Minca (vrch v Poľane)
Minca (1 027,3 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad obcou Strelníky[2], približne 14 km východne od Banskej Bystrice.[3] Vrcholom vedie hranica Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
| Minca | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obec | Strelníky |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 027,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′02″S 19°24′41″V / 48,7005°S 19,4113°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  zo Strelník
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa na západnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Bystrica a v katastrálnom území obce Strelníky.[5] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná obec Strelníky.[3]
Opis
upraviťMinca je súčasťou bočného hrebeňa, ktorý vybieha severozápadným smerom cez Ľubietovskú Bukovinu (1 194 m n. m.) a v masíve sa delí na severne vedúcu vetvu Vtáčnika (867 m n. m.) a západne vedúcu na Jaseňový vrch (909 m n. m.). Severne susedí spomínaný Vtáčnik a Čiefov vrch (874 m n. m.), východne leží Vepor (1 277 m n. m.) a Hájny grúň (1 208 m n. m.), juhovýchodne Ľubietovská Bukovina (1 194 m n. m.), južným smerom Bukovina (1 294 m n. m.) a Žiarec (1 100 m n. m.) a na západe vedie hrebeň k Jaseňovému vrchu.[2] Hrebeňom vedie hranica povodia Hrona a jeho čiastkového povodia rieky Slatina. Severovýchodnú časť masívu odvodňuje Hutná, severozápadné jej prítok Vôdka, južne orientované svahy odvádzajú vodu riečke Zolná, ktorá smeruje do Slatiny. Vrcholom vedie značený chodník zo Strelník a neďaleko vrcholu stojí zrub.[3]
Výhľady
upraviťHôľnatý vrchol a riedky lesný porast v okolí poskytujú kruhový rozhľad. Poloha vrchu na okraji pohoria umožňujú pozorovať susedné vrchy Poľany, no pri vhodných podmienkach aj Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľkú Fatru, Kremnické a Štiavnické vrchy.[6]
Prístup
upraviť- po
zelenej značke:
- zo severozápadu z obce Strelníky
- od juhovýchodu z rázc. Ľubietovská Bukovina v hlavnom hrebeni (s napojením na rázc. Krížne (Rudná magistrála))[3]
Referencie
upraviť- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- ↑ a b Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online.