr., čiže približne súčasne s výskytom prvých poľnohospodárov. Väčšina nálezov ale pochádza až z obdobia po roku 1500 pred Kr. Mayovia počas celých svojich dejín pestovali najmä kukuricu.

Niekedy v strednom predklasickom období Mayovia prevzali od Olmékov systém hierarchickej spoločnosti vedenej kráľmi a šľachticmi. Nížinní Mayovia vytvorili kmeňové konfederácie, kým Mayovia vo vysočinách sa podrobovali nadriadeným kráľom či náčelníkom. V nížinách sa králi objavili až od neskorého predklasického obdobia (prvá zmienka však až v roku 100), kráľ sa vtedy volal ahaus (veľkokráľ).

Pohľad z pyramídy v Chitzen Itza na areál a okolitú džungľu

Podobne ako mnohé iné civilizácie ani mayská spoločnosť nikdy netvorila jednotnú ríšu, ale v klasickom období k tomu mala blízko, pretože v nížinách existovali dve veľké kráľovstvá – Tikalské a Calakmulské. Mayská nížinná civilizácia klasického obdobia dosiahla v každom ohľade najväčšiu kultúrnu úroveň zo všetkých známych kultúr predkolumbovskej Ameriky. Budovali sa mestá s nádvoriami na náboženské obrady, chrámami, palácmi, či ihriskami na loptové hry. Mesto sa chápalo skôr ako kultové stredisko, než ako miesto na bývanie. Mayské chrámy, stavané ako mohutné stupňovité kamenné stavby, bývajú pre svoju podobnosť s egyptskými pyramídami nazývané chrámové pyramídy. Na náboženské obrady sa využívali aj jaskyne, slúžiace ako pútnické miesta, v ktorých sa mali uskutočňovať stretnutia s duchmi. Ľudské obete neboli zriedkavé.

V klasickom období sa mayská spoločnosť členila na vládnucu vrstvu (vládcu, šľachtu [jeho rodinu s ich družinou a dvoranmi] a kňazov), strednú vrstvu (ako dnes – špecialisti, remeselníci, manažéri a úradníci; vplyvní ľudia z tejto vrstvy sa dostali aj do vládnucej vrstvy), bojovníkov,otrokov (výlučne zajatí nepriateľskí vojaci) a ostatných. Spoločenské vrstvy sa podobali oddeleným kastám. Kňazi boli často súčasne vládcami a naopak. Hospodársky základ tvorilo poľnohospodárstvo, najmä pestovanie kukurice. Ako platidlo sa používali kakaové bôby.

V porovnaní s imperiálnou kultúrou Inkov,vyspelá mayská civilizácia si zaslúži byť označená ako intelektuálna, pričom prinajmenšom písmo a kalendár Mayovia zdá sa zdedili od Olmékov. Spomeňme len základné intelektuálne výdobytky:

• Ich písmo bolo jediné ozajstné písmo v celej prekolumbovskej Amerike, čiže bolo schopné vyjadrovať slová a rozličné zvuky. Zachovalo sa najmä na stélach opisujúcich občianske udalosti a zaznamenávajúcich kalendárne a astronomické údaje. Z mayských kníh španielsku conquistu prežili len štyri tzv. kódexy.
• Ich kalendár (alebo lepšie povedané viacero paralelných kalendárov) bol najzložitejší kalendár (prinajmenšom) v predkolumbovskej Amerike. Mayský kalendár bol vzhľadom na skutočnú dĺžku roka presnejší ako náš dnešný kalendár. Ich kalendárne výpočty mali dokonca špeciálny názov (alautun) pre obdobie dlhé 64 109 589 rokov.
• Ich matematika používala nulu, ktorú v tom čase v Európe ani Rimania ani Gréci nepoznali.
• Ich astronómia bola takisto veľmi vyspelá. Mayskí kňazi veľmi pravdepodobne vedeli, že Zem je guľatá už tisíc rokov pred Kopernikom. Analyzovali dráhy mesiacov Jupitera tisíc rokov pred tým, ako ich v Európe vôbec objavil Galileo [zdroj?]. Poznali cykly obehu Mesiaca, Venuše, vyrátali tropický a hviezdny rok.
• Stavali diaľkové cesty cez džungľu, vysušovali močiare, stavali podzemné nádrže na vodu a predovšetkým umelecky hodnotné pyramídy, paláce a mestá.

Na rozdiel od Egypta, starovekej Indie, Grécka, či Mezopotámie, ktoré vznikali na územiach, kde sa darí poľnohospodárskym plodinám, v miestach s priaznivou klímou, s vhodnými vodohospodárskymi pomermi, Yucatán je skôr opakom podobného ideálu. Napriek tomu je pozoruhodné, že civilizácia s natoľko primitívnymi materiálnymi, hospodárskymi a ekonomickými základmi v klimaticky nevhodnej oblasti dosiahla natoľko výnimočné intelektuálne úspechy.

Vrchol mayská kultúra dosahuje po roku 800. Okolo roku 900 došlo z dodnes sporných príčin k rýchlemu opusteniu miest v južných nížinách, čím sa tzv. klasické obdobie skončilo. Mayovia južných nížin sa zmenili na primitívnych pestovateľov kukurice, Mayovia severných nížin sa dostali pod vplyv Toltékov (čo napríklad znamenalo vzrast obetovávania ľudí) a neskôr sa rozpadli na veľa (nie nevyspelých) samostatných štátikov. Mayovia vo vysočinách sa zmenili na agresívnych bojovníkov.

V takejto situácii prišli okolo roku 1520 prví španielski dobyvatelia, ktorí okolo roku 1550 dobyli väčšinu mayského územia (Petén až roku 1697). Dobýjanie im trvalo pomerne dlho, pretože najmä severní Mayovia boli ešte stále veľmi vyspelí.

Matematika

Mayské číslice

Všetky duchovné, ale aj materiálne úspechy Mayov sa zakladali na originálnej a pritom jednoduchej číselnej sústave. Jej základ tvorilo dvadsať číslic, vrátane nuly. (Staroveké kultúry nulu zväčša nepoznali.) Znalosti nuly a matematickým operáciám s ňou spojeným sa pripisuje veľká dôležitosť. Ukazujú na neobvyklú intelektuálnu vyspelosť národa.

Praktickosť a využiteľnosť mayského spôsobu zápisu čísel je porovnateľná arabskej sústave, ktorá je dnes vo svete najviac rozšírená. Mayovia však v tomto smere prekonali samých seba. Používali totiž i druhý, paralelný matematický aparát, založený na desiatich základných čísliciach. Pre praktické účely sa však viac využívala dvadsiatková sústava, na ktorej sa zakladal aj mayský kalendár.

Kalendár

Čas hral v mayskej filozofii a v pohľade na svet kľúčovú úlohu. Otázka času bola otázkou života a smrti. Aj pre nevzdelaných poľnohospodárov. Čas bol základom moci kňazov, ktorí mali na starosti aj kalendáre a určovanie poľnohospodárskych aktivít či obradov. Kalendár sa však používal aj na astrologické účely a verilo sa, že každý deň, mesiac a rok zodpovedá jednému bohovi.

Mayský kalendár pravdepodobne vznikol ako výsledok precíznych a dlhodobých astronomických pozorovaní. Presnosť, ktorú dosiahli pri výpočtoch dôb obehu rôznych nebeských telies, je porovnateľná s údajmi, ktoré získali dnešní astronómovia pomocou najmodernejších prístrojov.

Najvýznamnejšou skutočnosťou, ktorá mayský kalendár charakterizuje a ktorá ho robí natoľko odlišným od nášho chápania času a sveta, je cyklickosť. Jednotlivé časové úseky mali periodický charakter. V nazeraní Mayov na vonkajší svet bolo typické stále opakovanie. Stále prichádzali tie isté periódy a s nimi i rovnaké udalosti, božstvá a ich rozhodnutia. Také vnímanie sveta vlastne znamená dokonalú znalosť budúcnosti. Lineárny pohľad na svet typický pre našu kresťanskú kultúru, keď čas a udalosti idú stále dopredu a nič sa nikdy nemôže opakovať, je na svete pomerne výnimočný. Aj starí Gréci a Rimania chápali čas skôr ako sled neustále sa opakujúcich cyklov.

Všetky časové obdobia, všetky dni, mesiace a roky mali svojich bohov. Božský náprotivok mali aj všetky číslice a niektoré dôležité čísla. Každý deň nielenže mal svojho boha, ale aj sám bol bohom, či skôr niekoľkými bohmi. Samozrejme, že pri takýchto zložitých kalendárnych a náboženských sústavách a spôsoboch ich zápisu sa v nich nemohol orientovať každý. Táto schopnosť bola vlastná výhradne kňazom, ktorých ostatní členovia spoločnosti živili, podobne, ako dnešné spoločnosti živia svojich vedcov a umelcov. Zložitá sústava s mnohými pre ľud tajomnými znalosťami zabezpečovala kňazskému stavu značnú moc.

Mayovia používali viacero paralelných kalendárnych systémov, pričom dátumy sa spravidla písali vo viacerých naraz. Informácia o čase je teda (úmyselne) taká redundantná, že aj po tisícročiach – po zničení časti nápisov – je/bude možné prečítať dátum. Kalendáre vznikli pred 1. stor. pred Kr. a asi pochádzajú od Olmékov. Boli to:

• haab (alebo občiansky kalendár) = obdobie 365 dní pozostávajúce z 19 mesiacov, z ktorých 18 malo po 20 dní a posledný mesiac len 5 dní. Dni v mesiaci boli číslované, pričom sa uplatnilo aj číslo nula.
• tzolkin (alebo posvätný kalendár)= obdobie 260 dní. Tzolkin bol viac používaný medzi obyčajnými ľuďmi, určoval plán obradného života. Deň narodenia každého človeka sa tiež posudzoval podľa tzolkinu.
• dlhý počet (alebo začiatočná séria) = jednoducho celkový počet dní, ktorý uplynul od mayského dňa "nula" – narodenia Venuše a začiatku aktuálneho, teda v poradí piateho, mayského cyklu (=5125,37 slnečných rokov). Zapisoval sa v tvare #.#.#.#.#.#.#.#.#., kde bodky oddeľujú určité jednotky dvadsiatkovej sústavy (to by v súčasnosti zodpovedalo zhruba zápisu tisícročia.storočia.roky.mesiace.dni.), pričom prvá položka zodpovedá našim 64 109 589 rokom a posledná našim dňom. Bežne sa však používalo len posledných päť položiek (napr. 9.15.9.0.1 znamená 1407241 dní odo dňa „nula“). Východiskový deň aktuálneho cyklu mayského Dlhého počtu (0.0.0.0.0.) zodpovedá 11. augustu 3114 pred Kr. a konečný deň (13.0.0.0.0.= nové 0.0.0.0.0.) zodpovedá 21. decembru 2012.V tento deň má podľa Mayov nastať koniec aktuálneho, piateho sveta, nejakou katastrofou tak, ako sa skončili aj predošlé svety. Nie je známe, či sa rok 3114 pred Kr. vzťahuje na nejakú konkrétnu historickú udalosť (pretože ani nevieme, či Mayovia vtedy už existovali), ale vyzerá to tak, že Mayovia vychádzali skôr z cieľového dňa -pretože 21. december 2012 bol zimný slnovrat spojený so zvláštnou konšteláciou – a počiatočný dátum iba spätne odvodili.
• Páni noci: Obdobie 9 dní.
• ďalšie

Literatúra v slovenčine a češtine

• Gilbert, A. G., Cotterell, M. M: Mayská proroctví. Odkrývání tajemství ztracené civilizace. Pragma, Praha 1997
• Tůma, Milan: Mayská proroctví, in: Západočeský archeoastronautický zpravodaj, č. 4/1997
• Mayská civilizácia - ríša slnka, in: Národná Obroda 13. 12. 1999
• STINGL, Miloslav: Tajomstvá indiánskych pyramíd

Externé odkazy

• Mayský svět času a čísel Archivované 2011-08-11 na Wayback Machine

Historický portál