Brusniansky grúň

Brusniansky grúň (1 270,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 10 km severozápadne od Hriňovej.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana a časť masívu patrí do NPR Zadná Poľana.

Brusniansky grúň
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okresy Banská Bystrica, Brezno
Obce Valaská, Hronec, Hrochoť
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 270,7 m n. m.
Súradnice 48°40′22″S 19°28′52″V / 48,6728°S 19,4812°V / 48.6728; 19.4812
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po zelená turistická značka značke z osady Kyslinky cez sedlo Jasenová
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Bystrica a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Valaská, Hrochoť[4] a Hronec.[5] Najbližšími sídlami sú juhozápadne situovaná osada Kyslinky, severozápadne ležiace Strelníky a na juhu ležiace mesto Hriňová.[2]

OpisUpraviť

Brusniansky grúň je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom kaldery bývalého stratovulkánu. Nachádza sa nad sedlom Jasenová (1 103,5 m n. m.), ktoré oddeľuje severozápadne susediaci Hájny grúň (1 208 m n. m.), západne leží Grúň (1 026 m n. m.), južne vrch Kopce (1 334 m n. m.) a východným smerom Ramža (986 m n. m.). Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hučavy do Slatiny, východné prítoky Kamenistého potoka do Čierneho Hrona.[2] Rudná magistrála traverzuje vrchol, ktorý je tak prístupný neznačeným chodníkom.

VýhľadyUpraviť

Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest sú však viditeľné okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná časť hrebeňa Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, východným smerom dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[6]

PrístupUpraviť

Vrchol je prístupný odbočením z hrebeňovej magistrály.

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť