Meißenské markgrófstvo

Meißenské markgrófstvo Markgrafschaft Meißen ←  965 – 1423  → znak
Geografia Rozloha Meißenského markgrófstva v roku 1004
Hlavné mesto	Meißen
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Nemci, Lužickí Srbi (Milčania)
Jazyky	hornosaský dialekt nemčiny, hornolužická srbčina
Náboženstvo	rímskokatolícke
Štátny útvar
Štátne zriadenie	feudálne, dedičná monarchia
Materský štát	Rímsko-nemecká ríša
Vznik	965
Zánik	1423
Predchádzajúce štáty: Marka Geronis Nástupnícke štáty: Saské kurfirstvo

Meißenské markgrófstvo alebo Meissenské markgrófstvo bol historický štát existujúci v rokoch 965 až 1423 na území dnešného Saska, kedy sa spojilo zo Sasko-wittenberským vojvodstvom. Značnú časť existencie tu vládol najmä rod Wettinovcov a krajina bola súčasťou Svätej rímskej ríše.

Dejiny

Meißenské markgrófstvo v rámci Svätej rímskej ríše

V oblasti Meißenska je už v staroveku doložená prítomnosť germánskych kmeňov Hermundurov, ktorých okolo roku 600 vystriedali Lužickí Srbi. Časť tohoto územia dobyl v roku 805 Karol Veľký, celé územie bolo k Rímskej ríši pripojené za vlády Henricha I. Vtáčnika o viac než sto rokov neskôr. V roku 928 tu ten istý panovník založil hrad Meißen ako obranu proti útokom Lužických Srbov. Prvým doloženým markgrófom je Wigbert. V následujúcich rokoch sa Meißenské markgrófstvo stalo mnohokrát cieľom poľskej, prípadne českej expanzie. V roku 1127 získali toto územie ako dedičné léno Wettinovci. Medzi ich príslušníkov sa krajina ďalej rozdeľovala a znovu spájala, až kým ku koncu 13. storočia došlo rozpadu rodu. Niektoré časti markgrófstva v tomto období načas pripadli pod priamu vládu rímskych kráľov Adolfa Nassauského a potom Albrechta Habsburského, ktorí sa v týchto oblastiach stretávali s expanziou českého kráľa Václava II. Krajina sa znovu zjednotila až vlády Fridricha I. Meißenského z rodu Wettinovcov. V roku 1423 udelil cisár Žigmund miestnemu vládcovi Fridrichovi IV. Bojovnému časť Saska a kurfirský hlas, čím sa tieto územné celky spojili a pojem Meißenska postupne vymizol.

Wettinovský rod

Erb rodu Wettinovcov

Cisár Henrich IV. udelil Meißensko grófovi Henrichovi z Eilenburgu z Wettinovskej dynastie. Markgrófstvo zostalo pod Wettinovskou nadvládou po zvyšok svojej existencie. Za Wiprechta von Groitzscha v roku 1120 prešlo Meißensko procesom germanizácie. Po ňom nasledovala vláda Konráda Veľkého (1123 – 1156), Ota II. Bohatého (1156 – 1191) a Dietricha Utlačovaného (1191 – 1221), pod ktorým sa oblasť rozšírila a rozvinula. Meißensko sa stalo centrálnym panstvom Wettinovskej dynastie, ktorí ho museli brániť proti hohenštaufským cisárom, ktorí však neboli schopní odobrať vysokú moc Meißenského markgrófstva.

V roku 1264, počas vojny o Durínsko, sa markgróf Henrich III. presadil v Durínskom landgrófstve, kde predtým vládol jeho bezdetný strýko Henrich Raspe. V rokoch 1243 až 1255 získal Henrich III. stredný Pleisseland (okolie Altenburgu). V roku 1307 neúspešný pokus luxemburského kráľa Henricha VII. o podmanenie markrgrófov z Meißenska s jeho porážkou v bitke pri Lucke. Do tej doby bolo markgrófstvo de facto nezávislé od akejkoľvek zvrchovanej autority.

V roku 1423 bol markgrófom Friedrich IV. Cisár Žigmund pridelil Wettinovcom za podporu v bojoch proti husitom Sasko-wittenbergské vojvodstvo, čím získali aj hlas saského kufirstu. Na konci 15. storočia mala dynastia veľké rozsiahle územia medzi riekami Werra a Odra. Zmluvou z Lipska v roku 1485 sa však horné saské krajiny opäť rozdelili medzi Fridrichových vnukov Ernesta z Wittenbergu a Alberta, ktorí prevzali bývalé územie Meißenska. Zmluva znamenala začiatok trvalého rozdelenia oboch štátov na Sasko a Durínsko.

Meißen, hlavné centrum markgrófstva

Zoznam meißenských markgrófov

Meißenská marka bola založená v roku 965 cisárom Otom I. V roku 929 nechal kráľ Henrich I. Vtáčnik na meißenskom Burgbergu zriadiť opevnenie. Centrom celého markgrófstva, z ktorého sa neskôr vyvinulo Saské kráľovstvo, sa stal ríšsky hrad Meißen.

Meno	obdobie vlády	Poznámky
Wigbert	965 – 976
Thietmar I.	976 – 979	(tiež merseburský markgróf )
Gunther z Merseburgu	981 – 982	(tiež merseburský markgróf )
Rikdag II.	978 – 985	(od roku 982 tiež merseburský markgróf )
Ekkehard I.	985 – 1002	Syn Gunthera
Gunzelin von Kuckenburg	1002 – 1009	Brat Ekkeharda I.
Herman I.	1009 – 1038	Syn Ekkeharda I. a synovec Gunzelinov
Ekkehard II.	1038 – 1046	Brat Hermana I.
Vilhelm von Weimar-Orlamünde	1046 – 1062
Otto I. von Weimar-Orlamünde	1062 – 1067
Ekbert I.	1067 – 1068
Ekbert II.	1068 – 1089
Vratislav II.	1076 – 1089
Henrich I.	1089 – 1103
Henrich II.	1103 – 1123
Wiprecht II.	1123 – 1124
Herman I. von Winzenburg	1124 – 1129	(z rodu formbašských grófov)
Konrád I. Veľký	1129 – 1157
Oto II. Bohatý	1157 – 1190
Albrecht I. Statočný	1190 – 1195
Dietrich Utlačovaný	1198 – 1221

Meißenskí markgrófi a durínski landgrófi

Meno	obdobie vlády	Poznámky
Henrich III. Vznešený	1218 – 1288
Albrecht II. Zvrhlý	1288 – 1291
Friedrich I. Statočný (tiež aj Pohryznutý)	1291 – 1323
Friedrich II. Vážny	1323 – 1349
Friedrich III. Prísny	1349 – 1381
Wilhem I. Jednooký	1382 – 1407
Wilhem II. Bohatý	1407 – 1425

Od roku 1425 boli meißenskí markgrófi zároveň aj saskými kurfirstmi.

Meißenskí markgrófi a saskí vojvodovia (hlavy dynastie Wettinovcov)

Od roku 1921 mal každý vrcholný predstaviteľ dynastie Wettinovcov titul meißenský markgróf.

Meno	Obdobie	Poznámky
Friedrich August III. Saský	1918/1921 – 1932	Ako saský kráľ abdikoval v roku 1918
Friedrich Kristián Saský	1932 – 1968
Maria Emanuel meißenský markgróf	od roku 1968	Žije pri Ženeve
Princ Alexander Saský-Gessaphe	nominovaný	Od roku 1999 adoptovaný syn Maria Emanuela

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Margravate of Meissen na anglickej Wikipédii a Míšeňsko na českej Wikipédii.