Brusniansky grúň

vrch v pohorí Poľana

Brusniansky grúň (1 270,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 10 km severozápadne od Hriňovej.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana a časť masívu patrí do NPR Zadná Poľana.

Brusniansky grúň
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okresy Banská Bystrica, Brezno
Obce Valaská, Hronec, Hrochoť
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 270,7 m n. m.
Súradnice 48°40′22″S 19°28′52″V / 48,6728°S 19,4812°V / 48.6728; 19.4812
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po značke z osady Kyslinky cez sedlo Jasenová
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Bystrica a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Valaská, Hrochoť[4] a Hronec.[5] Najbližšími sídlami sú juhozápadne situovaná osada Kyslinky, severozápadne ležiace Strelníky a na juhu ležiace mesto Hriňová.[2]

Opis upraviť

Brusniansky grúň je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom kaldery bývalého stratovulkánu. Nachádza sa nad sedlom Jasenová (1 103,5 m n. m.), ktoré oddeľuje severozápadne susediaci Hájny grúň (1 208 m n. m.), západne leží Grúň (1 026 m n. m.), južne vrch Kopce (1 334 m n. m.) a východným smerom Ramža (986 m n. m.).[6] Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hučavy do Slatiny, východné prítoky Kamenistého potoka do Čierneho Hrona.[2] Rudná magistrála traverzuje vrchol, ktorý je tak prístupný neznačeným chodníkom.

Výhľady upraviť

Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest sú však viditeľné okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná časť hrebeňa Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, východným smerom dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[7]

Prístup upraviť

Vrchol je prístupný odbočením z hrebeňovej magistrály.

Referencie upraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  6. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť