Motorový rušeň 705.9

Rušeň radu 705.9 (do roku 1988 niesol označenie ako rada TU 47.0, pôvodne T 47.0) je úzkorozchodný motorový rušeň vyrobený v rokoch 1954–1955 a v roku 1958 lokomotívkou ČKD ako náhrada parných rušňov na úzkorozchodných tratiach v sieti ČSD. V súčasnosti je najstarším pravidelne prevádzkovaným typom rušňa na území Česka.

Motorový rušeň radu 705.9
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	40/50 km/h
Motor	ČKD KS 12 V 170 DR
Trvalý výkon	260 kW
Prenos výkonu	elektrický jednosmerný
Usporiadanie pojazdu	Bo'Bo'
Maximálna ťažná sila	88 kN
Rozchod	750/760 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov	60 m
Hmotnosť	30,5/32 t
Adhézna hmotnosť	30,5/32 t
Dĺžka cez nárazníky	12 690 mm
Priemer kolies	760 mm
Výrobné údaje
Výrobca	ČKD
Prevádzkovateľ	(ČSD), ČD, JHMD
Rok výroby	1954–1955, 1958
Počet vyrobených kusov	21
V prevádzke v období	1954 - súčasnosť
Staré označenie ČSD	TU 47.0
Továrenské označenie	760 Bo'Bo' 350

Vznik, výroba a začiatky zavádzania

Stav na úzkorozchodných tratiach v obnovenom Česko-Slovensku bol po druhej svetovej vojne ako sa ukázalo trvalo neudržateľný, a aj tieto trate tak boli začlenené do pripravovaného plánu motorizácie tratí. Prvý návrh úplne nového typu úzkorozchodného motorového rušňa bol vypracovaný Českomoravskými strojárňami vo Vysočanoch (neskôr závod ČKD Sokolovo) v lete 1946. Projekt bol niekoľkokrát prepracovaný a definitívny návrh bol schválený ministerstvom dopravy v roku 1948. Celkovo malo byť vyrobených šesť rušňov nového radu T 47.0 pre dve úzkorozchodné trate - Jindřichův Hradec – Obrataň (štyri) a Třemešná ve Slezsku – Osoblaha (dva). Pôvodný plán dodania v roku 1951 však nebol dodržaný aj pre mnohé komplikácie pri vývoji (išlo prakticky o prvé dieselelektrické rušne, vyvíjané v ČKD úplne od základu). Prvý stroj bol vyrobený až v júli 1954, o mesiac neskôr prišiel do Jindřichůvho Hradca a bol tu vystavený rôznym testom. V júni nasledujúceho roka bolo dodaných všetkých šesť rušňov z prvej série, ktoré dopravu na trati Obratane, tak aj na druhej vetve do Novej Bystřice ovládli a odsunuli parné rušne do zálohy alebo na pomocné výkony. Hoci bolo hlavným poslaním nových strojov použitie v nákladnej doprave, boli koncipované ako univerzálne (svedčí o tom aj prítomnosť batožinového oddielu) a na osobných vlakoch dopĺňali predvojnové motorové vozne radu M 21.0.

Vďaka dobrým skúsenostiam a postupne rastúcej spoľahlivosti pristúpili ČSD v roku 1956 k objednávke druhej série, ktorá mala obsahovať celkom 10 strojov a zaistiť tak dopravu aj na ostatných úzkorozchodných tratiach v ČSR. Zároveň o rovnaký typ rušňov prejavil záujem aj Sovietsky zväz - zákazka znela na 50 rušňov, označených radom TU 3 a v detailoch sa líšiacich od strojov pre tuzemsko (napr. Rozchodom 750 mm). Z nej bolo nakoniec päť strojov uvoľnených pre česko-slovenskú potrebu, definitívne teda z 66 vyrobených rušňov získalo ČSD 21 a SŽD 45 kusov. Dodávky prebehli v rokoch 1957–1958. Prvé štyri stroje čisel 007-010 boli tiež upravené na rozchod 750 mm s určením pre trať Frýdlant – Heřmanice, ostatné našli svoj domov na tratiach Třemešná ve Slezsku – Osoblaha a Ružomberok – Korytnica (obe po štyroch kusov) a tri stroje doplnenie parku vozidiel v Jindřichůvom Hradci. Parná trakcia tu preto mala už len minimálne slovo, definitívne boli však posledné stroje vyradené až o tri roky neskôr.

Opis

Ide o rušeň skriňového typu, s dvoma stanovišťami rušňovodiča na oboch koncoch rušňa, medzi ktorými sa nachádza strojovňa. Na použitie v osobnej doprave sú rušne vybavené oddielom pre batožinu a vlakvedúceho, pôvodne mali aj kachle na uhlie pre vykurovanie rušňa a rozohrievanie motora. V snahe nové rušne v čo najväčšej miere unifikovať so súbežne vyrábanými motorovými vozňami radu M 262.0 (teraz 830) bol použitý rovnaký dvanásť-valcový vznetový motor ČKD KS 12 V 170 DR, len je prevádzkovaný na nižších rýchlostiach (1250 ot./min) i výkonu. Zdrojom prúdu pre štvoricu trakčných motorov je generátor ČKD SS 53/28x4, spojený s motorom krížovou spojkou. Konštrukcia podvozkov bola prispôsobená na prejazd oblúkov s minimálnym polomerom 60 m, ktorý sa na úzkorozchodných tratiach často vyskytuje.

Prevádzka

Na všetkých štyroch tratiach zaisťovali rušne takmer všetku dopravu po dobu viac ako 15 rokov. Osvedčili sa na najrôznejších výkonoch a boli tak bez problémov používané v osobnej i nákladnej doprave. Ako na prvej bola ukončená prevádzka na Korytnickej trati - posledné vlaky tu išli 28.9.1974. Tri zo štyroch miestnych strojov boli po skončení prevádzky odvezené do Jindřichovho Hradca a trať bola znesená. Štvrtý stroj bol prevezený do Frýdlantu, ani tu však ale príliš dlho nezajazdil - podobný osud stretol o rok neskôr aj heřmanickú trať. Vzhľadom k havarijnému stavu zvršku bola doprava zastavená ku dňu 13.1.1976 a aj keď mala byť po oprave znovu obnovená, už sa tak nestalo. Rušne však zostali vo Frýdlantskom depe a až do Do roku 1978 sa používali k posunu (predovšetkým pri navážaní koksu do miestnej kotolne). Ďalšie tri roky zostali odstavené pred depom a čakali na svoj ďalší osud. Následne bol stroj T 47.010 zrušený a zošrotovaný; zvyšné dva boli v ŽOS Šumperk opravené a predisponované taktiež do južných Čiech.

Modernizovaný rušeň 705.915 JHMD

Po rozdelení majetku pôvodných Česko-slovenských dráh v roku 1993 získali všetky stroje nástupnícke České dráhy so zaradením do dep Jindřichův Hradec a Osoblaha.

Jindřichův Hradec

Roku 1997 bola pre nerentabilitu zastavená prevádzka na trati do Novej Bystřice a aj prevádzka na obrataňské vetve bola obmedzená. Následne boli obe trate vrátane vozidiel a všetkého vybavenia predané novovzniknutej súkromnej spoločnosti Jindřichohradecké místní dráhy (JHMD), ktorá prevzala prevádzku k 1.3.1998. Vzhľadom k postupnému útlmu nákladnej dopravy boli rušne po roku 2000 nasadzované v prevažnej väčšine do osobnej dopravy. Pre zvýšenie ekonomickosti prevádzky a celkové omladenie rušňov nechali JHMD časť svojich rušňov modernizovať - dosadený bol nový motor Liaz, elektronický riadiaci systém a vykonaná celková rekonštrukcia mechanickej časti stroja. Modernizované stroje dostali nátery v klasickej schéme, ale s netypickými farbami (zelená, modrá, fialová). Nerekonštruované rušne fungovali už väčšinou len ako záložné. Stroj 705.906 (T 47.006) bol vybraný ako historický a opatrený pôvodným náterom. Po nákupe niekoľkých motorových vozňov z Poľska a ich rekonštrukciou (teraz rad 805.9) potreba rušňov poklesla a niektoré rušne boli odstavené - posledný vyrobený 705.921 odkúpil v roku 2015 nový majiteľ a bol odvezený do Ruska. Stroj 705.920 bol opravený do vystavovateľného stavu a umiestnený na pomník v Novej Bystřici. Ostatné rušne slúžia v prevádzke aj naďalej.

Osoblaha

Osoblažská trať je jedinou úzkorozchodnou traťou, na ktorej aj naďalej zabezpečujú prevádzku České dráhy. Z pôvodných štyroch rušňov bol jeden rekonštruovaný po vzore strojov JHMD a zaisťuje tak tu všetku prevádzku; funkciu zálohy plní druhý pôvodný rušeň. Zvyšné dva získalo Železničné múzeum Lužná u Rakovníka a Národné technické múzeum v Prahe. Rušne sú deponované v remíze v Osoblaze, väčšie opravy potom vykonáva depo v Olomouci, kam sú rušne prevážané na špeciálne upravenom plošinovom vozni s koľajami.

Historické rušne

Rušeň T47.020 (705.920) na pomníku v Novej Bystřici

• 705.906 (Jindřichohradecké místní dráhy)
• 705.916 (České dráhy, železničné múzeum Lužná u Rakovníka)
• 705.917 (Národné technické múzeum, depozitár Chomutov)
• 705.920 (Jindřichohradecké místní dráhy vystavený na pomníku v žst. Nová Bystřice)

Galéria

• 
  Rušeň 705.914 ČD s osobným vlakom
• 
  Strtnutie rušňov v Jindřichovom Hradci
• 
  Stroj 705.919 v netypickej fialovej farbe
• 
  Zelený stroj T 47.005 v Novej Bystřici
• 
  Výrobný štítok
• 
  Prevoz rušňa na opravu na normálnomrozchodnom vozni
• 
  Rušeň 705.921 prichádza do Senotína od Jindřichovho Hradca

Externé odkazy

• Lokomotíva č. 705; prototypy.cz - podrobný popis, činnosť, historické fotografie
• Rušeň radu 705.9 v atlase lokomotív
• Rušeň radu 705, na railtrains.sk
• Úzkorozchodné motorové lokomotivy řady TU 47.0 na Parostroj.net

Literatúra

• JUST, Karel. Motorové lokomotivy na úzkorozchodných tratích ČSD. 1. vyd. Litoměřice : Vydavatelství dopravní literatury, 2008. 272 s. ISBN 978-80-86765-08-2. (po česky)
• PERNIČKA, Jaromír, a kol. Atlas vozidel ŽM : motorové lokomotivy v ČR a na Slovensku. 1. vyd. Zlín : M-Presse, 2009. 256 s. ISBN 978-80-260-0536-0. (po česky)
• ŽABKA, Martin. Motorové lokomotivy řady T 47.0. Praha : Corona, 2016. 255 s. ISBN 978-80-8611-679-2. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 705.9 na českej Wikipédii.