Adhortácia k vladárom

(Presmerované z Napomenutie k vladárom)

Adhortácia k vladárom[1] (iné názvy: Napomenutie k vladárom[2], Napomenutie vladárom[3], Anonymná homília[4]) je homiletická skladba veľkomoravského pôvodu, ktorej autor je s najväčšou pravdepodobnosťou Metod.[5] Ide o jeden z najdôležitejších textov cyrilo-metodskej misie,[6] hoci spočiatku bol známy len filológom[7].

Rukopis a identifikácia textuUpraviť

Napomenutie k vladárom sa nachádza v rukopisnom (v hlaholike) kódexe Glagolita Clozianus.[8] Pochádza z 11. storočia, z chorvátskeho prostredia.[3] Právne termíny v tejto homílii sú rovnaké ako v Zakon sudnyj ljudem a teda Metod naň nadväzuje.[4] Aj v Živote Metodovom (11. kapitola) sa vyskytujú otázky, aké rieši Napomenutie - manželstvo medzi príbuznými.[8]

Obsah a určenie NapomenutiaUpraviť

Napomenutie obsahuje tri myšlienky: „vladár má súdiť iba pri dostatku spoľahlivých dôkazov, nemá dopustiť sobáš medzi krstným otcom a matkou krsňaťa, prípadne krstnou dcérou, a napokon má dbať o nerozlučnosť manželstva.“[2]

Adhortácia k vladárom je určená sudcom a kniežatám,[5] možno priamo Svätoplukovi[6]. Vychádza zo súdobej spoločenskej situácie a kladie dôraz na upevnenie morálky veľkomoravskej spoločnosti.[9] Je možné, že okrem vyššej spoločnosti mala i širšiu územnú a spoločenskú platnosť.[3]

Súvislosť so zákonníkom Zakon sudnyj ljudem predstavuje napríklad skutočnosť, že spomína kniežacie súdy nad laikami.[7]

Text dokazuje, že staroslovienčina bola jazyk štátnej administratívy a súdnictva[2] a predstavuje komentár (v rečníckej podobne) pre Zakon sudnyj ljudem[6].

ReferencieUpraviť

  1. staroslovienska literatúra a hudba. In: Encyklopédia Slovenska.
  2. a b c ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 4 Kultúra, 1. časť. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1979. 992 s. S. 137.
  3. a b c PETER, Ratkoš, ed. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 255 – 258.
  4. a b STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 210.
  5. a b HAVLÍK, Lubomír Emil, (ed.). Magnae Moraviae fontes historici IV. 1. vyd. Brno : Universita J.E. Purkyně-filosof. fak, 1971. s. 199-204. (po česky)
  6. a b c MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. Kapitola Homilie Vladykam zemlę božie slovo velitъ, s. 496-498. (po česky)
  7. a b VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 70–73. (po česky)
  8. a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 190. (po česky)
  9. AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. - 12. storočí: k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 94.

Ďalšia literatúraUpraviť