Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)

vrch v pohorí Poľana

Hájny grúň (1 207,7 m n. m.[1]) je vrch v severnej časti pohoria Poľana. Leží nad obcou Strelníky, približne 15 km juhozápadne od Brezna.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Hájny grúň
vrch
Hájny grúň ako nevýrazný vrch vpravo
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okresy Banská Bystrica, Brezno
Obce Ľubietová, Hronec
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 207,7 m n. m.
Súradnice 48°41′27″S 19°28′03″V / 48,6908°S 19,4676°V / 48.6908; 19.4676
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po značke z obce Strelníky
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Bystrica a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Ľubietová a Hronec.[4] Najbližšími sídlami sú západne situované Strelníky a Ľubietová a severovýchodne ležiace Osrblie.[2]

Opis upraviť

Hájny grúň je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od kaldery bývalého stratovulkánu severným smerom na Vepor a Hrb. Severným susedom je spomínaný vrch Vepor (1 277 m n. m.), západným smerom je Ľubietovská Bukovina (1 194 m n. m.) a južným Grúň (1 026 m n. m.). Juhovýchodným smerom je sedlom Jasenová (1 103,5 m n. m.) oddelený Brusniansky grúň (1 271 m n. m.) a východne leží Hrončecký grúň (973 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hutnej, východné riečka Osrblianka a Hronček, smerujúci do Kamenistého potoka.[2] Vrcholom prechádza Rudná magistrála.

Výhľady upraviť

Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest sú viditeľné najmä okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná veľká časť hrebeňa Nízkych Tatier, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry i Kremnických vrchov, východným smerom dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[6]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  5. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť