Adhortácia k pokániu
Adhortácia k pokániu[1][2] (iné názvy: Napomenutie k pokániu[3], Napomínanie k pokániu[4], Nabádanie k pokore[5]) je kázeň, ktorá je zachovaná v texte Frizinských pamiatok – ako druhá Frizinská pamiatka.[6] Obsahovo je to homília pred spoveďou.[3]
Autor a obsah upraviť
Autorom bol Konštantín Filozof[6][4] alebo Metod[7][1].[8][pozn 1] Do úvahy pripadá aj Gorazd (podobné dielo obsahuje aj tvorba Klimenta Ochridského).[10] Obsahovo je to výzva pre veriacich, aby nábožne prijímali sviatosť zmierenia.[6] Jej vyznenie je „podmanivo láskavé, jazykovo vybrúsené“[4] a pôsobí na adresáta „láskavo a otcovsky“[3]. Má patristické črty – napr. myšlienka o dedovi = Adamovi (pozri ukážku)[9], čo profesor Avenarius zhŕňa: „zdôrazňuje význam krstu a pokánia, ktorými znovuzískavame dôstojnosť praotca Adama“ a uvádza podobnú myšlienku v Živote Konštantínovom kap. 9[7]. Týmto sa Frizinská pamiatka II zreteľne odlišuje od Frizinskej pamiatky I a III, ktoré pochádzajú zo západného, franského prostredia.[11]
V každom prípade nemá žiadnu grécku ani latinskú predlohu, takže ide o pôvodné dielo, ktoré súvisí s činnosťou byzantskej misie na Veľkej Morave.[8]
Ukážka upraviť
| „ | Keby ded náš nebol zhrešil, tu vo veky bol by mohol žiť, starosti nenadobúdajúci, nikdy smútok nemajúci, no vo veky jemu bolo by žiť. Pretože závisťou bol diablovou vyhnaný od slávy Božej, potom na rod ľudský strasti i žiale prišli, i nemoce a po tomto poriadku smrť. | “ |
| – [6] | ||
Poznámky upraviť
- ↑ Pozri názory, že autorom je anonymný biskup,[3] resp. sa uvažuje, že vznikla ešte pred cyrilo-metodská misiou[9].
Referencie upraviť
- ↑ a b staroslovienska literatúra a hudba. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 590.
- ↑ staroslovienske písomníctvo. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, P – Ž. Bratislava : Veda, 1985. 704 s. S. 307.
- ↑ a b c d ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 Kultúra, 1. časť. Bratislava : Obzor, 1979. 992 s. S. 138 – 139.
- ↑ a b c KONŠTANTÍN A METOD. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 1. : A – O. Bratislava : Obzor, 1984. 484 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 307 – 310.
- ↑ 83. FRIZINSKÉ PAMIATKY. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 123 – 124.
- ↑ a b c d PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 248 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 18.) S. 198 – 208.
- ↑ a b AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí: k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 61.
- ↑ a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 142, 331.
- ↑ a b STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 207.
- ↑ 115. VEĽKOMORAVSKÁ STAROSLOVIENSKA ADHORTÁCIA K POKÁNIU. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 192 – 193.
- ↑ VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 52 – 53.